Košice 4. decembra (TASR) – Senát Ústavného súdu (ÚS) SR dnes zrušil rozhodnutie bývalého prezidenta Ivana Gašparoviča z 28. decembra 2012 nevymenovať Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Súd zároveň konštatoval, že nevymenovaním za generálneho prokurátora došlo k porušeniu základných práv Jozefa Čentéša.

Čentéšovi I. senát ÚS SR pod vedením Ladislava Orosza zároveň priznal finančné odškodnenie v sume 60.000 eur.

Generálneho prokurátora SR vymenúva a odvoláva prezident SR na návrh parlamentu. Národná rada SR zvolila Jozefa Čentéša za šéfa prokurátorov 17. júna 2011. Celý proces volieb kandidátov na funkciu generálneho prokurátora sa začal 9. septembra 2010.

Sériou námietok zaujatosti zo strany Čentéša, ako aj prezidenta SR sa ÚS SR dostal do patovej situácie.

TASR prináša výberovú chronológiu kauzy týkajúcej sa volieb kandidáta Jozefa Čentéša na post šéfa prokurátorov.

22. novembra 2010 - Spoločným kandidátom vládnych strán na post generálneho prokurátora SR sa stal Jozef Čentéš. Zástupcovia SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd sa na tom dohodli na zasadnutí Koaličnej rady.

2. decembra 2010 - Poslanci NR SR kandidáta na vymenovanie generálneho prokurátora SR nezvolili ani v prvom kole druhej voľby. Na voľbe sa zúčastnilo 149 poslancov. Dobroslav Trnka získal 74 hlasov, koaličný nominant Jozef Čentéš 73. Dva hlasy boli neplatné. Na zvolenie šéfa prokurátorov bola potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov.

5. decembra 2010 - Predsedníčka vlády SR Iveta Radičová potvrdila, že pokiaľ na post generálneho prokurátora SR bude opätovne zvolený Dobroslav Trnka, odstúpi z funkcie.

7. decembra 2010 - Generálna prokuratúra (GP) SR nespoznala svojho nového šéfa ani po druhom kole druhej voľby na pôde NR SR. Podľa oficiálnych výsledkov ani jeden z dvojice kandidátov Jozef Čentéš a Dobroslav Trnka nezískal pre obštrukciu koaličných zákonodarcov nadpolovičnú väčšinu hlasov poslancov prítomných na voľbe.

13. mája 2011 - Kandidát na generálneho prokurátora SR Jozef Čentéš stiahol svoju kandidatúru. Ako hlavný dôvod uviedol, že nechce byť zvolený vo voľbe spojenej s údajným podplácaním a vydieraním poslancov NR SR.

17. mája 2011 - Kandidát na funkciu generálneho prokurátora SR sa bude v Národnej rade SR voliť verejne a nie tajne, ako to bolo doteraz. Koaliční poslanci prelomili veto prezidenta SR Ivana Gašparoviča a 79 hlasmi opätovne schválili novelu zákona o rokovacom poriadku.

18. mája 2011 - Bývalý kandidát na generálneho prokurátora SR Jozef Čentéš má naďalej dôveru lídrov vládnych strán. Po rokovaní Koaličnej rady to oznámil predseda SaS a šéf parlamentu Richard Sulík.

19. mája 2011 - Jozef Čentéš prijal opätovne kandidatúru na post generálneho prokurátora SR.

10. júna 2011 - Koaličné strany navrhli do verejnej voľby ako svojho kandidáta generálneho prokurátora Jozefa Čentéša. Predseda Smeru-SD Robert Fico potvrdil, že jeho strana navrhla do verejnej voľby ako svojho kandidáta opäť Dobroslava Trnku.

14. júna 2011 - Pred poslancami Ústavnoprávneho výboru NR SR sa uskutočnilo vypočutie oboch kandidátov na funkciu generálneho prokurátora SR - Jozefa Čentéša a Dobroslava Trnku. Podľa Jozefa Čentéša prokuratúra nie je a nemôže byť nezávislá, ale je samostatná a oddelená od výkonnej moci. Kandidát Smeru-SD D. Trnka svoje videnie prokuratúry neodprezentoval.

