Kombinácia Bugár – Danko by v konečnom dôsledku zničila Most aj SNS. Ak iná možnosť nie je, treba ísť cestou úradníckeho kabinetu, povedal pre TABLET.TV Eduard Chmelár.
Autor Teraz.sk
Bratislava 7. marca (Teraz.sk) – Politici, ktorí v roku 2006 tvrdo kritizovali Roberta Fica za to, že vzal do koalície Slovenskú národnú stranu, dnes sami nemajú problém ísť s ňou do koalície. „V roku 2006 boli politici ako Daniel Lipšic zdesení a moralizovali, ako to, že Smer ide s SNS. A dnes všetci SNS prosia, aby išla do vlády. Čo sa také zmenilo? Zmenil sa predseda. Ale kto pozná pomery v SNS, vie, že je to stále stará SNS s jej štruktúrami, pudmi a politikou. Andrej Danko je v tomto veľmi podobný ako Béla Bugár, klame telom,“ povedal v TABLET.TV politický analytik Eduard Chmelár.
Dohoda Danka z Bugárom by umožnila tak úvahy o čisto pravicovej vláde na čele s Richardom Sulíkom, ako aj o vláde Smeru-SD s SNS, Mostom - Híd a ďalším partnerom.
Tretia možnosť, dohoda Roberta Fica s Richardom Sulíkom, by bola podľa Chmelára lepšou alternatívou, ako nútiť k spolupráci SNS a Most - Híd. Takúto kombináciu by podľa neho voliči týchto strán neakceptovali. „Rozumiem Bélovi Bugárovi a vlastne aj SNS. Dať dokopy Most – Híd a SNS znamená, že v najbližších voľbách bude v parlamente nacionálne radikálnejšia SMK a dvojnásobný Kotleba. Toto sú nezlučiteľné kombinácie,“ povedal Chmelár.
„Za súčasnej konštelácie nie je možné formovať normálnu stabilnú vládu,“ odhadol Chmelár. Nie je to náhoda, sobotné voľby podľa neho znamenali kolaps doterajšieho straníckeho systému. „Všetka negatívna energia, ktoré v ľuďoch bola, sa pretavila do toho, ako volili. A pozbierať z tohto vládu na základe nejakých hodnôt nie je možné. Je možné ju len skombinovať do podoby, ktorá by už nebola ani zlepencom, ale len nestráviteľným gulášom,“ povedal Chmelár.
Mnohí ľudia podľa neho volili čisto protestne a iracionálne, čoho dôkazom je aj úspech Borisa Kollára, ktorý vstúpil do volebného ringu tri mesiace pred voľbami prakticky s jedinou témou. „Dostávame sa do éry, kedy sa klasický systém politických strán s ich hodnotami a ideológiou úplne zrútil. Zrútil sa na skorumpovanosti partokratického režimu. Nastupujú úplne iracionálne zoskupenia, pri ktorých sa už nemusíme baviť o nejakých hodnotách, lebo je to prakticky úplne jedno, môžete ich losovať alebo si hodiť kockami,“ povedal Chmelár.
Borisa Kollára považuje v prvom rade za obchodníka. „Bude vyčkávať na situáciu, ktorá je pre neho najvýhodnejšia. A momentálne pre neho nie je výhodné ísť do vlády. Bude sa na tej deštrukcii baviť. Človek bez zodpovednosti, ktorý si môže dovoliť natárať čokoľvek,“ tvrdí Chmelár.
Súčasťou protestu voličov je podľa neho aj postup Ľudovej strany Naše Slovensko do parlamentu. Podľa Chmelára Kotlebovi na dlhodobé prežívanie v parlamente stačí využívať skutočnosť, že v spoločnosti ostávajú niektoré témy neriešené a populisticky poukazovať na problémy.
Parlament po týchto voľbách podľa Chmelára vo všeobecnosti odchádza od hodnotovo orientovaných strán k populistickým projektom. „Keby išlo len o cirkus, tak sa všetci zasmejeme. Ale smiech nám stvrdne na perách, keď uvidíme, čo stvárajú. Nevylučujem, že silou – mocou niečo zlepia dokopy a myslím si, že o niečo vyššie šance má na to opozícia ako vládny Smer,“ odhadol napokon Chmelár. Neočakáva však, že takáto vláda vydrží dlho.
„Predčasné voľby budú tak či tak, aj keby sa im podarilo zlepiť nejakú vládu, tá dlho nevydrží. Treba zostaviť úradnícku vládu, ktorej úloha by bola jediná. Previesť Slovensko predsedníctvom Rady Európskej únie a po druhé, jediný obmedzený mandát, ktorý by na ten rok mala, by bolo schváliť balík protikorupčných zákonov. To je to, čo ľudí štve najviac a čo požadujú všetci ľudia znechutení politikou,“ navrhol Chmelár.
