Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Amnestie udelené v roku 1998 sa týkajú prípadu zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča ml. do cudziny, ako aj zmareného referenda.
Autor TASR
Bratislava 13. októbra (TASR) - Zrušenie amnestií, ktoré udelil vtedajší zastupujúci prezident Vladimír Mečiar, by bolo právne možné. Novinárom to dnes povedal advokát a bývalý predseda vlády SR Ján Čarnogurský krátko pred začiatkom štátneho pohrebu exprezidenta Michala Kováča.
"Bojovali sme na rovnakej strane barikády o demokratickú budúcnosť Slovenska," spomínal na Kováča Čarnogurský. On sám je však skeptický, že sa zrušenie Mečiarových amnestií podarí. Amnestie udelené v roku 1998 sa týkajú prípadu zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča ml. do cudziny, ako aj zmareného referenda. Zo skutku zavlečenia bolo podozrievané vtedajšie vedenie SIS na čele s Ivanom Lexom. S prípadom súvisí aj vražda Róberta Remiáša, ktorá sa stala pred 15 rokmi.
Zrušenie amnestií v parlamente opätovne navrhne poslanec Ján Budaj (OĽaNO-NOVA). Členom parlamentu, najmä z koalície ponúka, aby návrh predložili s ním. "Nikto iný, len poslanci majú možnosť uzavrieť tento príbeh. Zrušme túto škvrnu," vyhlásil.
Podľa Budaja Mečiarove amnestie nezodpovedajú princípom právneho štátu a že "toto rozhodnutie nebolo vedené snahou naplniť verejný záujem, ale neochotou Vladimíra Mečiara vyšetriť únos Michala Kováča ml. a ďalšie zločiny, ktoré s ním súviseli".
O zrušenie amnestií sa neúspešne roky pokúšalo KDH. Opozícii vtedy chýbala pri tejto téme podpora vládneho Smeru-SD. Jeho predseda Robert Fico síce tvrdí, že tieto amnestie sú amorálne, sú však podľa neho z právneho hľadiska nezrušiteľné.
Budaj napriek tomu verí, že v parlamente by sa mohlo nájsť dosť poslancov, ktorí by dali zelenú vyšetreniu únosu Michala Kováča ml. a vraždy Róberta Remiáša. Na zrušenie Mečiarových amnestií je potrebných aspoň 90 hlasov. Opozícia sama zrušenie nedosiahne, potrebuje pomoc koalície.
"Bojovali sme na rovnakej strane barikády o demokratickú budúcnosť Slovenska," spomínal na Kováča Čarnogurský. On sám je však skeptický, že sa zrušenie Mečiarových amnestií podarí. Amnestie udelené v roku 1998 sa týkajú prípadu zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča ml. do cudziny, ako aj zmareného referenda. Zo skutku zavlečenia bolo podozrievané vtedajšie vedenie SIS na čele s Ivanom Lexom. S prípadom súvisí aj vražda Róberta Remiáša, ktorá sa stala pred 15 rokmi.
Zrušenie amnestií v parlamente opätovne navrhne poslanec Ján Budaj (OĽaNO-NOVA). Členom parlamentu, najmä z koalície ponúka, aby návrh predložili s ním. "Nikto iný, len poslanci majú možnosť uzavrieť tento príbeh. Zrušme túto škvrnu," vyhlásil.
Podľa Budaja Mečiarove amnestie nezodpovedajú princípom právneho štátu a že "toto rozhodnutie nebolo vedené snahou naplniť verejný záujem, ale neochotou Vladimíra Mečiara vyšetriť únos Michala Kováča ml. a ďalšie zločiny, ktoré s ním súviseli".
O zrušenie amnestií sa neúspešne roky pokúšalo KDH. Opozícii vtedy chýbala pri tejto téme podpora vládneho Smeru-SD. Jeho predseda Robert Fico síce tvrdí, že tieto amnestie sú amorálne, sú však podľa neho z právneho hľadiska nezrušiteľné.
Budaj napriek tomu verí, že v parlamente by sa mohlo nájsť dosť poslancov, ktorí by dali zelenú vyšetreniu únosu Michala Kováča ml. a vraždy Róberta Remiáša. Na zrušenie Mečiarových amnestií je potrebných aspoň 90 hlasov. Opozícia sama zrušenie nedosiahne, potrebuje pomoc koalície.