15. júna 2011 - Koaličný kandidát na post generálneho prokurátora Jozef Čentéš potvrdil, že bude kandidovať aj v prípade, ak by bola voľba tajná.

17. júna 2011 - Poslanci Národnej rady SR zvolili za generálneho prokurátora SR kandidáta koalície Jozefa Čentéša. Ten podľa oficiálnych výsledkov získal v tajnej voľbe 79 hlasov od 80 prítomných zákonodarcov, jeden sa zdržal. Opozičné strany sa voľby nezúčastnili. Čentéš mal pôvodne súperiť s nominantom Smeru-SD Dobroslavom Trnkom, ktorý sa krátko pred voľbou vzdal. V liste predsedovi parlamentu Richardovi Sulíkovi (SaS) vyjadril presvedčenie, že teoreticky a prakticky je možné ignorovať hocičo, "ale taktiež som presvedčený, že akékoľvek rozhodnutie Ústavného súdu SR sa ignorovať nedá ani v teoretickej polohe. Vzhľadom na to, že som sa presvedčil, kam až ste schopný zájsť pri rešpektovaní rozhodnutí iných ústavných orgánov, nie som ochotný zúčastňovať sa ďalej na konaní, ktoré pro futuro môže opätovne vytvoriť priestor na zodpovedanie otázok možnej ústavnosti, respektíve zákonnosti voľby kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky".




21. októbra 2011 - Kandidát na post generálneho prokurátora Jozef Čentéš, ktorého zvolili poslanci Národnej rady SR v tajnej voľbe za generálneho prokurátora, požiadal 19. októbra 2011 o prijatie u prezidenta SR Ivana Gašparoviča. Chcel ho informovať o svojich predstavách, zámeroch o ďalšom fungovaní nielen Generálnej prokuratúry, ale celkovo prokuratúry, ako aj o Novele zákona o prokuratúre. A bol ochotný odpovedať aj na ďalšie prípadné otázky.

27. októbra 2011 - Neúspešnú tajnú voľbu generálneho prokurátora zo 17. mája, v ktorej kandidoval Dobroslav Trnka a jeho protikandidát Jozef Čentéš odstúpil, riešili orgány činné v trestnom konaní. Trestný odbor Generálnej prokuratúry preveroval, či poslanci dostali pokyn, ako majú vyplniť hlasovací lístok, alebo či hlasovali naozaj podľa svojho svedomia. Všetci poslanci, ktorí sa na voľbe zúčastnili, museli vyšetrovateľom vysvetľovať, ako vypĺňali hlasovací lístok.

7. novembra 2011 - Prokurátor Jozef Čentéš podal na Ústavný súd (ÚS) SR sťažnosť, pretože ho prezident Ivan Gašparovič doteraz nevymenoval za generálneho prokurátora. Čentéš si myslí, že boli porušené jeho práva. Spolu so sťažnosťou na Ústavný súd poslal prokurátor Jozef Čentéš aj žiadosť o jej prednostné vybavenie.

5. januára 2012 - Signatári Výzvy prezidentovi SR ku Dňu ľudských práv mu opätovne poslali otvorený list, v ktorom žiadali okamžité vymenovanie Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora (GP).

10. januára 2012 - Kresťanskodemokratické hnutie žiadalo prezidenta SR Ivana Gašparoviča, aby bezodkladne vymenoval Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. "Slovensko to potrebuje. Potrebuje účinnú, dôslednú spravodlivosť a zákonnosť," zdôvodnil predseda hnutia Ján Figeľ.

30. januára 2012 - Pri voľbe generálneho prokurátora parlamentom hrozí riziko spolitizovania výberového konania. Na túto skutočnosť reagovala aj Benátska komisia a navrhla, aby mal prípravu volieb na starosti parlamentný výbor, ktorý by zohľadňoval odporúčania od odborníkov. Uviedol to prvý námestník generálneho prokurátora SR Ladislav Tichý.

