Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 24. február 2025Meniny má Matej
< sekcia Slovensko

Prečítajte si REAKCIE KOALÍCIE na demisiu M. Lajčáka

Na snímke Miroslav Lajčák. Foto: TASR Michal Svítok

Vládny Most-Híd dúfa, že rozhodnutie ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka (nom. Smeru-SD) odísť z funkcie nie je definitívne a nemenné.

Bratislava 29. novembra (TASR) - Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák (nom. Smer-SD) sa v nadväznosti na štvrtkové prijatie uznesenia NR SR o Globálnom pakte OSN o migrácii rozhodol podať demisiu. TASR o tom informoval hovorca Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR Boris Gandel.

Prečítajte si reakcie koalície na odchod M. Lajčáka z funkcie.

Strana Most-Híd


Vládny Most-Híd dúfa, že rozhodnutie ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka (nom. Smeru-SD) odísť z funkcie nie je definitívne a nemenné. Vyplýva to z vyjadrenia predsedu Mosta-Híd Bélu Bugára.

Lajčákov odchod by v súčasnosti podľa strany nebol najlepším signálom do zahraničia a bola by to strata aj pre Slovensko. Most-Híd dúfa, že existuje racionálny priestor pre rokovanie ministra Lajčáka a premiéra Petra Pellegriniho (Smer-SD).

"Odchod ministra s jednoznačným euroatlantickým ukotvením a proeurópskymi postojmi z postu šéfa ministerstva zahraničných vecí v čase stanného práva za hranicami Slovenska by nebol najlepším signálom smerom do zahraničia, bola by to strata aj pre samotné Slovensko," uviedol predseda Mosta-Híd Béla Bugár.

Predseda poslaneckého klubu Mosta-Híd Tibor Bastrnák aj poslanec Peter Antal ľutujú Lajčákovo rozhodnutie. "Považovali sme ho za dobrého ministra zahraničných vecí," povedal Antal. Nevedia, kto by mohol Lajčáka nahradiť. "Pre nás je dôležité, aby sa nezmenilo smerovanie zahraničnej politiky Slovenska," zdôraznil Bastrnák, ktorý dúfa, že Lajčákova demisia nie je definitívna.

Katarína Cséfalvayová (Most-Híd)


Odchod ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka (nom. Smeru-SD) z funkcie by bol v čase, keď padol politický konsenzus na zahraničnej politike, veľkou stratou. Pre TASR to uviedla predsedníčka Zahraničného výboru NR SR Katarína Cséfalvayová (Most-Híd).

Verí, že premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) Lajčákovu demisiu neprijme. Slovenského šéfa diplomacie totiž považuje za politika s jasným a jednoznačným euroatlantickým ukotvením.

Na snímke predsedníčka Zahraničného výboru NR SR Katarína Cséfalvayová (Most-Híd).
Foto: TASR - Marko Erd


László Sólymos (Most-Híd)


Odchod ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka (nom. Smeru-SD) z funkcie považuje minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd) za zlú správu pre Slovensko a jeho doterajšie zahraničnopolitické ukotvenie.

"Odchodom pána Lajčáka strácam kolegu, ktorý bol jeden z najkompetentnejších a najskúsenejších v tejto vláde," uviedol Sólymos pre TASR. Lajčák sa podľa jeho slov stal terčom nemiestnych vnútropolitických hier, populizmu a merania síl. "Samotnému riešeniu problematiky to nijako nepomôže, skôr naopak," doplnil.

Jaroslav Paška (SNS)


Prvý podpredseda SNS Jaroslav Paška (SNS) rešpektuje rozhodnutie ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka (nom. Smeru-SD) podať demisiu. Podľa jeho slov treba Lajčákovi za jeho prácu poďakovať.

"Rešpektujem, že jeho väzba na Globálny pakt OSN o migrácii je tak silná, že rozhodnutie NR SR vníma ako vyslovenie pochybnosti o jeho práci na tomto dokumente. Na druhej strane si uvedomujem, že treba vnímať politické prostredie tak, ako je. Nemôže sa robiť legislatíva v rozpore so záujmami občanov," uviedol Paška.

Podľa jeho slov nie je medzi ľuďmi dôvera v tento dokument OSN, v jeho bezpečnosť a v to, že bude garantovať pokojnú budúcnosť. "Politická scéna potom nemá právo ho prijímať," odkázal.

Paška pripúšťa, že Lajčákov odchod je istou ujmou pre Slovensko. "Verím, že ak sa aj zrieka funkcie ministra, to neznamená, že nezostane pôsobiť v oblasti diplomacie, či už európskej alebo slovenskej," dodal.

Na snímke poslanec NR SR Jaroslav Paška (SNS).
Foto: TASR Martin Baumann


Juraj Blanár (Smer-SD)


Žiadne osobné postoje, aj keď majú racionálne dôvody, nikdy nemôžu stáť nad bezpečnosťou krajiny. Novinárom to povedal podpredseda Smeru-SD Juraj Blanár v reakcii na zámer ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka (nom. Smeru-SD) podať kvôli Globálnemu paktu OSN o migrácii demisiu.

"Smer-SD vždy hájil svojho ministra, ak nebol celkom spravodlivo hodnotený. Tu vnímam, že skôr minister Lajčák postavil svoj názor príliš striktne bez toho, aby si nechal otvorené zadné vrátka," uviedol Blanár, podľa ktorého by mal Lajčák zobrať do úvahy, že migračný pakt odmietla ústavná väčšina poslancov.

Blanár však Lajčákovo rozhodnutie rešpektuje, aj keď mu je to ľúto. "Myslím si, že v pozícii ministra urobil kus dobrej práce pre Slovensko a pre vládu. Avšak uznesenie, ktoré bolo prijaté v NR SR o odmietnutí migračného paktu, bolo prijaté ústavnou väčšinou. To hovorí samo za seba," dodal.

