Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Boris Nemcov bol zdiskreditovaný politik, ktorý nemal žiadnu reálnu šancu nahradiť Putina, povedal pre TABLET.TV E. Chmelár. Podľa J. Hrabka nebol prvou a asi ani poslednou obeťou Putinovej politiky.
Autor Teraz.sk
Bratislava 6. marca (Teraz.sk) – Zavraždený ruský opozičný politik Boris Nemcov za zdiskreditoval ako člen vlády, ktorá koncom dvadsiateho storočia spôsobila finančný kolaps krajiny a jeho šance nahradiť niekedy vo funkcii Vladimíra Putina boli nulové. V diskusii na TABLET.TV to povedal rektor Akadémie médií Eduard Chmelár.
„Táto smrť je ohavná a strašná ale žiadna strašná smrť nerobí život človeka hrdinským,“ povedal. „Tu sa do značnej miery preceňuje vplyv Borisa Nemcova na ruskú politiku. Keď hovoríme o nejakom ohrození Vladimíra Putina, je to smiešne. Boris Nemcov sa zdiskreditoval ako vicepremiér vo vláde Sergeja Kirijenka. Bola to vláda, ktorá zapríčinila finančný kolaps Ruska. Bolo to jedno z najtemnejších období najnovších ruských dejín v auguste 1998,“ vyhlásil Chmelár s tým, že výraznou postavou bol zavraždený politik skôr v kontexte ruskej opozície.
Dodal, že Nemcov síce bol liberálny v ekonomickej oblasti ale v politickej nie a vždy podporoval autoritatívne kroky bývalého prezidenta Borisa Jeľcina. Na margo vyjadrenia prezidenta USA Baracka Obamu, podľa ktorého vražda Nemcova súvisí s celkovo zlou politickou atmosférou v Rusku Chmelár reagoval, že je to len časť pravdy, keďže k tejto atmosfére podľa neho prispela aj politika Západu.
„Myslím si, že smrť Borisa Nemcova je dôsledkom doterajšej politiky Vladimíra Putina. Nie je prvým a žiaľbohu zrejme nebude ani posledným zavraždeným v týchto súvislostiach,“ reagoval publicista Juraj Hrabko.
Na margo skutočnosti, že na pohreb Borisa Nemcova nevpustili lotyšskú europoslankyňu Sandru Kalniete a predsedu poľského Senátu Bogdana Borusiewicza Hrabko poznamenal, že Rusko nemá žiadny oficiálny zoznam nežiadúcich osôb. „Rusko nechce zverejniť zoznam ľudí, ktorých si neželá na svojom území. Európska únia v rámci sankcií zverejnila ľudí, ktorí by nemali navštevovať jej krajiny. Rusko to odmieta urobiť, z čoho vyplýva záver, že buď taký zoznam nemá alebo bude postupovať ad hoc. Možno taký zoznam existuje iba v hlave Vladimíra Putina,“ povedal Hrabko.
Chmelár súhlasil, že takýto zoznam neexistuje. Nevpustenie európskych politikov bol však podľa neho najskôr recipročný krok Ruska, ktorý s konkrétnymi osobami politikov nemá veľa spoločného.
Obaja hostia relácie sa vyjadrili aj k vnútropolitickým témam. Odchodom Exposlanca Smeru-SD Vladimíra Jánoša z parlamentu aj straníckych funkcií kauza podľa nich stratila politický rozmer a je skôr otázkou orgánov činných v trestnom konaní. „Tým, že sa vzdal, to pre mňa ako politická téma končí. Ale zaujíma ma, ako sa takýto psychicky labilný človek môže stať vlastníkom samopalu. Ako je možné, že takýto človek prešiel psychologickými testami?,“ opýtal sa Chmelár.
Obaja sa vyjadrili aj k nedávno schválenej Celoštátnej stratégii ochrany a podpory ľudských práv v SR, ktorá počíta aj s právami nezosobášených párov. „Stratégia ľudských práv je ukážkovým dokumentom a presvedčili sme sa, že minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák ju už ukázal a chválil sa ňou na rade OSN pre ľudské práva v Ženeve,“ povedal Hrabko. „Pre obyčajný život ľudí neznamená táto stratégia nič, môže byť iba akýmsi odrazovým mostíkom do budúcnosti,“ dodal.