31. januára 2012 - Ústavnoprávny výbor NR SR odporučil plénu, aby schválilo výzvu prezidentovi SR Ivanovi Gašparovičovi na vymenovanie Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Pozmeňujúci návrh šéfa výboru Radoslava Procházku (KDH), na základe ktorého mal parlament apelovať na hlavu štátu, aby o Čentéšovi len rozhodla, či už kladne alebo záporne, neprešiel.

13. februára 2012 - Strana SDKÚ-DS spustila petíciu na podporu vymenovania Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Oznámil líder strany Mikuláš Dzurinda.

24. februára 2012 - Bývalí koaliční partneri začali zbierať poslanecké podpisy potrebné pod podanie na Ústavný súd z dôvodu nevymenovania Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Skupina poslancov žiada o všeobecne záväzný výklad ústavy v tej časti, ktorá sa týka voľby a menovania generálneho prokurátora. Podanie pripravil šéf ústavnoprávneho výboru Radoslav Procházka (KDH). Informáciu o podaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) na košický Ústavný súd SR (ÚS) k výkladu ústavy zobral prokurátor Jozef Čentéš na vedomie.

29. februára 2012 – Návrh podania skupiny poslancov NR SR zaregistrovali na Ústavnom súde.

21. marca 2012 – Návrh na začatie konania o výklad niektorých ustanovení Ústavy SR, ktorý podala skupina poslancov na Ústavný súd (ÚS) 29. februára, prijalo plénum ÚS na ďalšie konanie. V návrhu sa hovorí, že napriek zvoleniu Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora a návrhu NR SR prezidentovi SR na jeho vymenovanie, sa tak doteraz nestalo.

13. septembra 2012 - Ústavný súd SR prijal sťažnosť Jozefa Čentéša, ktorou namietal porušenie jeho práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám, na ďalšie konanie. Jozef Čentéš rozhodnutie akceptuje a bude čakať na ďalšie rozhodnutie v merite veci.

24. septembra 2012 - Poslankyňa za SDKÚ-DS Magdaléna Vášáryová a šéfka petičného výboru prosí všetkých, ktorí majú záujem, aby podpísali petíciu za vymenovanie Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Vyhlásila to na tlačovej konferencii s tým, že jej strana znovu spustila petíciu, pod ktorú sa doteraz podpísalo zhruba 25.000 ľudí.

24. októbra 2012 - Prezident Slovenskej republiky je povinný zaoberať sa návrhom Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky a ak bol zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi, v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť Národnej rade Slovenskej republiky, že tohto kandidáta nevymenuje. ÚS takto rozhodol po tom, čo ho prezident SR Ivan Gašparovič požiadal o výklad Ústavy k tomuto problému.

15. novembra 2012 - Prokurátor Jozef Čentéš podal na Ústavnom súde (ÚS) SR v Košiciach v prípade jeho zvolenia za generálneho prokurátora SR námietku predpojatosti voči dvom sudcom III. senátu ÚS SR návrhom na ich vylúčenie z rozhodovania o jeho sťažnosti na nečinnosť prezidenta Ivana Gašparoviča.

16. novembra 2012 - Ústavný súd (ÚS) SR odročil verejné ústne pojednávanie o sťažnosti Jozefa Čentéša. To bolo naplánované na 20. novembra. Dôvodom sú Čentéšove námietky predpojatosti voči dvom sudcom III. senátu ÚS SR návrhom na ich vylúčenie z rozhodovania o jeho sťažnosti na nečinnosť prezidenta Ivana Gašparoviča.

17. decembra 2012 – Na prezidenta SR Ivana Gašparoviča pri rozhodovaní o vymenovaní alebo nevymenovaní Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora neplatí žiadny politický tlak, a to ani koaličný, ani opozičný. Vyhlásil to po rokovaní s predsedami strán Ľudovej platformy Jánom Figeľom (KDH), Bélom Bugárom (Most-Híd) a Pavlom Frešom (SDKÚ-DS).