Slabší výsledok #Siete očakával, percentá pre KDH ho však prekvapili. „Pre mňa osobne je vypadnutie KDH z parlamentu najprekvapujúcejším momentom volieb. A napriek tomu, že to nie je politický subjekt, ku ktorému by som niekedy mal sympatie, je to hodnotovo vyhranený subjekt a na politickej scéne bude podľa mňa chýbať,“ konštatoval Chmelár.
Dôvodom vypadnutia KDH je podľa neho najmä veľká roztrieštenosť konzervatívneho, kresťansky orientovaného spektra strán. „Máme tu viacero konzervatívnych subjektov, pri ktorých nie je opodstatnenie, aby boli rozdelení na samostatné strany. Je tu KDH, #Sieť a do značnej miery aj OĽaNO. Plus tu máme NOVU Daniela Lipšica,“ upozornil. „Tento výsledok by mal byť výzvou, aby slovenskí konzervatívci hľadali cestu k spájaniu. Skôr ako znovuobnovenie KDH, je možné skôr založenie spoločného konzervatívneho subjektu. Podľa mňa sa o to bude usilovať tak Radoslav Procházka, ako aj Daniel Lipšic. Ten získal novú, veľmi silnú pozíciu ako bývalý podpredseda a najpopulárnejší politik KDH,“ odhadol Chmelár.
Kampaň #Siete podľa neho v závere stratila dynamiku a jej voličov získali dôraznejší a politicky čitateľnejší matovičovci a SaS. Druhá vec je, že verejnosť kvôli moratóriu nepoznala výsledky prieskumov verejnej mienky v posledných dvoch týždňoch pred voľbami, takže výsledok Procházkovej strany pôsobí ako prekvapenie.
Chmelár naviac o korektnosti mnohých prieskumov pochybuje, v kuloároch sa podľa neho hovorí o 50.000 eurách, koľko údajne stojí zakúpenie jedného percenta v prieskume. „A tí, ktorí neplatia, tým sa z tohto koláča umenšuje. Je to verejné tajomstvo medzi ľuďmi, ktorí sa v tejto sfére pohybujú. Kupovanie prieskumov sa týka najmä nových strán, kedy nejaký silný investor vstúpi na trh a potrebuje stranu dostať do povedomia,“ povedal. „Strane reálne namerajú 1,5 percenta. Na to, aby investor mohol stranu dostať do bezpečnej zóny, to nie je päť percent ale nad šesť, a tento prieskum musí byť potvrdený ešte iným, sa tieto náklady môžu vyšplhať až na milión eur,“ odhadol Chmelár. Za ďalší problém považuje nákup mediálneho priestoru mimo oficiálnej inzercie, ktorý podľa neho sprostredkúvajú rôzne agentúry. Divák si podľa neho niekedy myslí, že v televízii sleduje správy, ale obsah spravodajstva v skutočnosti viac pripomína reklamné šoty. „Žiadna politická strana toto ešte nepriznala,“ konštatoval Chmelár.
Dohoda Danka z Bugárom by umožnila tak úvahy o čisto pravicovej vláde na čele s Richardom Sulíkom, ako aj o vláde Smeru-SD s SNS, Mostom - Híd a ďalším partnerom.
Tretia možnosť, dohoda Roberta Fica s Richardom Sulíkom, by bola podľa Chmelára lepšou alternatívou, ako nútiť k spolupráci SNS a Most - Híd. Takúto kombináciu by podľa neho voliči týchto strán neakceptovali. „Rozumiem Bélovi Bugárovi a vlastne aj SNS. Dať dokopy Most – Híd a SNS znamená, že v najbližších voľbách bude v parlamente nacionálne radikálnejšia SMK a dvojnásobný Kotleba. Toto sú nezlučiteľné kombinácie,“ povedal Chmelár.
„Za súčasnej konštelácie nie je možné formovať normálnu stabilnú vládu,“ odhadol Chmelár. Nie je to náhoda, sobotné voľby podľa neho znamenali kolaps doterajšieho straníckeho systému. „Všetka negatívna energia, ktoré v ľuďoch bola, sa pretavila do toho, ako volili. A pozbierať z tohto vládu na základe nejakých hodnôt nie je možné. Je možné ju len skombinovať do podoby, ktorá by už nebola ani zlepencom, ale len nestráviteľným gulášom,“ povedal Chmelár.
Mnohí ľudia podľa neho volili čisto protestne a iracionálne, čoho dôkazom je aj úspech Borisa Kollára, ktorý vstúpil do volebného ringu tri mesiace pred voľbami prakticky s jedinou témou. „Dostávame sa do éry, kedy sa klasický systém politických strán s ich hodnotami a ideológiou úplne zrútil. Zrútil sa na skorumpovanosti partokratického režimu. Nastupujú úplne iracionálne zoskupenia, pri ktorých sa už nemusíme baviť o nejakých hodnotách, lebo je to prakticky úplne jedno, môžete ich losovať alebo si hodiť kockami,“ povedal Chmelár.
