Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 26. február 2025Meniny má Viktor
< sekcia Slovensko

E. KUKAN: Podpísanie základnej zmluvy s Maďarskom bol európsky moment

Eduard Kukan Foto: FOTO TASR/Štefan Puškáš

Bývalý minister zahraničných vecí v roku 1994 participoval na rokovaniach o zmluve.

Bratislava 14. marca (TASR) – Podpísanie základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou pred 20 rokmi bolo európskym momentom v slovenskej histórii. Pre TASR to uviedol bývalý minister zahraničných vecí Eduard Kukan. V roku 1994 participoval od marca do decembra ako minister na rokovaniach o zmluve.



V Paríži ju 19. marca 1995 podpísali slovenský premiér Vladimír Mečiar a jeho maďarský partner Gyula Horn. Vtedy slovenskej diplomacii už šéfoval Juraj Schenk. Stalo sa tak deň pred parížskou konferenciou o stabilite v Európe. Francúzsko totiž v roku 1993 prišlo s návrhom o pakte stability, známym ako Balladurov plán. Jeho hlavnou ideou bolo, aby štáty strednej a východnej Európy podpísali bilaterálne dohody, ktorými by si vyriešili vzájomné problémy či už s národnostnými menšinami, alebo pohraničné vzťahy, aby potom nimi nezaťažovali európsku politiku.

"Išlo o celkom dobrý pozitívny plán, pričom naša slovensko-maďarská dohoda presne zapadala do tejto koncepcie. Preto, keď sa v roku 1995 podpísala v parížskom Matignonskom paláci, tak to bolo vo svetle európskych kamier a bleskov, pretože Francúzi mali záujem na tom, aby spropagovali, že v rámci tejto iniciatívy prišlo k uzatvoreniu takejto zmluvy," priblížil Kukan.

Ako poznamenal, súviselo to aj s vnútropolitickou situáciou vo Francúzsku. Vtedajší premiér Edouard Balladur, ktorý v tom čase kandidoval do prezidentského úradu, chcel túto iniciatívu využiť na posilnenie svojho postavenia vo francúzskej spoločnosti ako uznávanej medzinárodnej figúry, ktorej sa podarilo vniesť pokoj a stabilitu do regiónu strednej a východnej Európy.

"Mal záujem na tom, aby sa podpísalo čo najviac takýchto dohôd," dodal Kukan. Okrem Slovenska rokovalo Maďarsko o podobnom dokumente aj s Rumunskom. V prípade maďarsko-rumunskej bilaterálnej dohody sa tak stalo v septembri 1996. "Takže sme v Paríži boli jediní, a preto sme boli takí slávni. Sledovala nás celá Európa, lebo Francúzi tomu chceli dať patričný mediálny ohlas," ozrejmil.

Keď Kukan nastúpil v marci 1994 na ministerstvo, o zmluve sa intenzívne rokovalo. "Mnohé veci už boli dohodnuté," poznamenal. Za najväčší kameň úrazu označil diskusie o územnej autonómii. "Chceli sme sa vyhnúť akýmkoľvek formuláciám, ktoré by ju umožnili," vysvetlil s tým, že najviac sa v tejto súvislosti skloňovalo odporúčanie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy číslo 1201 z roku 1993. Jeden z jeho článkov totiž dával výhľad príslušníkom národnostných menšín na prípadné získanie kolektívnych autonómnych práv. "Naši maďarskí kolegovia to chceli zaradiť do základnej zmluvy, lebo predmetné odporúčanie pri veľmi sofistikovanej interpretácii by vlastne územnú autonómiu umožňovalo," priblížil s tým, že tieto rokovania dokončil až jeho nástupca Juraj Schenk.

Slovenskému parlamentu po búrlivých diskusiách a niekoľkých odkladoch trvalo až rok od Paríža, kým zmluvu o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci nakoniec schválil. Jej súčasťou totiž bolo pre mnohých sporné odporúčanie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Na to, aby Mečiar získal podporu koaličnej SNS, musel zmluvu doplniť dodatkom. Poslanci tak 26. marca 1996 zároveň schválili dodatočné vyhlásenie, ktoré vopred vylúčilo kolektívne práva menšín vrátane vytvárania autonómnych štruktúr.

Súhlas s ratifikáciou zmluvy vtedy vyslovilo 119 poslancov, medzi nimi aj Kukan, ktorý v tom čase pôsobil v opozičnej Demokratickej únii. "Do poslednej chvíle sme zvažovali, či ju podporíme," priblížil s tým, že on sám v rozprave kritizoval nejasnú formuláciu, ktorou by sa vylúčili akékoľvek interpretácie o územnej autonómii na Slovensku. "Nakoniec som hlasoval za jej prijatie, lebo podpis takejto zmluvy vo vtedajšej medzinárodnej atmosfére sa vnímal pozitívne, čo pre mňa bolo z hľadiska záujmu Slovenska a jeho medzinárodného postavenia rozhodujúce," konštatoval.

