Bratislava 15. mája (TASR) – Prvý návrh na stanovenie maximálnych čakacích lehôt v slovenskom zdravotníctve by mohol byť hotový v prvom kvartáli budúceho roka. V dnešnej diskusnej relácii RTVS o 5 minút 12 to povedal minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD).



"Chceme mať návrh konkrétneho či už procesného, technického, ale aj legislatívneho znenia," uviedol minister. Podľa neho je v prvom rade dôležité, aby sa neodkladná zdravotná starostlivosť a urgentná zdravotná starostlivosť mohla poskytovať okamžite. "Pri efektívnych, teda plánovaných výkonoch je aj z hľadiska dostupnosti zdravotnej starostlivosti asi nevyhnutné, že sa bude na nich čakať, pretože takýto výkon nie je poskytovaním neodkladnej zdravotnej starostlivosti," myslí si Drucker. Pritom poukazuje na skutočnosť, že čakacie lehoty nie sú problémom len na Slovensku, ale aj v iných krajinách.

Pokiaľ ide o záväzky po dobe splatnosti, teda súčasný dlh v zdravotníctve, ten zatiaľ podľa slov ministra neprekročil sumu 600 miliónov eur a nestúpa ani zásadným spôsobom, že by sa jeho rýchlosť príliš menila. Dlh je pritom podľa Druckera kombináciou viacerých vecí, nie je to len o neefektívnom vynakladaní zdrojov či priamej neefektivite samotných poskytovateľov, ale aj nastavením samotného systému.

Zavedenie systému DRG

Foto: TASR

Efektivitu by podľa neho malo zabezpečiť zavedenie systému DRG. Ten síce podľa Druckera neznamená automaticky viac peňazí, ale lepšiu predstavu o vynaloženej efektivite a starostlivosti, informácie o tom, aký pacient je ošetrovaný a či má takýto pacient aj iné zdravotné problémy. "DRG je potrebné, ale nie je to všeliek. Trocha sa sprofanoval význam, ako keby ozdravilo a vyriešilo všetky problémy zdravotníctva," hovorí Drucker. Je to klasifikačný systém úhrad na ukončené hospitalizácie, keď sa pri ošetrení pacienta zohľadňujú aj prípadne jeho vedľajšie, čiže iné diagnózy. Systém teda môže povedať, že na daný úkon môže byť v prípade zdravého človeka vynaložená poskytnutá jedna suma a ak má človek aj iné diagnózy, tak iná suma. Systém je už pripravený v testovacej fáze a od budúceho roka by sa mal byť súčasťou úhrad sociálnych poisťovní. Implementovať sa však podľa ministra môže aj niekoľko rokov, nedá sa to urobiť zo dňa na deň.

Ministrovi pri jeho konštatovaní, že čakacie lehoty nie sú len problémom v slovenskom zdravotníctve, ale aj inde vo svete, dáva za pravdu aj podpredseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo Alan Suchánek (OĽaNO-NOVA). Zároveň však poukazuje na fakt, že na Slovensku fungujú pracoviská, v ktorých čaká pacient na rôzne operácie veľmi dlho, niektoré sú však schopné vykonať tieto operácie do dvoch či troch mesiacov, prípadne aj skôr. "Ak si spomínate, hovorilo sa, že takýchto pacientov budú manažovať poisťovne. Že ak by mal pacient na listine čakať dlho, že ho bude poisťovňa manažovať a pomôže mu a ponúkne mu operáciu v inej nemocnici. Vôbec sa to nedeje alebo len vo veľmi malej miere," zdôraznil Suchánek. A práve aj v tomto vidí cestu do budúcna, aby poisťovne vedeli mnohým takýmto pacientom ponúknuť adekvátne pracovisko, "kde to vedia urobiť kvalitne a na dobrej úrovni."

