Bratislava 3. júna (TASR) - Rozhodnutie Európskej komisie nezažalovať Slovensko za porušenie legislatívy na ochranu ovzdušia na Európskom súdnom dvore je podľa Daniela Lešinského z Centra pre trvalo udržateľné alternatívy (CEPTA) strategický krok. Upozorňuje však, že napriek snahe je boj Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR za čisté ovzdušie zatiaľ najmä na papieri.

"Stratégie na Slovensku, vzhľadom na to, že ide o nadrezortný problém, zatiaľ nefungovali. Radi by sme videli konkrétne kroky v reálnej praxi - nielen zmeniť legislatívu, ale alokovať financie," povedal pre TASR. Dôležité je podľa neho tiež presné rozdelenie kompetencií. Tie doteraz chýbali najmä samosprávam.

Financie by mali prúdiť do zvýšenia počtu a kvality pracovníkov zodpovedných za kvalitu ovzdušia, ale napríklad aj do elektrifikácie a zvyšovania komfortu verejnej dopravy či budovania cykloinfraštruktúry. Tie by sa podľa neho mohli štedro financovať cez eurofondy - 14 miliárd eur, ktoré Slovensko dostalo pre roky 2014-2020. "Z nich sme využili len niekoľko desiatok miliónov, a to najmä pre priemysel, kde by mala platiť zásada znečisťovateľ platí, nie verejné financie" upozornil.

Zlepšiť by sa mal aj monitoring a informačné kampane. Portál o ochrane ovzdušia, ktorý MŽP spustilo v marci, podľa neho nestačí. "Informácie sa k občanom musia dostávať aktívne - cez rozhlas, televíziu, tlačové médiá. Štátne inštitúcie by mali priebežne informovať o tom, aký je stav, aký stav sa predpokladá a čo je dôležité robiť preto, aby sa nezhoršoval," vysvetlil. Dôležitá je potom aj ekonomická motivácia neznečisťovať pre všetky zdroje znečistenia ovzdušia.

Lešinský podľa vlastných slov oficiálne odôvodnenie Komisie pre nepodanie žaloby na Slovensko ešte nevidel. Jedným z dôležitých dôvodov jej rozhodnutia však podľa neho je, že Slovensko za rozhodujúce, v kvalite ovzdušia posledné štatisticky uzavreté roky 2015 a 2016, nemalo potrebné reprezentatívne údaje ku koncentráciám častíc PM10/PM2,5 v ovzduší. Preto nebolo možné dokázať, či sa stav ovzdušia na Slovensku zlepšuje, alebo zhoršuje. "Situácia na začiatku roka 2017 bola naopak jasná - stále nedodržiavame stanovené limity," dodal.

Európska komisia v januári vyzvala deväť členských krajín EÚ, vrátane Slovenska, aby obhájili svoje opatrenia na zníženie znečistenia životného prostredia, inak im hrozí právne konanie. V máji sa nakoniec Komisia rozhodla podať žalobu na šesť z nich. Návrhy Slovenska, Česka a Španielska označila za vyhovujúce. Ďalej však bude sledovať ich uvedenie do praxe.