Londýn 8. januára (TASR) - V priebehu ostatých dvoch desaťročí sa do budovania občianskej spoločnosti v strednej a východnej Európe investovali miliardy eur, dolárov, libier, korún a iných západných mien, i keď väčšinou zbytočne, napísal tento týždeň časopis Economist.

Nadchádzajúce referendum na Slovensku však dokazuje, že na niektorých miestach sú občania v snahe dosiahnuť politické ciele schopní zorganizovať sa, aj keď sú ich ciele odlišné od tých, ktoré sa zvyčajne nachádzajú v programoch medzinárodných mimovládnych organizácií.

Len päť mesiacov stačilo slovenskej Aliancii za rodinu (AZR) na to, aby pod petíciu za vypísanie referenda o obmedzení práv gejov získala 400.000 podpisov (približne osem percent obyvateľstva), píše Economist.

Občania sa v petícii vyslovili za vypísanie referenda, ktorého cieľom je sprísnenie právnej definície rodiny a zákaz adopcie detí pre páry rovnakého pohlavia. Prezident Andrej Kiska vypísal toto referendum na 7. februára. Minulý rok vládnuca strana Smer presadila v parlamente ústavný zákaz sobášov gejov, avšak predstavitelia AZR tvrdia, že tento zákon dostatočne nezabezpečuje nenarušiteľnosť rodiny a ochranu detí, píše ďalej Economist.

"Pre nás sú práva detí dôležitejšie ako práva dospelých," hovorí Anton Chromík, právnik a jeden z vrcholných predstaviteľov AZR. Pre veľkú časť tohto regiónu je charakteristický spoločenský konzervativizmus. V Poľsku ešte stále platí takmer úplný zákaz interrupcií a 65 percent Chorvátov sa v roku 2013 vyslovilo v referende za zákaz sobášov gejov.

Politické hnutia, ako je AZR, však až natoľko rozšírené nie sú. Referendum, ktoré táto organizácia presadila, bude obsahovať nasledujúce tri otázky: Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou? Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova? Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samé nesúhlasia s obsahom vyučovania?

"My nie sme proti sexuálnej výchove, sme proti sexuálnemu výcviku," povedal Chromík, ktorý je sám otcom piatich detí. "Bez sexuálneho výcviku na školách máme na Slovensku menej tehotných tínedžeriek ako Británia," cituje ďalej Economist Chromíka.



Chromíkovo tvrdenie je presné, avšak Británia je výnimkou, ktorá potvrdzuje pravidlo, pretože z vyspelých krajín má jeden z najvyšších výskytov tehotenstiev u neplnoletých na svete, zatiaľ čo v iných krajinách vrátane Francúzska, Nemecka, Japonska a severských krajín, ktoré majú na školách povinné programy sexuálnej výchovy, je výskyt tehotenstiev u dievčat mladších ako 20 rokov najnižší.

Výskyt tehotenstiev u tínedžeriek (približne 18 pôrodov na 1000 dievčat vo veku 15-19 rokov) radí Slovensko medzi krajiny z hornej polovice rebríčka, čo je pozoruhodné najmä vzhľadom na skutočnosť, že celková pôrodnosť v tejto krajine je celkovo oveľa nižšia ako v Británii.

Pokiaľ ide o otázku adopcií, z výsledkov štúdie, ktorú v roku 2012 uskutočnila univerzita v Nottinghame, vyplýva, že z 22 krajín EÚ, v ktorých sa prieskum uskutočnil, bolo na Slovensku najviac opustených detí - 4,9 na 1000 pôrodov. Takmer 40 percent slovenských sirôt žije v štátnych inštitúciách a nie v náhradných rodinách. V Spojených štátoch je to len 14 percent, čo znamená, že väčší počet rodín ochotných pristúpiť na adopciu, by mnohým deťom prospel.

Chromík pripúšťa, že systém adopcií na Slovensku si vyžaduje reformu, avšak podľa neho páry rovnakého pohlavia nie sú riešením. Medzi 100 organizáciami, ktoré úsilie AZR podporujú, je najdôležitejšia katolícka cirkev, ku ktorej sa hlási 63 percent Slovákov, píše ďalej Economist. V nadchádzajúcich týždňoch bude možno v niektorých kázňach rezonovať aj otázka referenda. "V atmosfére sviatkov lásky a rodiny obraciame sa na veriacich i na všetkých ľudí dobrej vôle, aby vo februári aktívne využili svoje hlasovacie právo a pozitívne sa vyjadrili k predkladaným otázkam," uvádza sa vo vyhlásení Slovenskej konferencie biskupov z 18. decembra.

Vzhľadom na schopnosť cirkvi mobilizovať voličov niet pochýb o tom, že k referendovým otázkam zaujme kladný postoj viac ako 50 percent účastníkov hlasovania. Aby však bolo referendum platné, musí sa ho zúčastniť najmenej polovica oprávnených voličov. Jediným (slovenským) referendom, ktorému sa tento prah podarilo prekročiť, bolo referendum o vstupe do Európskej únie, ktoré sa uskutočnilo v roku 2003; ďalšie tri všeľudové hlasovania boli neúspešné. Chorvátskeho referenda o zákaze sobášov gejov sa zúčastnilo len 38 percent oprávnených voličov.

Slovenské skupiny gejov, lesieb, bisexuálov a transrodových ľudí (LGBT) sú menšie, horšie organizované a prevažne sústredené na metropolu Bratislava. Namiesto toho, aby viedli kampaň proti referendu, vyzývajú ľudí, aby sa ho vôbec nezúčastnili v obavách, že voliči, ktorí budú hlasovať proti, pomôžu posunúť celkovú účasť voličov nad 50 percent. Ak bude referendum úspešné, plánujú jeho výsledok napadnúť na európskych súdoch, píše Economist.

V konečnom dôsledku bude neúspech referenda zapríčinený nízkou účasťou voličov dôkazom, že Slovensko je zrelou demokraciou patriacou do 21. storočia. Nielenže dokáže, že v ňom pôsobia občianske skupiny schopné pretaviť svoje ciele na celoštátnu agendu, ale dokáže aj to, že rovnako ako vo väčšine vyspelých krajín je aj na Slovensku dominantnou silou súčasnej politiky apatia voličov.