Dlhy nemocníc

Foto: TASR/Radovan Stoklasa

V prípade dlhu nemocníc a celého zdravotníctva nevidí Suchánek problém niekedy len v riaditeľoch daných zariadení, ale poukazuje na celý komplex problémov, ktoré by bolo treba riešiť. Ide napríklad o zle nastavené ceny, neefektívnosť či korupciu. Chybou je podľa neho zle nastavený systém, dobrá vraj nie je ani distribúcia. Na rozdiel od niektorých sektorov, ktoré dokážu prinášať zisky, idú zisky v týchto prípadoch podľa Suchánka do súkromných rúk. Či sa už hovorí o CT, magnetickej rezonancii, laboratóriách alebo niektorých rehabilitáciách. Dlh vyrába aj samotná nemocničná starostlivosť, ktorá je poddimenzovaná.

Podľa Suchánka potrebuje mať dobrý minister zdravotníctva jasnú myseľ, dobré manažérske schopnosti, mal by počúvať rozumných ľudí s rozumnými názormi a dosadiť na konkrétne posty dobrých ľudí, ktorí dokážu realizovať to, čo bude potrebovať. Podľa neho je veľmi ambicióznym cieľom, aby sa do štyroch rokov znížil počet úmrtí o 15 percent, teda o 1872 v porovnaní s rokom 2012. "Je to veľmi ambiciózny cieľ a ja sa bojím, že sa nám to nepodarí. Ale ak sa nám aspoň polovica podarí, bude to veľký úspech," dodal Suchánek.

Problémový reexport liekov

Foto: TASR/Alexandra Moštková

Problém s vývozom liekov zo Slovenska je podľa ministra zdravotníctva Tomáša Druckera (nominant Smeru-SD) významný. "A nie je jednoduchý," poznamenal. Ako však avizoval tento týždeň, situáciu chce riešiť. Na septembrovú schôdzu parlamentu plánuje predložiť návrh potrebnej legislatívy. Jej podrobnosti zatiaľ nekonkretizoval. "Je to pre mňa aj významná téma v rámci neoficiálnych rokovaní rady ministrov v rámci predsedníctva," doplnil.

Na Slovensku existuje asi 130 spoločností, ktoré nedodávajú lieky do slovenských lekární, priblížil Drucker. Lieky od nás často smerujú do krajín západnej Európy, kde je ich cena vyššia. Za hranice putujú napríklad lieky na liečbu epilepsie, schizofrénie, Parkinsonovej choroby či viaceré lieky na onkologické ochorenia a predchádzanie krvným zrazeninám. Tie tak potom chýbajú pre slovenských pacientov. Rovnaký problém má pre nižšie ceny liekov aj Česko či iné európske krajiny.

Drucker chce preto vytvoriť dostatočné bariéry na to, aby špekulantom zabránil čisto ekonomicky profitovať na rozdieloch v cenách liekov. Situáciu však komplikuje prebiehajúce právne konanie zo strany Európskej komisie, ktorej sa nepáčia už súčasné opatrenia. Slovensko zaviedlo v roku 2013 v legislatíve možnosť zákazu vývozu liekov. Vývoz sa odvtedy monitoruje. Štátny ústav pre kontrolu liečiv ho môže zakázať v prípade hrozby nedostupnosti lieku na domácom trhu.

Nedostupnosť liekov začali po novom monitorovať aj lekárnici a pacienti. Vlani v októbri Slovenská lekárnická komora a Asociácia na ochranu práv pacientov spustili projekt Nedostupné lieky. Doteraz sa zapojilo 269 lekární, pacienti v nich podali takmer 3400 hlásení. Zatiaľ najčastejšie nahlasované sú lieky na predchádzanie alebo liečbu krvných zrazenín.

"Prvé mesiace fungovania projektu nám ukázali, že o hlásenie chýbajúcich liekov je medzi pacientmi záujem. Oneskorený prístup k liečbe môže totiž viesť k závažným zdravotným komplikáciám a ohroziť život pacienta," hovorí Katarína Kafková, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov SR.

Šéf lekárnickej komory Ondrej Sukeľ verí, že v najbližších týždňoch ešte narastie počet zapojených lekární. "Pomôžu nám tak zozbierať jednoznačné dáta potvrdzujúce, ktoré lieky na Slovensku chýbajú. Budú aj základom pre diskusiu s novým vedením ministerstva zdravotníctva a ďalšími orgánmi o tom, ako túto situáciu riešiť," zhrnul.