Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskom a Maďarskom má aj po 20 rokoch od schválenia svoj význam.
Autor TASR
Bratislava 13. marca (TASR) - Zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskom a Maďarskom má aj po 20 rokoch od schválenia svoj význam. V niektorých častiach je síce neaktuálna, ale jej revízia nie je akútna. Ak by k úpravám došlo, mohlo by sa do zmluvy dostať riešenie problému udeľovania štátneho občianstva. Myslí si to šéf zahraničného parlamentného výboru František Šebej (Most-Híd).
Je podľa neho dobré, že zmluva bola podpísaná, lebo aj ona prispela k zlepšeniu vzťahov Slovenska a Maďarska. Ak by zmluvu krajiny nepodpísali, nebolo by to podľa Šebeja dobré. "Bol to krok zdravého rozumu. Nerád pripúšťam, že Vladimír Mečiar mal niečo ako štipku zdravého rozumu, ale tá zmluva bola toho prejavom. Je to jedna z mála dobrých vecí, ktoré sa udiali," povedal pre TASR.
Pripustil, že Maďarsko porušilo zmluvu, keď so Slovenskom nekonzultovalo zákon, ktorý od roku 2011 zjednodušuje udeľovanie dvojakého občianstva zahraničným Maďarom. Neschvaľuje tento krok Maďarska. Za prehnanú považuje aj slovenskú reakciu v podobe zákona, ktorý odoberá slovenský pas občanom po prijatí iného občianstva. "Podľa mňa by bolo treba nejako riešiť problém s občianstvom aj nejakým zmluvným vzťahom. Bolo by dobré tie vzťahy vyriešiť," poznamenal.
Šebej si zaspomínal aj na obdobie, keď zmluvu schvaľovali. "Bolo tam niekoľko sporných bodov. Nielen Trianonská trauma, ktorá bola zneužívaná, ale aj ozvena Benešových dekrétov a problém nedostavania Vodného diela Gabčíkovo – Nagymaros. Nagymaros ani nedostavali," pripomenul Šebej.
V súvislosti so zmluvou, ktorá bola schválená 19. marca 1995, ocenil, že rieši nedotknuteľnosť hranice. "Zmluvné strany si garantujú nedotknuteľnosť spoločnej hranice a že nemajú územné nároky jedna na druhú," zdôraznil. Poukázal aj na to, že zmluvné strany sa dohodli na zaobchádzaní s národnostnými menšinami.
Existencia zmluvy podľa Šebeja pomohla aj ekonomickým vzťahom. "Aj v kontexte tejto zmluvy sa uskutočnili viaceré cezhraničné projekty," poznamenal. Ešte stále sú podľa neho projekty, ktoré by bolo dobré zrealizovať. Treba podľa neho riešiť okrem iného aj plynovody a ropovody. "Zdieľame s Maďarskom spoločný záujem, aby kľúčové trasy, napríklad južno-severné, neobchádzali ani Maďarsko, ani Slovensko," povedal Šebej.
Šéf zahraničného parlamentného výboru konštatoval, že za 20 rokov od prijatia zmluvy prešli vzájomné slovensko-maďarské vzťahy výraznou zmenou. Nevie povedať, čo najviac pomohlo. Či to bola základná zmluva, alebo členstvo v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii. Je však podľa neho dobré, že zmluva existuje.
Je podľa neho dobré, že zmluva bola podpísaná, lebo aj ona prispela k zlepšeniu vzťahov Slovenska a Maďarska. Ak by zmluvu krajiny nepodpísali, nebolo by to podľa Šebeja dobré. "Bol to krok zdravého rozumu. Nerád pripúšťam, že Vladimír Mečiar mal niečo ako štipku zdravého rozumu, ale tá zmluva bola toho prejavom. Je to jedna z mála dobrých vecí, ktoré sa udiali," povedal pre TASR.
Pripustil, že Maďarsko porušilo zmluvu, keď so Slovenskom nekonzultovalo zákon, ktorý od roku 2011 zjednodušuje udeľovanie dvojakého občianstva zahraničným Maďarom. Neschvaľuje tento krok Maďarska. Za prehnanú považuje aj slovenskú reakciu v podobe zákona, ktorý odoberá slovenský pas občanom po prijatí iného občianstva. "Podľa mňa by bolo treba nejako riešiť problém s občianstvom aj nejakým zmluvným vzťahom. Bolo by dobré tie vzťahy vyriešiť," poznamenal.
Šebej si zaspomínal aj na obdobie, keď zmluvu schvaľovali. "Bolo tam niekoľko sporných bodov. Nielen Trianonská trauma, ktorá bola zneužívaná, ale aj ozvena Benešových dekrétov a problém nedostavania Vodného diela Gabčíkovo – Nagymaros. Nagymaros ani nedostavali," pripomenul Šebej.
V súvislosti so zmluvou, ktorá bola schválená 19. marca 1995, ocenil, že rieši nedotknuteľnosť hranice. "Zmluvné strany si garantujú nedotknuteľnosť spoločnej hranice a že nemajú územné nároky jedna na druhú," zdôraznil. Poukázal aj na to, že zmluvné strany sa dohodli na zaobchádzaní s národnostnými menšinami.
Existencia zmluvy podľa Šebeja pomohla aj ekonomickým vzťahom. "Aj v kontexte tejto zmluvy sa uskutočnili viaceré cezhraničné projekty," poznamenal. Ešte stále sú podľa neho projekty, ktoré by bolo dobré zrealizovať. Treba podľa neho riešiť okrem iného aj plynovody a ropovody. "Zdieľame s Maďarskom spoločný záujem, aby kľúčové trasy, napríklad južno-severné, neobchádzali ani Maďarsko, ani Slovensko," povedal Šebej.
Šéf zahraničného parlamentného výboru konštatoval, že za 20 rokov od prijatia zmluvy prešli vzájomné slovensko-maďarské vzťahy výraznou zmenou. Nevie povedať, čo najviac pomohlo. Či to bola základná zmluva, alebo členstvo v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii. Je však podľa neho dobré, že zmluva existuje.
