Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa riaditeľa mimovládnej rozvojovej organizácie ADRA Slovensko by dobrovoľník mal byť sebavedomý a chcieť nielen pomôcť, ale aj sám niečo získať.
Autor TASR
Bratislava 26. novembra (TASR) - Dobrovoľník do rozvojovej krajiny nejde na výlet, mal by byť pridanou hodnotou. Myslí si to Daniel Kaba, riaditeľ mimovládnej rozvojovej organizácie ADRA Slovensko, ktorá sa vysielaniu dobrovoľníkov do zahraničia venuje. Hovorí, že ešte stále sa stretáva s uchádzačmi, ktorí sa snažia zachrániť celý svet, utekajú pred osobnými problémami alebo chcú jednoducho cestovať.
Podľa neho by dobrovoľník mal byť zdravo sebavedomý a chcieť nielen pomôcť, ale aj sám niečo získať - nové zručnosti, vedomosti, skúsenosti alebo kontakty. Jednou z charakteristík úspešného dobrovoľníka je práve vyrovnanosť rôznych druhov motivácie. Kaba pripomína, že dobrovoľník nebude robiť prácu, ktorú môže robiť miestny človek, ale mal by priniesť svoju expertízu, napríklad v oblasti IT, marketingu alebo vzdelávania. "Nejde o nadradenosť, ale o princíp nebrať prácu lokálnym ľuďom," vysvetľuje.
V teréne podľa Kabu dobrovoľníci viac spoznajú samých seba, čo ich často inšpiruje k zmene zamestnania alebo dokonca sektoru pôsobenia. "Veľa z našich doterajších dobrovoľníkov sa po návrate snažilo nájsť uplatnenie v humanitárnej a rozvojovej oblasti, hoci na Slovensku je počet pracovných miest v tejto oblasti veľmi malý. Ak sa im to nepodarí, skúšajú prejsť v korporáciách napríklad na oddelenie CSR – spoločensky zodpovedného podnikania. Iným zasa absolvovaný pobyt pomôže postaviť sa viac na vlastné nohy a začať podnikať," opisuje.
Na otázku, prečo radšej nepomáhať doma ako v zahraničí, Kaba odpovedá, že nikomu nebráni venovať sa dobrovoľníctvu doma. Pripomína, že aj ADRA má svoje projekty na Slovensku. Ide napríklad o bezplatnú krízovú intervenciu a pomoc obetiam násilia alebo zbierku potravín. "Ale tiež vysvetľujeme a poukazujeme na fakty, štatistiky a ukazovatele, ktoré radia Slovensko medzi 40 najvyspelejších krajín sveta. Vysielame teda expertov a dobrovoľníkov tam, kde sú na tom viditeľne horšie," hovorí.
ADRA, ktorá tento rok oslavuje 25 rokov existencie, cez rozvojový program rezortu diplomacie zatiaľ vyslala 24 dobrovoľníkov a dobrovoľníčok. "Niektorí smerovali do komunít vnútorne presídlených ľudí v Gruzínsku, členov rómskej komunity v Albánsku, obetí tajfúnu na Filipínach, sociálne vylúčených rodín v Keni, začínajúcich aktivistov na Ukrajine, migrujúcich ľudí v Libanone, traumatizovaných ľudí po vojne v Bosne a Hercegovine a tak ďalej," vymenováva Kaba.
Od roku 2017 je tiež organizácia zapojená do európskeho projektu manažmentu humanitárnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčok HVM a už túto zimu začne do sveta, ako prvá mimovládka zo Slovenska, vysielať ľudí pod značkou EU Aid volunteers.
Podľa neho by dobrovoľník mal byť zdravo sebavedomý a chcieť nielen pomôcť, ale aj sám niečo získať - nové zručnosti, vedomosti, skúsenosti alebo kontakty. Jednou z charakteristík úspešného dobrovoľníka je práve vyrovnanosť rôznych druhov motivácie. Kaba pripomína, že dobrovoľník nebude robiť prácu, ktorú môže robiť miestny človek, ale mal by priniesť svoju expertízu, napríklad v oblasti IT, marketingu alebo vzdelávania. "Nejde o nadradenosť, ale o princíp nebrať prácu lokálnym ľuďom," vysvetľuje.
V teréne podľa Kabu dobrovoľníci viac spoznajú samých seba, čo ich často inšpiruje k zmene zamestnania alebo dokonca sektoru pôsobenia. "Veľa z našich doterajších dobrovoľníkov sa po návrate snažilo nájsť uplatnenie v humanitárnej a rozvojovej oblasti, hoci na Slovensku je počet pracovných miest v tejto oblasti veľmi malý. Ak sa im to nepodarí, skúšajú prejsť v korporáciách napríklad na oddelenie CSR – spoločensky zodpovedného podnikania. Iným zasa absolvovaný pobyt pomôže postaviť sa viac na vlastné nohy a začať podnikať," opisuje.
Na otázku, prečo radšej nepomáhať doma ako v zahraničí, Kaba odpovedá, že nikomu nebráni venovať sa dobrovoľníctvu doma. Pripomína, že aj ADRA má svoje projekty na Slovensku. Ide napríklad o bezplatnú krízovú intervenciu a pomoc obetiam násilia alebo zbierku potravín. "Ale tiež vysvetľujeme a poukazujeme na fakty, štatistiky a ukazovatele, ktoré radia Slovensko medzi 40 najvyspelejších krajín sveta. Vysielame teda expertov a dobrovoľníkov tam, kde sú na tom viditeľne horšie," hovorí.
ADRA, ktorá tento rok oslavuje 25 rokov existencie, cez rozvojový program rezortu diplomacie zatiaľ vyslala 24 dobrovoľníkov a dobrovoľníčok. "Niektorí smerovali do komunít vnútorne presídlených ľudí v Gruzínsku, členov rómskej komunity v Albánsku, obetí tajfúnu na Filipínach, sociálne vylúčených rodín v Keni, začínajúcich aktivistov na Ukrajine, migrujúcich ľudí v Libanone, traumatizovaných ľudí po vojne v Bosne a Hercegovine a tak ďalej," vymenováva Kaba.
Od roku 2017 je tiež organizácia zapojená do európskeho projektu manažmentu humanitárnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčok HVM a už túto zimu začne do sveta, ako prvá mimovládka zo Slovenska, vysielať ľudí pod značkou EU Aid volunteers.
