Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dlhodobým cieľom Parížskej dohody je udržanie rastu globálnej teploty maximálne do 2 stupňov Celzia.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 10. októbra (TASR) – Minulotýždňová ratifikácia Parížskej dohody na európskej úrovni je obrovský diplomatický úspech Slovenska. Na pôde ministerstva životného prostredia to dnes skonštatoval predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD).
Minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd) odovzdal v piatok (7. 10.) v depozitári OSN v New Yorku ratifikačné listiny parížskej klimatickej dohody za Slovensko aj Európsku úniu. Mohol tak učiniť po tom, ako ratifikáciu schválili ministri životného prostredia EÚ na mimoriadnom rokovaní a následne Európsky parlament. Podľa Fica tým bol splnený jeden z hlavných cieľov slovenského predsedníctva.
"Slovensku sa v rámci predsedníctva mimoriadne darí. Plníme ciele, ktoré sme si nastavili," uviedol premiér. "Aj toto, čo mnohí považovali za nemožné, sa nám podarilo zorganizovať. Preto by som sa chcel poďakovať ministrovi životného prostredia za iniciatívu, ktorú vyvinul. Takto sme spoločne prispeli k diplomatickému úspechu Slovenskej republiky," zdôraznil.
Fico ocenil, že na rade ministrov životného prostredia nebolo potrebné v tejto otázke použiť hlasovanie kvalifikovanou väčšinou, ale bol dosiahnutý konsenzus. Minister Sólymos informoval, že zhoda sa nerodila ľahko, ale bolo potrebné viesť náročné rokovania a hľadať konsenzus naprieč celým spektrom.
"Európska únia potvrdila líderstvo v boji proti klimatickým zmenám tým, že vlastne bola tou, ktorá dohodu ratifikovala, a tým spustila mechanizmus a dohoda na celosvetovej úrovni vstúpila do platnosti," zvýraznil Sólymos.
Parížska dohoda bude môcť vstúpiť do platnosti, nakoľko ju už ratifikovalo minimálne 55 strán Rámcového dohovoru OSN o klimatických zmenách, ktoré produkujú 55 percent celkového objemu skleníkových plynov. Potrebnú hranicu sa podarilo dosiahnuť vďaka siedmim krajinám EÚ, vrátane Slovenska.
"Je to téma, ktorá je možno trochu ďaleko od bežného života, ale na konci dňa už cítime, čo klimatické zmeny u nás priamo na Slovensku spôsobujú," pripomenul Fico význam novej klimatickej dohody, ktorá nahradí Kjótsky protokol. Zdôraznil, že v rámci Európskej únie by malo byť zachované právo každej krajiny na vlastný takzvaný energetický mix, teda na pomer zdrojov, z ktorých sa vyrába elektrická energia.
Premiér sa pritom neobáva, že by Slovensko malo mať problémy s plnením záväzkov vyplývajúcich z Parížskej dohody. "Obrovské množstvo elektrickej energie sa u nás vyrába z jadra," vysvetlil.
Podľa Sólymosa si bude Slovensko konkrétne kroky na národnej úrovni určovať. Ministerstvo preto založilo Inštitút environmentálnej politiky, ktorý má za úlohu pripraviť domácu nízkouhlíkovú stratégiu do roku 2050. "V nej budeme vedieť jednoznačne určiť sektory, kde budeme môcť naše záväzky čo najefektívnejšie splniť," doplnil minister.
Dlhodobým cieľom Parížskej dohody je udržanie rastu globálnej teploty maximálne do 2 stupňov Celzia a podľa možností významne pod túto hodnotu, len o 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Zavedením týchto opatrení by mala byť dosiahnutá uhlíková neutralita, a teda by sa malo vypustiť len toľko skleníkových plynov, koľko ekosystém Zeme dokáže zachytiť.
Minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd) odovzdal v piatok (7. 10.) v depozitári OSN v New Yorku ratifikačné listiny parížskej klimatickej dohody za Slovensko aj Európsku úniu. Mohol tak učiniť po tom, ako ratifikáciu schválili ministri životného prostredia EÚ na mimoriadnom rokovaní a následne Európsky parlament. Podľa Fica tým bol splnený jeden z hlavných cieľov slovenského predsedníctva.
"Slovensku sa v rámci predsedníctva mimoriadne darí. Plníme ciele, ktoré sme si nastavili," uviedol premiér. "Aj toto, čo mnohí považovali za nemožné, sa nám podarilo zorganizovať. Preto by som sa chcel poďakovať ministrovi životného prostredia za iniciatívu, ktorú vyvinul. Takto sme spoločne prispeli k diplomatickému úspechu Slovenskej republiky," zdôraznil.
Fico ocenil, že na rade ministrov životného prostredia nebolo potrebné v tejto otázke použiť hlasovanie kvalifikovanou väčšinou, ale bol dosiahnutý konsenzus. Minister Sólymos informoval, že zhoda sa nerodila ľahko, ale bolo potrebné viesť náročné rokovania a hľadať konsenzus naprieč celým spektrom.
"Európska únia potvrdila líderstvo v boji proti klimatickým zmenám tým, že vlastne bola tou, ktorá dohodu ratifikovala, a tým spustila mechanizmus a dohoda na celosvetovej úrovni vstúpila do platnosti," zvýraznil Sólymos.
Parížska dohoda bude môcť vstúpiť do platnosti, nakoľko ju už ratifikovalo minimálne 55 strán Rámcového dohovoru OSN o klimatických zmenách, ktoré produkujú 55 percent celkového objemu skleníkových plynov. Potrebnú hranicu sa podarilo dosiahnuť vďaka siedmim krajinám EÚ, vrátane Slovenska.
"Je to téma, ktorá je možno trochu ďaleko od bežného života, ale na konci dňa už cítime, čo klimatické zmeny u nás priamo na Slovensku spôsobujú," pripomenul Fico význam novej klimatickej dohody, ktorá nahradí Kjótsky protokol. Zdôraznil, že v rámci Európskej únie by malo byť zachované právo každej krajiny na vlastný takzvaný energetický mix, teda na pomer zdrojov, z ktorých sa vyrába elektrická energia.
Premiér sa pritom neobáva, že by Slovensko malo mať problémy s plnením záväzkov vyplývajúcich z Parížskej dohody. "Obrovské množstvo elektrickej energie sa u nás vyrába z jadra," vysvetlil.
Podľa Sólymosa si bude Slovensko konkrétne kroky na národnej úrovni určovať. Ministerstvo preto založilo Inštitút environmentálnej politiky, ktorý má za úlohu pripraviť domácu nízkouhlíkovú stratégiu do roku 2050. "V nej budeme vedieť jednoznačne určiť sektory, kde budeme môcť naše záväzky čo najefektívnejšie splniť," doplnil minister.
Dlhodobým cieľom Parížskej dohody je udržanie rastu globálnej teploty maximálne do 2 stupňov Celzia a podľa možností významne pod túto hodnotu, len o 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Zavedením týchto opatrení by mala byť dosiahnutá uhlíková neutralita, a teda by sa malo vypustiť len toľko skleníkových plynov, koľko ekosystém Zeme dokáže zachytiť.
