Bratislava 1. septembra (TASR) - Hoci mal Alexander Dubček v roku 1992 už 70 rokov, ešte niekoľko dní pred osudnou autohaváriou formuloval v rozhovore pre hamburský týždenník Merian veľké politické plány. "Dnes nám ide o nové smerovanie, o také, aké sa osvedčilo v západných demokraciách: je to kurz socialistickej internacionály. Preto som vstúpil do sociálnodemokratickej strany aj napriek tomu, že je len marginálnou stranou. I napriek tomu chcem podporovať práve takýto vývoj. Pokladám to za dôležité, pretože ľavá orientácia sociálnej demokracie vytvára rovnováhu síl. To je cieľ, ktorý by som chcel dosiahnuť, kým som ešte mladý...," vyhlásil Dubček vo svojom poslednom rozhovore, ktorý v knihe Alexander Dubček: Posledná kapitola publikoval fotograf Karol Kállay a spisovateľ Ľubomír Feldek.

"Teraz mi moji priatelia znova vyčítajú, že som šiel do sociálnodemokratickej strany, hoci, keď som do nej vstupoval, mala iba 0,8 percenta hlasov. Veď som mohol vstúpiť aj do Mečiarovej víťaznej strany! Zo zásady som to však nespravil," poznamenal vtedy Dubček s tým, že pre neho bola vždy dôležitejšia samotná vec, o ktorú sa snažil, než funkcie a moc.

Foto: TASR/Štefan Puškáš

V rozhovore okrem iného konštatoval, že zatiaľ čo Slováci tlačia na nové rozdelenie vzájomných vzťahov vo federácii, česká strana neochotou pristúpiť k decentralizácii v skutočnosti presadzuje rozdelenie štátu. "Západ možno celkom nechápe, že práve Češi pod vedením ministerského predsedu Klausa tak tlačia na rozdelenie Československa. V zahraničí vzniká skôr dojem, že sú to Slováci, ktorí forsírujú rozdelenie," vyhlásil Dubček. Dodal, že ak by existovala politická vôľa, bolo by možné spoločný štát, aj keď v inej forme, zachovať. Na otázku, či sa rozpad spoločného štátu krátko po prechode k demokracii dá považovať za prehru jeho a Václava Havla odpovedal, že určite nie. "Železná opona sa zrútila a my teraz zažívame obrovskú zmenu v politike aj hospodárstve, vytvárame zákonné podmienky pre vstup do Európskeho spoločenstva. Naša námaha teda v nijakom prípade nebola márna," vyhlásil Dubček.

Feldek dodáva, že posledný rozhovor s Dubčekom inicioval práve Kállay. "Dubček bol vynikajúci. Jeho názory sú moderné a dobré dodnes," komentoval rozhovor Feldek s tým, že interview by sa do istej miery dalo považovať za Dubčekov politický testament. Dodal, že je škoda, že rozhovor vyšiel v slovenčine len v jeho a Kállayovej knihe, ktorá nemá masový náklad. "Je to esejistická kniha, nie Banášov bestseller," konštatoval Feldek. Jedným dychom však dodal, že Kállayove fotografie Dubčeka z čias totality, aj začiatku deväťdesiatych rokov sú unikátne. Svoje eseje nehodnotil, poznamenal len, že sa v knihe nachádza aj úryvok z básne veľkého ruského básnika Jevgenija Jevtušenka, ktorú napísal špeciálne o Dubčekovi. Na otázku, čo sa mu vybaví v súvislosti s Dubčekom, ak si na neho spomenie osamote dnes, v deň 20. výročia osudnej autohavárie, sa zasmial a povedal, že moment, keď ešte v časoch totality prišiel na predstavenie jeho novej divadelnej hry Dubček osobne. "Mal väčší potlesk, než potom moja hra," dodal Feldek s tým, že v tých časoch bolo od obecenstva prejavom odvahy privítať Dubčeka ováciami.

Foto: TASR

Zatiaľ jediným slovenským autorom, ktorý napísal román o Alexandrovi Dubčekovi je Jozef Banáš. Zakomponoval doň množstvo zaujímavostí. Napríklad, že parížski študenti niesli počas študentskej revolty v roku 1968 nad hlavami portréty Che Guevaru a Dubčeka, že jeden z najlepších hokejistov na svete Jaromír Jágr má na prilbe iniciálky A.D. a číslo dresu 68, či skutočnosť, že skvelá francúzska šansoniérka Alice Dona zložila s Claudom Lemeslom pieseň o Dubčekovi pod názvom "Záhradník z Bratislavy", ktorá patrila v roku 1984 k francúzskym hitom.

Zaujímavú hypotézu priniesol aj k samotnej autohavárii. "V tom čase sa na verejnosti debatovalo o tom, že jeho vtedajší šofér bol kaskadér, ktorý sa mal pri havárii zachrániť a Dubček zahynúť. Je to nezmysel," vraví Banáš. "Niekto možno kalkuloval s tým, že zahynú obaja. Piateho septembra mal ísť Dubček svedčiť do Moskvy ako svedok procesu o zákaze Komunistickej strany ZSSR, ktorý navrhol vtedajší prezident Jeľcin. S Dubčekom mal svedčiť aj niekdajší poľský premiér Piotr Jarosziewicz, ktorého spolu s manželkou Alicou Sloskou zavraždili dodnes neznámi páchatelia 1. septembra 1992 o jednej v noci v ich varšavskom byte. O osem hodín mal autohaváriu Dubček. Musela by to byť nezvyčajná náhoda. Ale je to len moja hypotéza," dodáva Banáš.

Pri autohavárii na diaľnici Praha - Bratislava neďaleko Humpolca sa pred 20 rokmi 1. septembra 1992 ťažko zranil predseda Sociálnodemokratickej strany Slovenska (SDSS) a poslanec Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSFR Alexander Dubček, vedúca osobnosť reformných udalostí z roku 1968.

Na následky tragickej autonehody, pri ktorej utrpel ťažké zranenia chrbtice a hrudníka zomrel 7. novembra 1992 v pražskej nemocnici Na Homolke. Napriek viacerým operáciám nebolo možné jeho život zachrániť. Pohreb mal 14. novembra 1992 v Bratislave, posledným miestom jeho odpočinku je bratislavský cintorín v Slávičom údolí.