Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nacistické Nemecko 1. septembra 1939 bez vyhlásenia vojny zaútočilo na Poľsko. Obkľúčené napokon kapitulovalo 8. mája 1945, čím sa skončila vojna v Európe.
Autor TASR
Košice 1. septembra (TASR) – Druhá svetová vojna bola globálnym konfliktom. Uviedol to vedúci Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (FF UPJŠ) v Košiciach a poverený prorektor pre vysokoškolské vzdelávanie, akademické tradície a obrady a zároveň člen Správnej rady Ústavu pamäti národa Martin Pekár v súvislosti s tým, že v nedeľu uplynulo 80 rokov od vypuknutia tohto zatiaľ najväčšieho a najrozsiahlejšieho ozbrojeného konfliktu v dejinách ľudstva.
„Ak sa obmedzíme len na európsky kontinent, môžeme veľmi zjednodušene povedať, že k vypuknutiu vojny prispeli tak slabé stránky versaillského mierového systému z roku 1919, ako aj narastajúce veľmocenské ambície dvoch v medzivojnovom období diplomaticky ostrakizovaných krajín – Sovietskeho zväzu a Nemecka. Predovšetkým nacistické Nemecko sa netajilo agresívnou zahraničnou politikou smerujúcou k vojne,“ povedal. V pozadí uvedených problémov bol podľa jeho slov stret úplne odlišných názorov na to, ako má byť usporiadaná spoločnosť a ako má vyzerať výkon štátnej moci.
Zároveň upozornil, že je často prezentovaná nepresnosť a to, že Slovensko vstúpilo do vojny po boku agresora, teda nacistického Nemecka, ale na konci vojny sa zaradilo medzi víťazov. „Slovensko sa na konci vojny nezaradilo medzi víťazov. Ľudácky režim jednoducho padol a bola obnovená Československá republika (ČSR), ktorá de iure nikdy neprestala existovať – Mníchovská dohoda z roku 1938 bola totiž anulovaná a s ňou aj jej ďalšie dôsledky, teda i rozbitie ČSR. Právnu kontinuitu de facto nejestvujúceho štátu reprezentovala londýnska exilová vláda, ktorá bola po celý čas spojencom protihitlerovskej koalície,“ povedal historik Pekár, podľa ktorého bola preto ČSR v roku 1945 automaticky na strane víťazov. „Nesúviselo to s nejakým ,prerodom‘ Slovenska. Aj Slovenské národné povstanie, ako najvýznamnejšie vystúpenie proti nacistickej agresii a ľudáckemu režimu, bolo koordinované a plne akceptované exilovou vládou, ktorej zásadným spôsobom pomohlo zvýšiť prestíž a dosiahnuť cieľ v podobe obnovenia spoločnej ČSR,“ uzavrel.
Nacistické Nemecko 1. septembra 1939 bez vyhlásenia vojny zaútočilo na Poľsko. Obkľúčené napokon kapitulovalo 8. mája 1945, čím sa skončila vojna v Európe. V Ázii sa bojovalo do 2. septembra 1945, keď kapitulovalo Japonsko. Druhej svetovej vojny sa zúčastnilo 61 štátov a zasiahla všetky kontinenty s výnimkou Antarktídy a Južnej Ameriky. Vojna si vyžiadala takmer 60 miliónov obetí, z toho veľkú časť tvorilo civilné obyvateľstvo.
„Ak sa obmedzíme len na európsky kontinent, môžeme veľmi zjednodušene povedať, že k vypuknutiu vojny prispeli tak slabé stránky versaillského mierového systému z roku 1919, ako aj narastajúce veľmocenské ambície dvoch v medzivojnovom období diplomaticky ostrakizovaných krajín – Sovietskeho zväzu a Nemecka. Predovšetkým nacistické Nemecko sa netajilo agresívnou zahraničnou politikou smerujúcou k vojne,“ povedal. V pozadí uvedených problémov bol podľa jeho slov stret úplne odlišných názorov na to, ako má byť usporiadaná spoločnosť a ako má vyzerať výkon štátnej moci.
Zároveň upozornil, že je často prezentovaná nepresnosť a to, že Slovensko vstúpilo do vojny po boku agresora, teda nacistického Nemecka, ale na konci vojny sa zaradilo medzi víťazov. „Slovensko sa na konci vojny nezaradilo medzi víťazov. Ľudácky režim jednoducho padol a bola obnovená Československá republika (ČSR), ktorá de iure nikdy neprestala existovať – Mníchovská dohoda z roku 1938 bola totiž anulovaná a s ňou aj jej ďalšie dôsledky, teda i rozbitie ČSR. Právnu kontinuitu de facto nejestvujúceho štátu reprezentovala londýnska exilová vláda, ktorá bola po celý čas spojencom protihitlerovskej koalície,“ povedal historik Pekár, podľa ktorého bola preto ČSR v roku 1945 automaticky na strane víťazov. „Nesúviselo to s nejakým ,prerodom‘ Slovenska. Aj Slovenské národné povstanie, ako najvýznamnejšie vystúpenie proti nacistickej agresii a ľudáckemu režimu, bolo koordinované a plne akceptované exilovou vládou, ktorej zásadným spôsobom pomohlo zvýšiť prestíž a dosiahnuť cieľ v podobe obnovenia spoločnej ČSR,“ uzavrel.
Nacistické Nemecko 1. septembra 1939 bez vyhlásenia vojny zaútočilo na Poľsko. Obkľúčené napokon kapitulovalo 8. mája 1945, čím sa skončila vojna v Európe. V Ázii sa bojovalo do 2. septembra 1945, keď kapitulovalo Japonsko. Druhej svetovej vojny sa zúčastnilo 61 štátov a zasiahla všetky kontinenty s výnimkou Antarktídy a Južnej Ameriky. Vojna si vyžiadala takmer 60 miliónov obetí, z toho veľkú časť tvorilo civilné obyvateľstvo.
