Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) takýto krok dlhodobo odmieta. Poplatok vníma najmä ako dodatočný daňový odvod štátu od obcí a zaťaženie občanov.
Autor TASR
Bratislava 18. januára (TASR) – Mestá a obce kritizujú plány ministerstva životného prostredia zvýšiť poplatky za skládkovanie odpadu. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) takýto krok dlhodobo odmieta. Poplatok vníma najmä ako dodatočný daňový odvod štátu od obcí a zaťaženie občanov.
"ZMOS viackrát deklarovalo, že nie je preukázaný priamy súvis medzi zvýšením poplatkov za uloženie odpadov na skládku a znížením miery skládkovania. Žiadame preto, aby priamo v zákone bol vytvorený mechanizmus na priebežné monitorovanie a vyhodnocovanie prínosov zvýšenia poplatkov a súbežného znižovania miery skládkovania. Zároveň požadujeme znížiť navrhované sadzby poplatku," uviedol výkonný podpredseda ZMOS Jozef Turčány.
Samosprávy rovnako žiadajú, aby sa príprava legislatívy zosúladila s plánovanou novelou zákona o odpadoch. Tiež chcú explicitne zadefinovať spôsob, rozsah a podmienky spravovania poplatku za uloženie odpadu. Podľa Turčányho je nesystémové, že poplatok by mal byť príjmom štátneho Environmentálneho fondu.
ZMOS žiada, aby v prípade, keď poplatok zostane príjmom envirofondu, bola z jeho strany zabezpečená plošná podpora miest a obcí tak, že sa väčšia časť príjmov fondu z poplatkov použije aj na podporu prevádzkových nákladov triedeného zberu a zhodnocovania komunálnych odpadov, a to formou poskytovania nárokovateľného paušálneho príspevku.
"Súčasný návrh podpory nie je pre mestá a obce, ktoré vykazujú vysoké percento triedenia, motivačný, práve naopak," zhrnul Turčány.
Poplatky za skládkovanie odpadu sa majú od roku 2019 zvýšiť. Navrhuje to ministerstvo životného prostredia v novom zákone o poplatkoch za uloženie odpadov, ktorý predložilo do medzirezortného pripomienkového konania. Cieľom je znevýhodniť skládkovanie odpadov, ktoré je posledné v hierarchii odpadového hospodárstva. Sadzba poplatku za uloženie komunálnych odpadov na skládku odpadov má závisieť od úrovne vytriedenia komunálnych odpadov.
Účinnosť zákona, ktorý bude musieť ešte prerokovať vláda aj parlament, je navrhnutá od januára 2019.
"ZMOS viackrát deklarovalo, že nie je preukázaný priamy súvis medzi zvýšením poplatkov za uloženie odpadov na skládku a znížením miery skládkovania. Žiadame preto, aby priamo v zákone bol vytvorený mechanizmus na priebežné monitorovanie a vyhodnocovanie prínosov zvýšenia poplatkov a súbežného znižovania miery skládkovania. Zároveň požadujeme znížiť navrhované sadzby poplatku," uviedol výkonný podpredseda ZMOS Jozef Turčány.
Samosprávy rovnako žiadajú, aby sa príprava legislatívy zosúladila s plánovanou novelou zákona o odpadoch. Tiež chcú explicitne zadefinovať spôsob, rozsah a podmienky spravovania poplatku za uloženie odpadu. Podľa Turčányho je nesystémové, že poplatok by mal byť príjmom štátneho Environmentálneho fondu.
ZMOS žiada, aby v prípade, keď poplatok zostane príjmom envirofondu, bola z jeho strany zabezpečená plošná podpora miest a obcí tak, že sa väčšia časť príjmov fondu z poplatkov použije aj na podporu prevádzkových nákladov triedeného zberu a zhodnocovania komunálnych odpadov, a to formou poskytovania nárokovateľného paušálneho príspevku.
"Súčasný návrh podpory nie je pre mestá a obce, ktoré vykazujú vysoké percento triedenia, motivačný, práve naopak," zhrnul Turčány.
Poplatky za skládkovanie odpadu sa majú od roku 2019 zvýšiť. Navrhuje to ministerstvo životného prostredia v novom zákone o poplatkoch za uloženie odpadov, ktorý predložilo do medzirezortného pripomienkového konania. Cieľom je znevýhodniť skládkovanie odpadov, ktoré je posledné v hierarchii odpadového hospodárstva. Sadzba poplatku za uloženie komunálnych odpadov na skládku odpadov má závisieť od úrovne vytriedenia komunálnych odpadov.
Účinnosť zákona, ktorý bude musieť ešte prerokovať vláda aj parlament, je navrhnutá od januára 2019.