Borisa Kollára považuje v prvom rade za obchodníka. „Bude vyčkávať na situáciu, ktorá je pre neho najvýhodnejšia. A momentálne pre neho nie je výhodné ísť do vlády. Bude sa na tej deštrukcii baviť. Človek bez zodpovednosti, ktorý si môže dovoliť natárať čokoľvek,“ tvrdí Chmelár.
Súčasťou protestu voličov je podľa neho aj postup Ľudovej strany Naše Slovensko do parlamentu. Podľa Chmelára Kotlebovi na dlhodobé prežívanie v parlamente stačí využívať skutočnosť, že v spoločnosti ostávajú niektoré témy neriešené a populisticky poukazovať na problémy.
Parlament po týchto voľbách podľa Chmelára vo všeobecnosti odchádza od hodnotovo orientovaných strán k populistickým projektom. „Keby išlo len o cirkus, tak sa všetci zasmejeme. Ale smiech nám stvrdne na perách, keď uvidíme, čo stvárajú. Nevylučujem, že silou – mocou niečo zlepia dokopy a myslím si, že o niečo vyššie šance má na to opozícia ako vládny Smer,“ odhadol napokon Chmelár. Neočakáva však, že takáto vláda vydrží dlho.
„Predčasné voľby budú tak či tak, aj keby sa im podarilo zlepiť nejakú vládu, tá dlho nevydrží. Treba zostaviť úradnícku vládu, ktorej úloha by bola jediná. Previesť Slovensko predsedníctvom Rady Európskej únie a po druhé, jediný obmedzený mandát, ktorý by na ten rok mala, by bolo schváliť balík protikorupčných zákonov. To je to, čo ľudí štve najviac a čo požadujú všetci ľudia znechutení politikou,“ navrhol Chmelár.
Slabší výsledok #Siete očakával, percentá pre KDH ho však prekvapili. „Pre mňa osobne je vypadnutie KDH z parlamentu najprekvapujúcejším momentom volieb. A napriek tomu, že to nie je politický subjekt, ku ktorému by som niekedy mal sympatie, je to hodnotovo vyhranený subjekt a na politickej scéne bude podľa mňa chýbať,“ konštatoval Chmelár.
Dôvodom vypadnutia KDH je podľa neho najmä veľká roztrieštenosť konzervatívneho, kresťansky orientovaného spektra strán. „Máme tu viacero konzervatívnych subjektov, pri ktorých nie je opodstatnenie, aby boli rozdelení na samostatné strany. Je tu KDH, #Sieť a do značnej miery aj OĽaNO. Plus tu máme NOVU Daniela Lipšica,“ upozornil. „Tento výsledok by mal byť výzvou, aby slovenskí konzervatívci hľadali cestu k spájaniu. Skôr ako znovuobnovenie KDH, je možné skôr založenie spoločného konzervatívneho subjektu. Podľa mňa sa o to bude usilovať tak Radoslav Procházka, ako aj Daniel Lipšic. Ten získal novú, veľmi silnú pozíciu ako bývalý podpredseda a najpopulárnejší politik KDH,“ odhadol Chmelár.
Kampaň #Siete podľa neho v závere stratila dynamiku a jej voličov získali dôraznejší a politicky čitateľnejší matovičovci a SaS. Druhá vec je, že verejnosť kvôli moratóriu nepoznala výsledky prieskumov verejnej mienky v posledných dvoch týždňoch pred voľbami, takže výsledok Procházkovej strany pôsobí ako prekvapenie.
Chmelár naviac o korektnosti mnohých prieskumov pochybuje, v kuloároch sa podľa neho hovorí o 50.000 eurách, koľko údajne stojí zakúpenie jedného percenta v prieskume. „A tí, ktorí neplatia, tým sa z tohto koláča umenšuje. Je to verejné tajomstvo medzi ľuďmi, ktorí sa v tejto sfére pohybujú. Kupovanie prieskumov sa týka najmä nových strán, kedy nejaký silný investor vstúpi na trh a potrebuje stranu dostať do povedomia,“ povedal. „Strane reálne namerajú 1,5 percenta. Na to, aby investor mohol stranu dostať do bezpečnej zóny, to nie je päť percent ale nad šesť, a tento prieskum musí byť potvrdený ešte iným, sa tieto náklady môžu vyšplhať až na milión eur,“ odhadol Chmelár. Za ďalší problém považuje nákup mediálneho priestoru mimo oficiálnej inzercie, ktorý podľa neho sprostredkúvajú rôzne agentúry. Divák si podľa neho niekedy myslí, že v televízii sleduje správy, ale obsah spravodajstva v skutočnosti viac pripomína reklamné šoty. „Žiadna politická strana toto ešte nepriznala,“ konštatoval Chmelár.