Za potvrdenie slovenskej europoslankyne do tejto funkcie hlasovalo 38 členov 55-členného výboru, 14 bolo proti a traja sa hlasovania zdržali.
Autor TASR
,aktualizované Brusel/Štrasburg 18. júla (TASR) - Slovenská poslankyňa Európskeho parlamentu (EP) Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS) z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) bola vo štvrtok zvolená za predsedníčku Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne záležitosti (EMPL).
Za potvrdenie slovenskej europoslankyne do tejto funkcie hlasovalo 38 členov 55-členného výboru, 14 bolo proti a traja sa hlasovania zdržali.
Pôvodne bola za šéfku tohto výboru, ktorý v rámci politických dohôd medzi siedmimi politickými frakciami pripadol frakcii ECR, nominovaná bývalá poľská premiérka a teraz europoslankyňa Beata Szydlová.
Tá však doplatila na blokovanie zo strany liberálnej frakcie Obnovme Európu, ktorej členovia sa rozhodli bojkotovať kandidátov na predsednícke a podpredsednícke funkcie vo výboroch EP z populistických hnutí a tiež z tých politických strán a krajín, voči ktorým má Európska komisia výhrady pre porušovanie princípov právneho štátu.
Szydlová bola zvolená do europarlamentu za stranu Právo a spravodlivosť (PiS).
Lucia Ďuriš Nicholsonová sa ako členka ECR zásluhou tejto situácie ocitla v hre o predsednícke kreslo prestížneho výboru; ináč hrozilo, že táto funkcia pripadne inej politickej skupine.
Slovenská europoslankyňa sa vo svojom príhovore poďakovala za túto príležitosť, zdôraznila, že je v rámci výboru ochotná konštruktívne spolupracovať s členmi všetkých politických frakcií a vyzvala ich, aby si prípadné spory riešili v pléne EP, a nie na pôde výboru.
Slovensko má iba dve ženy v Európskom parlamente a obom sa podarilo získať zaujímavé funkcie. Monika Beňová (Smer-SD) z frakcie socialistov a demokratov (S&D) sa stala jednou z kvestoriek zákonodarného zboru EÚ. Obe poslankyne by mali zastávať tieto funkcie v prvom, dvaapolročnom volebnom období europarlamentu (do januára 2022).
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) zvažovala kandidatúru v budúcoročných voľbách do Národnej rady SR (NR SR), avšak štvrtkové zvolenie za predsedníčku Výboru Európskeho parlamentu (EP) pre zamestnanosť a sociálne záležitosti (EMPL) mení situáciu. Pre TASR to potvrdila samotná europoslankyňa.
Priznala, že "jej zvolenie je pre ňu novou situáciou, ktorú nečakala, váži si ju", a preto akékoľvek ďalšie aktivity vzhľadom k domácej politike bude reflektovať v súvislosti s novou funkciou na pôde EP.
Slovenská poslankyňa bola vo štvrtok zvolená za predsedníčku Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne záležitosti (EMPL). Za potvrdenie slovenskej europoslankyne do tejto funkcie hlasovalo 38 členov 55-členného výboru, 14 bolo proti a traja sa hlasovania zdržali.
Pôvodne bola za šéfku tohto výboru, ktorý v rámci politických dohôd medzi siedmimi politickými frakciami pripadol frakcii ECR, nominovaná bývalá poľská premiérka a teraz europoslankyňa Beata Szydlová.
Tá však doplatila na blokovanie zo strany liberálnej frakcie Obnovme Európu, ktorej členovia sa rozhodli bojkotovať kandidátov na predsednícke a podpredsednícke funkcie vo výboroch EP z populistických hnutí a tiež z tých politických strán a krajín, voči ktorým má Európska komisia výhrady pre porušovanie princípov právneho štátu.
Za potvrdenie slovenskej europoslankyne do tejto funkcie hlasovalo 38 členov 55-členného výboru, 14 bolo proti a traja sa hlasovania zdržali.
Pôvodne bola za šéfku tohto výboru, ktorý v rámci politických dohôd medzi siedmimi politickými frakciami pripadol frakcii ECR, nominovaná bývalá poľská premiérka a teraz europoslankyňa Beata Szydlová.
Tá však doplatila na blokovanie zo strany liberálnej frakcie Obnovme Európu, ktorej členovia sa rozhodli bojkotovať kandidátov na predsednícke a podpredsednícke funkcie vo výboroch EP z populistických hnutí a tiež z tých politických strán a krajín, voči ktorým má Európska komisia výhrady pre porušovanie princípov právneho štátu.
Szydlová bola zvolená do europarlamentu za stranu Právo a spravodlivosť (PiS).
Lucia Ďuriš Nicholsonová sa ako členka ECR zásluhou tejto situácie ocitla v hre o predsednícke kreslo prestížneho výboru; ináč hrozilo, že táto funkcia pripadne inej politickej skupine.
Slovenská europoslankyňa sa vo svojom príhovore poďakovala za túto príležitosť, zdôraznila, že je v rámci výboru ochotná konštruktívne spolupracovať s členmi všetkých politických frakcií a vyzvala ich, aby si prípadné spory riešili v pléne EP, a nie na pôde výboru.
Slovensko má iba dve ženy v Európskom parlamente a obom sa podarilo získať zaujímavé funkcie. Monika Beňová (Smer-SD) z frakcie socialistov a demokratov (S&D) sa stala jednou z kvestoriek zákonodarného zboru EÚ. Obe poslankyne by mali zastávať tieto funkcie v prvom, dvaapolročnom volebnom období europarlamentu (do januára 2022).
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Ďuriš Nicholsonová zvažovala kandidatúru do NRSR v najbližších voľbách
Europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) zvažovala kandidatúru v budúcoročných voľbách do Národnej rady SR (NR SR), avšak štvrtkové zvolenie za predsedníčku Výboru Európskeho parlamentu (EP) pre zamestnanosť a sociálne záležitosti (EMPL) mení situáciu. Pre TASR to potvrdila samotná europoslankyňa.
Priznala, že "jej zvolenie je pre ňu novou situáciou, ktorú nečakala, váži si ju", a preto akékoľvek ďalšie aktivity vzhľadom k domácej politike bude reflektovať v súvislosti s novou funkciou na pôde EP.
Slovenská poslankyňa bola vo štvrtok zvolená za predsedníčku Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne záležitosti (EMPL). Za potvrdenie slovenskej europoslankyne do tejto funkcie hlasovalo 38 členov 55-členného výboru, 14 bolo proti a traja sa hlasovania zdržali.
Pôvodne bola za šéfku tohto výboru, ktorý v rámci politických dohôd medzi siedmimi politickými frakciami pripadol frakcii ECR, nominovaná bývalá poľská premiérka a teraz europoslankyňa Beata Szydlová.
Tá však doplatila na blokovanie zo strany liberálnej frakcie Obnovme Európu, ktorej členovia sa rozhodli bojkotovať kandidátov na predsednícke a podpredsednícke funkcie vo výboroch EP z populistických hnutí a tiež z tých politických strán a krajín, voči ktorým má Európska komisia výhrady pre porušovanie princípov právneho štátu.