Ráž: Obnova trate Poprad-Vydrník by mala byť strategickou investíciou

Modernizácia sa týka vyše 14 kilometrov dlhého traťového úseku, zahŕňa aj výstavbu nového tunela, vybudovanie estakád, mostov i rozšírenie cesty I/66 v Poprade na štvorpruhovú komunikáciu.

- Modernizácia traťového úseku Poprad Tatry - Vydrník by mala byť strategickou investíciou. Návrh, ktorý predkladá minister dopravy SR Jozef Ráž (nominant Smer-SD), má schváliť vláda na stredajšom rokovaní.

- Americký prezident Donald Trump v utorok vyhlásil, že Spojené štáty začnú s predajom nového typu povolenia na pobyt. Takzvané zlaté karty by sa záujemcom predávali za päť miliónov dolárov a jej držiteľom by tiež otvorili cestu k získaniu občianstva.

- Francúzskeho herca Gérarda Depardieua vyšetrujú pre podozrenie, že od roku 2012 falšoval svoj pobyt v Belgicku, aby sa vyhol francúzskej dani pre bohatých.

- Zdravotný stav pápeža Františka je kritický, no zároveň stabilizovaný, uviedol v utorok Vatikán. Hlava katolíckej cirkvi má obojstranný zápal pľúc a v nemocnici je už 12. deň.

- Čile v utorok postihol rozsiahly výpadok elektrickej energie, ktorý zasiahol oblasti od severu krajiny po jej južné časti. Žiadne mimoriadne situácie zatiaľ hlásené neboli, píše TASR na základe správ agentúr AFP a Reuters.

- Päť osôb obvinených v korupčnej kauze pražskej nemocnice v Motole zostáva zadržaných, pričom pre štyroch z nich podala európska poverená žalobkyňa Úradu európskeho verejného žalobcu (EPPO) návrh na vzatie do väzby.

- Politicky motivované súdne rozhodnutia a politické rozhodnutia ignorovať ich sú prejavom rozkladu systému medzinárodného práva. Vyhlásil to premiér Robert Fico (Smer-SD).

- Avizovaný vznik Žandárskeho zboru ešte viac zvýši bezpečnosť v krajine. Vyhlásil to minister vnútra a líder Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok. Zdôraznil, že je nevyhnutné reagovať na nelegálnu migráciu, terorizmus či rastúcu agresivitu u obyvateľstva.

- Rada Odborového zväzu školstva považuje prípadné zvýšenie tarifných platov všetkých zamestnancov školstva za akceptovateľný kompromis. Kritizuje však návrh nadtarifného odmeňovania.

- Neznáma choroba na severozápade Konžskej demokratickej republiky (KDR) zabila počas posledných piatich týždňov už viac ako 50 ľudí.

- Štart nórskeho futbalistu Erlinga Haalanda v stredajšom zápase 27. kola Premier League na pôde Tottenhamu Hotspur zostáva otázny. Útočník Manchestru City vynechal pre problémy s kolenom uplynulé dva duely.

- Šesť novorodencov zomrelo za posledné dva týždne v Pásme Gazy v dôsledku silného mrazu, informoval v utorok miestny lekár Saíd Sálih.

- Na sklonku februára aj naďalej pretrváva výrazný a plošný nedostatok zrážok a s tým súvisiace podpriemerné zásoby vody viazanej v snehovej pokrývke, informuje SHMÚ.

- Kremeľ sa v utorok odmietol vyjadriť k voľne dostupným údajom, ktoré zverejnil ruský nezávislý spravodajský portál Mediazona a ruská BBC. Podľa nich zahynulo vo vojne na Ukrajine už vyše 95.000 ruských vojakov.

- Koaličná SNS vyzýva premiéra Roberta Fica (Smer-SD), aby preveril okolnosti hlasovania na Valnom zhromaždení OSN, kde zástupca Slovenska hlasoval za uznesenie, ktoré navrhla Ukrajina.

- Súdna rada SR by mohla ako kolektívny orgán podávať disciplinárne návrhy na sudcov.

- V cele policajného zaistenia skončil 28-ročný muž, ktorý v pondelok po polnoci viedol vozidlo v Snine. Ako TASR informovala hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove Jana Ligdayová, policajná hliadka ho zastavila pre neprimerane pomalú jazdu.

- Žilinská posádka leteckých záchranárov zasahovala v utorok popoludní v obci Skalité (okres Čadca), kde sa prevrátil traktor.

- Minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár na pondelkovom zasadnutí Rady EÚ v Bruseli hovoril so svojím novým belgickým náprotivkom Maximom Prévotom o prípade slovenského občana Jozefa Chovanca, ktorý v Belgicku zomrel na následky spôsobených zranení.