Robert Kaliňák (Smer-SD)


Ak minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nom. Smeru-SD) skutočne podá demisiu, premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) by ju nemal prijať. Želá si to podpredseda Smeru-SD a exminister vnútra Robert Kaliňák.

"Mal by sa s ním o tom porozprávať. Osobne si myslím, že parlamentné uznesenie ku Globálnemu paktu OSN o migrácii nenapĺňalo tie kritéria na jeho odchod z funkcie. Situácia sa vyeskalovala zbytočne," uviedol Kaliňák, podľa ktorého Lajčák má svoje miesto na ministerstve zahraničných vecí a malo by to tak aj ostať.

Kaliňák odmieta, že by Smer-SD svojím odmietavým postojom ku globálnemu paktu Lajčáka z funkcie vyštval. "Od roku 2015 máme jeden a ten istý postoj k migrácii, nič nie je vypočítateľnejšie v Smere-SD ako toto. Bolo to predvídateľné," odkázal.

O prípadnom nástupcovi Lajčáka špekulovať nechcel. "Neviem, že by som sa niekedy venoval odpovediam na hypotetické otázky," dodal Kaliňák.

M. Šutaj Eštok: Trump chce spraviť veľkou Ameriku a nie Európu

Minister pripomenul, že pri ochrane našich pracovných miest a slovenských národnoštátnych záujmov nemusíme ostať sami, pretože sme členmi EÚ, ktorá je stále ekonomicky silným zoskupením.

- Americký prezident Donald Trump uviedol, že už tento alebo na budúci týždeň by sa mohol stretnúť s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

- Vo väčšine okresov v Košickom a Prešovskom kraji platia výstrahy Vo väčšine okresov v Košickom a Prešovskom kraji platia výstrahy prvého stupňa pred poľadovicou. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) o tom informoval na webe.

- Vo veku 88 rokov zomrela americká R&B speváčka Roberta Flacková, držiteľka ceny Grammy za cover verziu piesne "Killing Me Softly with His Song", oznámili jej zástupcovia.

- Vatikán informoval, že zdravotný stav pápeža Františka sa mierne zlepšil, už viac netrpí astmatickými záchvatmi a čiastočne sa vrátil aj k svojim pracovným povinnostiam.

- Severské a pobaltské krajiny sa tri roky od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zaviazali zvýšiť vojenskú pomoc Kyjevu vrátane výcviku, zbraní a investícií do ukrajinského obranného priemyslu.

- Európska komisia (EK) ponúkla Ukrajine nový balík podpory, ktorý má zabezpečiť jej energetický systém a umožniť plnú integráciu do európskeho trhu s energiou.

- Slovensko je na čele rebríčka Byrokratický index 2024, ktorý porovnáva krajiny Vyšehradskej štvorky (V4), Gruzínsko a Ukrajinu.

- Cena zlata naďalej láme rekordy. Podporujú ju obavy týkajúce sa obchodnej politiky USA a nárast geopolitickej neistoty.

- Valné zhromaždenie OSN (VZ OSN) pri príležitosti tretieho výročia ruskej invázie na Ukrajinu prijalo rezolúciu predloženú Kyjevom a európskymi štátmi, ktorá vyzýva na okamžité stiahnutie ruských síl z Ukrajiny a potvrdzuje jej územnú celistvosť.

- Dosiahnutie mieru na Ukrajine zostáva prvoradým cieľom, ale tento mier musí byť spravodlivý, vyjadrila sa Veronika Remišová.

- Poľský prezident Andrzej Duda na zasadnutí Národnej bezpečnostnej rady (RBN) vyhlásil, že neexistujú žiadne plány na obmedzenie americkej vojenskej prítomnosti v Poľsku.

- Irak má 46,1 milióna obyvateľov. Vyplýva to z výsledkov sčítania ľudu, ktoré tam prebiehalo v novembri 2024, a to prvýkrát po takmer 40 rokoch.

- Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová verí, že lídri členských štátov sa zhodnú na novom balíku vojenskej pomoci pre Ukrajinu, o ktorom sa bude rokovať na nadchádzajúcom mimoriadnom zasadnutí Európskej rady.

- Mimovládna organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) oznámila, že podala na Medzinárodný trestný súd (ICC) novú žalobu proti Rusku pre zatknutie a deportáciu 19 ukrajinských novinárov.

- Horskí záchranári v Nízkych Tatrách pomáhali v pondelok na rázcestí Pod Krúpovou hoľou uviaznutému 35-ročnému českému turistovi. Informovala o tom Horská záchranná služba (HZS) na svojej webovej stránke.

- Šéf nemeckého konzervatívneho bloku CDU/CSU a kandidát na post spolkového kancelára Friedrich Merz v pondelok vyhlásil, že zabezpečí, aby izraelský premiér Benjamin Netanjahu "mohol prísť na návštevu" do Nemecka.

- Členstvo Ukrajiny v Európskej únii je európskou záležitosťou, pričom bez rozhodnutia Maďarov Ukrajina do Únie nevstúpi.

- Šesť slovenských študentov sa minulý týždeň zúčastnilo na treťom ročníku simulácie rokovaní Európskej rady a Rady Európskej únie (#ConSIMium).

- Polícia v Sabinove vyšetruje trestný čin nebezpečného vyhrážania, ktorého sa mal dopustiť 29-ročný muž. V sobotu (22. 2.) zavolal na linku 158 a oznámil, že ak nezasiahne policajná hliadka, zabije prvého človeka, ktorého stretne.

- Na zasadnutí mestského zastupiteľstva (MsZ) vo Zvolene hovorili v pondelok poslanci o znečistení mesta čiernymi mastnými sadzami.