Bratislava 31. marca (TASR) - Európska únia môže prežiť a prinášať výhody svojim občanom, keď bude jednotná. Pred poslancami Národnej rady SR to dnes vyhlásil europoslanec Eduard Kukan (SDKÚ-DS), podľa ktorého na tomto treba budovať vzťahy vo vnútri Únie aj navonok.



Slováci podľa Kukana stále celkom nechápu, že Brusel nie je Bratislave taký vzdialený. "Bratislava je Brusel a Brusel je Bratislava. Považujem za dôležité to povedať, lebo sme členmi roky a ešte si to tu veľa ľudí neuvedomuje," povedal Kukan, ktorý odmieta reči o diktáte Bruselu.

Poukázal na súvis nedôvery ľudí a kríz, ktorým čelila a čelí Únia. Zdôraznil potrebu stability, ocenil slovenské predsedníctvo v Rade EÚ, ktoré považuje za úspešné. Hovoril aj o integrácii Únie, ktorá musí byť podľa Kukana postavená na jasných pravidlách a kritériách. Upozornil aj na otázky migrácie, ktoré by sme podľa Kukana nemali zužovať len na tie bezpečnostné.

Europoslanec Ivan Štefanec (KDH) zdôraznil, že pri debate o budúcnosti Únie treba zdôrazňovať, že je v záujme občanov SR byť v Únii. "Je záujmom slovenských občanov, aby stratili možnosť pracovať, študovať a žiť v ktorejkoľvek krajine Únie? Je v záujme našich občanov, aby slovenské firmy stratili prístup k spoločnému trhu? Je v ich záujme, aby sme sa odstrihli od najúspešnejšieho ekonomického projektu v ľudskej histórii, ktorý priniesol nášmu kontinentu obdobie stabilitu, prosperity a mieru? Určite nie," zdôraznil Štefanec.

Hovoril o potrebe podpory malých a stredných podnikateľov, poukázal na nezmyselnosť daňových licencií. Výzvou je tiež digitalizácia, jednotný digitálny trh. Digitalizácia je podľa Štefanca spätá aj so vzdelávaním. Aj na Slovensku preto podľa Štefanca treba zreformovať školstvo. Zdôraznil aj ochranu schengenských hraníc. V bezpečnostnej otázke poukázal na potrebu spolupráce tajných služieb a boj proti kyberútokom.

Europoslanec Miroslav Mikolášik (KDH) by rád žil v Únii, v ktorej sa ani Slováci nebudú hanbiť hovoriť, že sú Európania. Mikolášik si uvedomuje, že Únia možno nie je dokonalá pre všetkých. "Ale je to podľa neho "stále najlepší projekt, aký sme tu kedy mali," povedal. Treba podľa neho bojovať za plnohodnotný život ľudí. Aj on odmieta reči o bruselskom diktáte a zdôrazňuje výhody Únie. "Nespochybniteľnú krásu Únie predstavuje, že ide o celok, v ktorom každý hlas bude vypočutý," poznamenal.

Europoslankyňa Anna Záborská (KDH) poukázala na nerovnosť v odmeňovaní a dôchodkoch. Pripomenula boj proti chudobe. Záborská zopakovala, že sa zameriava na ženy a rodinu, ako aj na humanitárnu pomoc. Aj Záborská poukázala na dôležitosť stability a jednoty Únie. "Pre európske národy je spoločná cesta jedinou alternatívou," vyhlásila. Pri otázkach, či by Slovensko malo byť súčasťou jadra Únie, dodala, že to bude znamenať aj presun ďalších kompetencií do Bruselu.

"Znamená to preniesť ďalšie suverénne právomoci do Bruselu, znamená to súhlasiť s vytvorením európskeho ministerstva financií a povýšením úradu vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú politiku na úroveň ministerstva zahraničných vecí," vymenovala europoslankyňa.

Možno to bude podľa jej slov znamenať aj súhlas s vytvorením spoločnej európskej armády, spravodajskej služby alebo permanentný prerozdeľovací mechanizmus utečencov. "A to sú len niektoré z tém, ktoré sa v súvislosti s hlbšou integráciou otvoria. Je najvyšší čas, aby sme o nich začali hovoriť aj na pôde Národnej rady," vyzvala. Pripomenula, že Európska komisia dala na stôl svoju bielu knihu o budúcnosti. "Prečo by slovenská vláda nemohla dať na stôl svoju vlastnú bielu knihu o budúcnosti Slovenska v EÚ?" položila otázku Záborská.

Monika Smolková: O práci europoslancov sa vo verejnosti vie len málo

Tvrdenia, že Brusel nám diktuje pravidlá a rozhoduje o nás, sú permanentný mýtus. Na pôde Národnej rady (NR) SR to dnes vyhlásila europoslankyňa z frakcie európskych socialistov (PES) Monika Smolková (Smer-SD). Slovenskí europoslanci dnes prvý raz dostali priestor v pléne NR SR.

Upozornila totiž, že na to, aby bola akákoľvek európska legislatíva schválená, každý členský štát má dostatok možností vstupovať do jej prípravy. "Alebo ju aj zablokovať," povedala.