14. decembra 2012 - O sťažnosti Jozefa Čentéša v súvislosti s jeho doterajším nevymenovaním za generálneho prokurátora SR prezidentom republiky bude rozhodovať senát Ústavného súdu SR v novom zložení. Pôvodne o tejto sťažnosti rozhodoval III. senát v zložení Rudolf Tkáčik – predseda, sudcovia Ján Auxt a Ľubomír Dobrík. Po novom bude o sťažnosti rozhodovať senát v obsadení Rudolf Tkáčik - predseda, sudcovia Juraj Horváth a Sergej Kohut, informovala dnes TASR hovorkyňa ÚS SR Anna Pančurová. Na ústavný súd Čentéš podal v novembri námietky predpojatosti voči sudcom Auxtovi a Dobríkovi. O námietkach v zmysle Rozvrhu práce Ústavného súdu SR na rok 2012 rozhodol IV. senát v zložení Ľudmila Gajdošíková – predsedníčka senátu, sudcovia Ján Luby a Ladislav Orosz s tým, že sudcovia Dobrík a Auxt boli vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v danom konaní.

2. januára 2013 - Prezident SR Ivan Gašparovič nevymenuje zvoleného kandidáta Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora SR. Takéto rozhodnutie oznámil predsedovi Národnej rady SR Pavlovi Paškovi.

3. januára 2013 - Prokurátor Jozef Čentéš podal ústavnú sťažnosť na rozhodnutie prezidenta SR Ivana Gašparoviča, namietal ňou porušenie práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok a práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti prezidentom Slovenskej republiky.

9. januára 2013 - Prokurátor Jozef Čentéš podal večer na Ústavnom súde (ÚS) SR námietku predpojatosti voči dvom sudcom I. senátu ÚS s návrhom na ich vylúčenie z rozhodovania o jeho sťažnosti proti rozhodnutiu prezidenta SR o odmietnutí jeho vymenovania do funkcie generálneho prokurátora.
- ÚS SR na svojom neverejnom zasadnutí pléna rozhodoval o pridelení sťažností fyzických a právnických osôb a návrhov, ktoré mu boli doručené v poslednom období. Sudcom spravodajcom v tejto veci sa stal Peter Brňák, člen I. senátu, ktorý pracuje v zložení Marianna Mochnáčová, predsedníčka a sudcovia Peter Brňák a Milan Ľalík.

16. januára 2013 - Vypočuť si vysvetlenie od prezidenta SR Ivana Gašparoviča, prečo nevymenoval zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora Jozefa Čentéša do funkcie, bolo cieľom mimoriadnej schôdze NR SR, ktorú na podnet opozície zvolal predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD). Rokovanie sa skončilo hneď na začiatku, keďže poslanci vládneho Smeru-SD nepodporili jeho program.

17. januára 2013 - Opozícia podala návrh na obžalobu prezidenta SR Ivana Gašparoviča za úmyselné porušenie Ústavy SR. Parlament ho mal prerokovať do 30 dní. Na to, aby sa dostal na Ústavný súd SR, musel získať v pléne podporu minimálne 90 hlasov. Opozícia ich mala len 67, nie všetci opoziční poslanci pritom obžalobu podporujú. Opoziční predstavitelia sa v návrhu snažili dokázať, že hlava štátu úmyselne porušila ústavu, keď nevymenovala parlamentom zvoleného kandidáta Jozefa Čentéša na generálneho prokurátora.

24. januára 2013 - Sudcovia Ústavného súdu (ÚS) Slovenskej republiky Peter Brňák a Milan Ľalík boli vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci sťažnosti Jozefa Čentéša. ÚS SR v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta na neverejnom zasadnutí senátu rozhodol o tomto podaní.

28. januára 2013 – ÚS SR bola doručená námietka predpojatosti prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča, proti sudcom Jánovi Luby a Ladislavovi Oroszovi. Stalo sa tak len päť dní po tom, čo ÚS vyhovel námietke predpojatosti Jozefa Čentéša proti sudcom Petrovi Brňákovi a Milanovi Ľalikovi vo veci Čentéšovej sťažnosti, ktorou namietal svoje nevymenovanie do funkcie generálneho prokurátora SR prezidentom Ivanom Gašparovičom.

