
Vláda podľa neho nemôže zasahovať do rozhodovania Súdnej rady, ktorá volí predsedu Najvyššieho súdu.
"Počkajme si najskôr na jeho rozhodnutie, počkajme si na rozhodnutie Súdnej rady a potom sa veľmi jasne k tejto otázke vyjadrím. Teraz nemám dôvod komentovať hypotetické otázky. Ja skôr čítam, že uvažuje o tom, či chce vôbec kandidovať," dodal. Predsedovi Najvyššieho súdu vyprší mandát 22. júna.
Vláda podľa neho nemôže zasahovať do rozhodovania Súdnej rady, ktorá volí predsedu Najvyššieho súdu. Na otázku, či má prezident možnosť nevymenovať zvoleného kandidáta na post predsedu Najvyššieho súdu Robert Fico naznačil, že rozhodnutie Ústavného súdu SR v kauze Čentéš prezidentovi vytvorilo určitý priestor na uvažovanie. "Ak sa rozhodnutie ÚS vzťahuje na článok Ústavy SR, ktorý hovorí o generálnom prokurátorovi, tak v tom istom článku sa hovorí o predsedovi a podpredsedoch NS SR," povedal Robert Fico.
Spolu s ministrom spravodlivosti chce na verejnú diskusiu predložiť aj návrh zmeny, podľa ktorej by v budúcnosti boli funkcie predsedu NS SR a predsedu Súdnej rady oddelené. Podľa aktuálneho právneho stavu sa predsedom Súdnej rady automaticky stáva predseda NS SR.
Harabinovi končí funkčné obdobie predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady v júni. V pondelok (27. 1.) tvrdil, že zatiaľ sa otázkou, či bude kandidovať aj na ďalšie funkčné obdobie, nezaoberal. Toto stanovisko podľa informácií z jeho kancelárie platí aj dnes. Harabin v pondelok povedal, že v budúcnosti chce pôsobiť v oblasti trestného práva.
Predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin sa nikdy nebránil odbornej diskusii a víta, že k návrhom na zmeny v justícii sa budú môcť vyjadriť sudcovia i stavovské organizácie sudcov vrátane odborníkov z právnickej akademickej obce. Harabin tým reagoval na avizované zmeny v justícii, ktoré dnes oznámili premiér Robert Fico (Smer-SD) a minister spravodlivosti Tomáš Borec (nominant Smeru-SD).
Jeden z návrhov sa týka oddelenia funkcií predsedu Súdnej rady a Najvyššieho súdu SR. "Návrh novelizovať súčasný model, ktorý bol prijatý počas prístupových rokovaní Slovenskej republiky do Európskej únie, je reálny. Sú viaceré systémy v rámci Európskej únie ako súdna rada funguje," tvrdí Harabin. Sám je prívržencom talianskeho modelu, kde na čele súdnej rady stojí prezident. Ďalší z návrhov hovorí o realizácii bezpečnostných previerok pre všetkých 1400 sudcov. Harabin v tejto súvislosti poukazuje na verdikt Ústavného súdu SR, preto riešenie musí podľa neho byť v súlade s ústavou.