Smolková uznala, že o práci europoslancov sa vo verejnosti vie len málo, a aj to málo je skreslené. "Panuje mienka, že berieme peniaze za nič a nič nerobíme. Možno je to aj tým, že nemáme zákonodarnú iniciatívu, svoje vystúpenia musíme nahlásiť týždeň vopred a minútové vystúpenie dostaneme len výnimočne," povedala. Europoslankyňa vidí problém aj v nezáujme médií o ich prácu.

Jej kolega z PES Vladimír Maňka (Smer-SD) zdôraznil, že Slovensko je malá krajina a keby nebola členom EÚ, dostala by sa do závislosti niekoho iného. "Nikde inde by sme ale neboli rovnocenným partnerom a nikde inde by nás partneri nepodporovali tak, aby sme sa dostali na ich úroveň," podotkol.

Na margo výhod členstva v EÚ položil Maňka niekoľko otázok. "Chceme, aby ľudia žili lepšie? Chceme mať reálnu silu? Chceme mať chránené vklady v bankách? Chceme mať čo najlacnejšie energie a istotu, že budú dodané a zabezpečené? Chceme zachrániť našu planétu pred klimatickými zmenami? Ak svet postihnú krízy, chceme byť na ne lepšie pripravení? Ak Slovensko postihne katastrofa, chceme, aby nám EÚ pomohla?" pýtal sa.

Ďalšia poslankyňa PES Monika Flašíková Beňová (Smer-SD) vo svojom vystúpení okrem iného apelovala na dodržiavanie ľudských práv. Spomenula najmä ženy, deti, seniorov, menšiny, ale aj hendikepovaných ľudí. "Súčasťou ľudských práv je aj rodová rovnosť. Je potrebné, aby posun k rovnosti pohlaví bol násobne rýchlejší, veď rozdiely v odmeňovaní mužov a žien v niektorých krajinách dokonca vzrástli. Vyžaduje si to zmenu v myslení a odbúravaní zažitých stereotypov. Naša legislatíva je dostatočná, ale jej vymožiteľnosť nie," uzavrela.

Sulík: EÚ treba dostať do lepšej kondície

Členstvo v Európskej únii (EÚ) je podľa europoslanca Richarda Sulíka (SaS) pre Slovensko kľúčové, zároveň však jedným dychom dodáva, že EÚ treba dostať do lepšej kondície. Sulík to zdôraznil dnes vo svojom vystúpení v Národnej rade (NR) SR.

"EÚ je pre Slovensko veľmi dôležitá, členstvo v Únii je našim kľúčovým záujmom," opísal. Medzi výhodami členstva v EÚ spomenul napríklad voľný pohyb pracovných síl, spoločnú menu alebo cestovanie bez nutnosti pasu v rámci schenghenského priestoru. Samotné vystúpenie Slovenska z Únie by tak krajinu podľa jeho slov poškodilo.

Podľa Sulíka by sme sa preto mali pozrieť aj na to, aby EÚ úspešnou aj ostala. "EÚ sa potáca od jednej krízy k druhej, takto to nemôže fungovať," upozornil. Všetky dôvody žalostného stavu si pritom Únia podľa europoslanca spôsobila sama. "V prvom rade tým, že nedodržuje svoje vlastné pravidlá," uviedol Sulík. Všetky krízy, či už grécka, cyperská alebo utečenecká vznikla podľa neho preto, lebo kľúčoví hráči nedodržujú dohody.

Čo sa týka scenárov o budúcnosti EÚ v rámci bielej knihy, ktorú pripravil Jean-Claude Juncker, Sulík považuje za správnu cestu pre Slovensko štvrtý scenár – menej, ale efektívnejšie. Navrhoval by teda, aby sa časť kompetencií vrátila členským štátom, ako napríklad životné prostredie či kultúra. Keď si podľa europoslanca zvolia ľudia zlú vládu, budú tieto oblasti na tom horšie, ako keby ich viedla EÚ, ale keď si zvolia lepšiu vládu, budú aj tieto oblasti podľa Sulíka na tom lepšie.

Europoslanec Branislav Škripek (OĽaNO) označil EÚ za úspešný projekt. "Je dobré, že Slovensko je členom tohto spoločenstva," zdôraznil. Nemožno podľa neho pripustiť, aby sa vymýšľalo nad neutralitou krajiny, alebo aby sa hľadala ochrana niekde zo strany Ruska. Demokratické plénum si podľa neho môže takéto názory vypočuť, ale nesmú sa podľa Škripeka prejaviť do skutkov. "Na tom musíme pracovať," uviedol.

EÚ ako celok je pritom podľa neho potrebné prinavrátiť k hodnotového rámcu jej otcov zakladateľov. Z predstavených scenárov o budúcnosti Únie sa tiež ako Sulík prikláňa k scenáru – menej ale efektívne. Zároveň je podľa neho potrebné, aby sa viac hovorilo o tom, akú EÚ si predstavujeme a vysvetľovali to spoluobčanom na Slovensku.