6. februára 2013 - Plénum ÚS SR rozhodlo v zmysle Rozvrhu práce na rok 2012 o zložení senátu, ktorý bude rozhodovať o námietke predpojatosti prezidenta Slovenskej republiky voči dvom sudcom ÚS v súvislosti so sťažnosťou prokurátora Jozefa Čentéša. O námietke predpojatosti proti sudcom Jánovi Lubymu a Ladislavovi Oroszovi bude rozhodovať senát v zložení Lajos Mészáros – predseda senátu a sudcovia Sergej Kohut a Juraj Horváth.

14. februára 2013 - Prezident SR Ivan Gašparovič podal námietku proti ďalším sudcom, ktorí by mali rozhodovať o kauze nevymenovania Jozefa Čentéša. Podal námietku zaujatosti proti senátu v zložení Lajos Mészáros, Juraj Horváth, Sergej Kohut, ktorí mali rozhodovať o jeho námietke proti sudcom Jánovi Lubymu a Ladislavovi Oroszovi.

13. marca 2013 - Plénum ÚS SR rozhodlo o zložení senátu, ktorý bude rozhodovať o námietke predpojatosti proti dvom sudcom III. senátu, ktorú predložil Jozef Čentéš v súvislosti s kauzou jeho nevymenovania za generálneho prokurátora. O Čentéšovej námietke voči sudcom Jánovi Auxtovi a Ľubomírovi Dobríkovi bude rozhodovať námietkový senát v zložení predseda Rudolf Tkáčik a sudcovia Ľudmila Gajdošíková a Ivetta Macejková.

18. marca 2013 - Prezident SR Ivan Gašparovič namietol ďalších dvoch sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR. Najnovšie videl zaujatosť pri sudkyni Ľudmile Gajdošíkovej a jej kolegovi Rudolfovi Tkáčikovi. Z trinástich sudcov Ústavného súdu tak ostali už len dve sudkyne, ktoré nenamietol prezident alebo neúspešný kandidát na generálneho prokurátora Jozef Čentéš. Predsedníčke ÚS SR Ivette Macejkovej a sudkyni Marianne Mochnáčovej tak chýbal aspoň jeden kolega do trojčlenného senátu, ktorý by o námietke prezidenta rozhodol.

18. marca 2013 - Predsedníčka ÚS SR Ivetta Macejková vydala vyhlásenie, podľa ktorého sa dá očakávať, že Ústavný súd SR pristúpi v mojej veci k uplatneniu tzv. doktríny nevyhnutnosti, podľa ktorej môžu byť k rozhodovaniu v predmetnej veci prizvaní aj dosiaľ namietnutí sudcovia.

19. marca 2013 - Na ÚS SR podal Jozef Čentéš námietku predpojatosti voči predsedníčke ÚS SR Ivette Macejkovej s návrhom na jej vylúčenie z rozhodovania v spore medzi ním a prezidentom SR Ivanom Gašparovičom v kauze nevymenovania Čentéša za generálneho prokurátora SR.

21. mája 2013 – Na ÚS SR bolo e-mailom doručené podanie skupiny poslancov Národnej rady SR, ktorí ním reagovali na skutočnosť, že NR SR 30. apríla 2013 schválila v zrýchlenom konaní vládny návrh zákona, ktorým sa menil a doplnil zákon o organizácii ÚS SR a ktorý 20. mája 2013 podpísal prezident republiky.

22. mája 2013 - Plénum ÚS SR oficiálne pridelilo sťažnosť Jozefa Čentéša týkajúcu sa jeho nevymenovania za generálneho prokurátora pôvodnému prvému senátu v zložení Milan Ľalík - predseda, Peter Brňák a Marianna Mochnáčová.

5. júna 2013 - Poslanci Národnej rady SR môžu svoje nominácie na kandidátov na vymenovanie za generálneho prokurátora SR podávať do 13. júna do 16. hodiny. Rozhodol o tom predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD). Premiér Robert Fico (Smer-SD) oznámil, že NR SR bude voliť nového kandidáta na generálneho prokurátora. Oznámil to po tom, ako Ústavný súd (ÚS) SR rozhodol o pozastavení účinnosti zákona o organizácii ÚS. Práve tento zákon mal vyriešiť patovú situáciu na Ústavnom súde, ktorá vznikla pri rozhodovaní o sťažnosti Jozefa Čentéša pre jeho nevymenovanie za generálneho prokurátora.