„Stratégia ľudských práv je filozofia o ktorej sa bude viesť ešte legitímny politický zápas. Ak niečo má byť niečo uznané ako ľudské právo, bez politického zápasu sa to neudeje. Nič také, ako zhora dané ľudské práva, ako si to predstavuje pán Danko z SNS, neexistuje,“ reagoval Chmelár.
„Táto smrť je ohavná a strašná ale žiadna strašná smrť nerobí život človeka hrdinským,“ povedal. „Tu sa do značnej miery preceňuje vplyv Borisa Nemcova na ruskú politiku. Keď hovoríme o nejakom ohrození Vladimíra Putina, je to smiešne. Boris Nemcov sa zdiskreditoval ako vicepremiér vo vláde Sergeja Kirijenka. Bola to vláda, ktorá zapríčinila finančný kolaps Ruska. Bolo to jedno z najtemnejších období najnovších ruských dejín v auguste 1998,“ vyhlásil Chmelár s tým, že výraznou postavou bol zavraždený politik skôr v kontexte ruskej opozície.
Dodal, že Nemcov síce bol liberálny v ekonomickej oblasti ale v politickej nie a vždy podporoval autoritatívne kroky bývalého prezidenta Borisa Jeľcina. Na margo vyjadrenia prezidenta USA Baracka Obamu, podľa ktorého vražda Nemcova súvisí s celkovo zlou politickou atmosférou v Rusku Chmelár reagoval, že je to len časť pravdy, keďže k tejto atmosfére podľa neho prispela aj politika Západu.
„Myslím si, že smrť Borisa Nemcova je dôsledkom doterajšej politiky Vladimíra Putina. Nie je prvým a žiaľbohu zrejme nebude ani posledným zavraždeným v týchto súvislostiach,“ reagoval publicista Juraj Hrabko.
Na margo skutočnosti, že na pohreb Borisa Nemcova nevpustili lotyšskú europoslankyňu Sandru Kalniete a predsedu poľského Senátu Bogdana Borusiewicza Hrabko poznamenal, že Rusko nemá žiadny oficiálny zoznam nežiadúcich osôb. „Rusko nechce zverejniť zoznam ľudí, ktorých si neželá na svojom území. Európska únia v rámci sankcií zverejnila ľudí, ktorí by nemali navštevovať jej krajiny. Rusko to odmieta urobiť, z čoho vyplýva záver, že buď taký zoznam nemá alebo bude postupovať ad hoc. Možno taký zoznam existuje iba v hlave Vladimíra Putina,“ povedal Hrabko.
Chmelár súhlasil, že takýto zoznam neexistuje. Nevpustenie európskych politikov bol však podľa neho najskôr recipročný krok Ruska, ktorý s konkrétnymi osobami politikov nemá veľa spoločného.
Obaja hostia relácie sa vyjadrili aj k vnútropolitickým témam. Odchodom Exposlanca Smeru-SD Vladimíra Jánoša z parlamentu aj straníckych funkcií kauza podľa nich stratila politický rozmer a je skôr otázkou orgánov činných v trestnom konaní. „Tým, že sa vzdal, to pre mňa ako politická téma končí. Ale zaujíma ma, ako sa takýto psychicky labilný človek môže stať vlastníkom samopalu. Ako je možné, že takýto človek prešiel psychologickými testami?,“ opýtal sa Chmelár.
Obaja sa vyjadrili aj k nedávno schválenej Celoštátnej stratégii ochrany a podpory ľudských práv v SR, ktorá počíta aj s právami nezosobášených párov. „Stratégia ľudských práv je ukážkovým dokumentom a presvedčili sme sa, že minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák ju už ukázal a chválil sa ňou na rade OSN pre ľudské práva v Ženeve,“ povedal Hrabko. „Pre obyčajný život ľudí neznamená táto stratégia nič, môže byť iba akýmsi odrazovým mostíkom do budúcnosti,“ dodal.
„Stratégia ľudských práv je filozofia o ktorej sa bude viesť ešte legitímny politický zápas. Ak niečo má byť niečo uznané ako ľudské právo, bez politického zápasu sa to neudeje. Nič také, ako zhora dané ľudské práva, ako si to predstavuje pán Danko z SNS, neexistuje,“ reagoval Chmelár.