3. júla 2013 - Plénum ÚS SR prijalo na neverejnom zasadnutí dodatok k rozvrhu práce Ústavného súdu SR na obdobie do februára 2014. Zmeny sa týkajú riešenia problematiky súvisiacej s uplatňovaním námietok zaujatosti účastníkmi konania pred Ústavným súdom, vrátane kauzy nevymenovania Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora.

29. júla 2013 - Sudcovia ÚS SR Ján Auxt a Ľubomír Dobrík, ktorých predpojatosť namietal Jozef Čentéš v súvislosti s kauzou jeho nevymenovania za generálneho prokurátora, nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v danej veci. Rozhodol o tom na neverejnom zasadnutí nultý senát Ústavného súdu SR zložený z predsedu Rudolfa Tkáčika a sudkýň Ľudmily Gajdošíkovej a Ivetty Macejkovej.

7. októbra 2013 – ÚS SR bola doručená námietka zaujatosti voči sudcom III. senátu Jurajovi Horváthovi, Sergejovi Kohútovi a Rudolfovi Tkáčikovi od prezidenta SR Ivana Gašparoviča.

26. februára 2014 – ÚS SR nerozhodol o ústavnosti novely zákona o organizácii ÚS SR, ktorú 30. apríla 2013 v zrýchlenom konaní schválil vládny Smer-SD v súvislosti s kauzou nevymenovania Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Podľa uznesenia deviatich prítomných sudcov sa verejné zasadnutie pléna ÚS SR odročilo na neurčito.

9. júla 2014 - Plénum Ústavného súdu (ÚS) SR na svojom neverejnom zasadnutí prerokovalo ďalší postup vo veciach ústavných sťažností Jozefa Čentéša týkajúcich sa jeho nevymenovania za generálneho prokurátora. Prijali uznesenie, ktorým zobrali na vedomie list prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku z 2. júla toho roku. Prezident SR uviedol, že zložením sľubu pred Národnou radou SR do rúk predsedníčky ÚS sa ujal funkcie prezidenta SR a "stal sa aj osobou, ktorá reprezentuje účastníka" v konaniach o sťažnostiach Jozefa Čentéša. Ako účastník týchto konaní prezident SR Andrej Kiska vyhlásil, že nemá "žiadne námietky zaujatosti voči sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky a ani sa nestotožňuje s námietkami zaujatosti vznesenými bývalým prezidentom SR Ivanom Gašparovičom". Prezident Andrej Kiska zároveň navrhol, aby "Ústavný súd Slovenskej republiky v oboch konaniach bez zbytočného odkladu konal a rozhodol". Plénum ÚS tiež konštatovalo, že v zmysle platného rozvrhu práce budú o Čentéšových sťažnostiach teraz rozhodovať senáty sudcov Lajosa Mészarosa a Ladislava Orosza.

23. júla 2014 - ÚS SR v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza a sudkýň Ľudmily Gajdošíkovej a Marianny Mochnáčovej na neverejnom zasadnutí rozhodol o sťažnosti Jozefa Čentéša, ktorou namietal porušenie jeho základných práv rozhodnutím prezidenta SR z 28. decembra 2012 o nevymenovaní do funkcie generálneho prokurátora SR. Oroszov senát prijíma Čentéšovu sťažnosť na ďalšie konanie po tom, čo došlo k zmenám v zložení senátov ÚS.

23. októbra 2014 – Senát Ústavného súdu SR odložil rozhodovanie v kauze nevymenovania Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora na 4. decembra 2014. Reagoval pritom na podanie bývalého prezidenta Ivana Gašparoviča, ktoré súdu prišlo päť minút pred začiatkom verejného pojednávania. V podaní sa bývalá hlava štátu domáhala pozície priameho alebo vedľajšieho účastníka konania, a žiadala odročenie zasadnutia pre procesné nedostatky. Senát súdu síce konštatoval, že Ivan Gašparovič nie je účastníkom konania v danej veci, umožní mu však písomne sa vyjadriť k Čentéšovej sťažnosti a obsahu pojednávania.