Brusel 16. októbra (TASR) - Na štvrtkovom summite Európskej únie prišlo k veľkému stretu názorov. Ten sa týkal trvalého mechanizmu prerozdeľovania utečencov. "Ak sme nesúhlasili s povinnými kvótami, tak Slovensko principiálne odmieta aj permanentný mechanizmus rozdeľovania," podčiarkol premiér Robert Fico po skončení summitu.

V návrhu záverov štvrtkovej Európskej rady sa táto téma pôvodne nenachádzala. Ako priblížil Fico, niekoľko dní pred začatím schôdzky dostala vláda SR informáciu o tom, že sa to tam niektoré štáty pokúsia zapracovať. "To sa potvrdilo," dodal s tým, že v takom prípade, by sa na ďalšom summite začal tento návrh spracovávať. Premiér neuviedol, o ktoré štáty presne išlo, iba dodal, že sa to týkalo tých, ktoré sú najviac dotknuté migračnou krízou.

Medzi nimi a Vyšehradskou štvorkou tak podľa neho prišlo k určitej rétorickej roztržke. Poznamenal, že proti takémuto mechanizmu je napríklad aj Španielsko.

"Dali sme dohromady sily, bolo to veľmi nepríjemné, podobne ako pri povinných kvótach, a podarilo sa nám to zablokovať. Je zrejmé, že dnes si mnohé krajiny, ktoré by privítali trvalý mechanizmus, uvedomujú, že príde k veľkému konfliktu, ak nastane pokus o presadenie trvalého mechanizmu," konštatoval Fico.



V tomto návrhu premiéri a prezidenti členských štátov EÚ ku konsenzu nedospeli.

Na otázku, či prišlo k slovnému stretu medzi ním a nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, uviedol, že nikdy nevynášal klebety zo zasadnutia Európskej rady. "Bola tam pomerne tvrdá výmena názorov, niečo bolo pospomínané z minulosti, ale taký je život. To, že má nejaká krajina 5,5 miliónov obyvateľov neznamená, že si nemôže suverénne povedať svoj názor," podčiarkol.

Slovensko sa pripojilo k rozdeleniu 40.000 utečencov na dobrovoľnej báze. Z nich prijme 100 ľudí. Povinné kvóty a relokáciu 120.000 ľudí, ktorí zjavne potrebujú medzinárodnú ochranu, ale odmietlo. Proti nim sa postavilo tiež Česko, Maďarsko a Rumunsko. Napriek ich odporu toto rozdelenie prešlo väčšinovým hlasovaním na rade ministrov vnútra EÚ. Slovensko pre spôsob hlasovania podáva žalobu. "Zdôrazňujeme irelevantnosť povinných kvót. Budú predstavovať obrovský technický problém do budúcnosti," upozornil Fico.

Slovensko prispeje personálne do agentúry na ochranu vonkajších hraníc

Slovensko chce posilniť personál európskej agentúry na ochranu vonkajších hraníc Európskej únie (FRONTEX). Podľa premiéra Roberta Fica ponúka 20 ľudí a na budúci rok ďalšími desať. Potvrdil to na štvrtkovom summite Európskej rady v Bruseli.

Ide o jeden z vkladov SR na riešenie migračnej problematiky. Fico na summite odmietol, aby sa krajiny, ktoré majú iný názor na fungovanie povinných kvót, považovali za nesolidárne. "Ale rovnako chceme, aby bol vypočutý aj náš názor," dodal.

Príspevkom je tiež spoločné hliadkovanie štátov Vyšehradskej štvorky na maďarsko-srbskej hranici, kam Česko, Slovensko a Poľsko posiela svojich policajtov. V4, ktorá je známa odmietaním povinných kvót a trvalého mechanizmu prerozdeľovania utečencov, je podľa Fica mimoriadne aktívna v riešení migračnej otázky.



Slovensko na tento účel vyčlenilo dohromady 21 miliónov eur. Tri milióny eur pôjdu do trustového fondu pre Sýriu známeho pod označením Madad. Pol milióna eur je určených do trustového fondu pre Afriku. Do Svetového potravinového programu prispeje 300.000 eurami a rovnakou sumou do Fondu na podporu migrantov a utečencov Rozvojovej banky Rady Európy. "Potom sú to rôzne príspevky menšie alebo väčšie do ďalších agentúr OSN, ako je Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) alebo UNICEF," priblížil Fico po skončení summitu.

Liberalizácia vízového režimu s Tureckom je podľa premiéra legitímna otázka

Liberalizácia vízového režimu Európskej únie občanom Turecka je podľa premiéra Roberta Fica legitímna. Uviedol to po skončení štvrtkového summitu Európskej rady v Bruseli, na ktorom sa schválil spoločný akčný plán s Ankarou zameraný na obmedzenie migračnej vlny do Európy. Fico tento plán privítal.

Šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker po summite potvrdil, že únia je pripravená na urýchlené rokovania o zjednodušení vízového režimu voči Turecku. Spresnil, že výška finančnej pomoci, ktorú dostane Ankara od EÚ, bude dohodnutá už v najbližších dňoch. Nemecká kancelárka Angela Merkelová priblížila, že členské štáty Európskej únie uvažujú o približne troch miliardách eur. Ďalej povedala, že padla dohoda o oživení prístupových rokovaní s Ankarou a otvorení ďalších prístupových kapitol. O ktoré konkrétne pôjde, zatiaľ stanovené nebolo.

"Keďže Turecko je pred parlamentnými voľbami, tak sú legitímne politické očakávania pokiaľ ide o oživenie negociácií medzi Ankarou a úniou," poznamenal Fico s tým, že na jeho území sa nachádzajú takmer 3 milióny sýrskych utečencov. "Musíme s ním rokovať najmä, ak je záujem, aby sa títo ľudia nepohli z Turecka smerom do Európy. Ľudia sú tam v táboroch a potrebujú infraštruktúru, školy, zdravotnícku starostlivosť, potrebujú sa niekde zaradiť. Ak má Turecko túto úlohu, ktorú očakávame, splniť a Turecko sa k nej hlási, musí prísť k nejakej dohode. Keď sa chcú dvaja dohodnúť, tak každý musí niečím vyjsť tomu druhému v ústrety. To je bežný politický dialóg, ktorý by som vôbec nekomentoval kriticky," podčiarkol.

Upozornil na to, že Európa v súčasnosti nedokáže poriadne zvládnuť prílev migrantov, a v prípade, ak by sa pohla ďalšia masa ľudí z utečeneckých táborov v Turecku, Jordánsku či Libanone, tak by si s tým Európa definitívne neporadila.

Podľa Fica bol štvrtkový summit návratom do tvrdej reality. Rokovanie potvrdilo prehlbovanie sa migračnej krízy. "Len cez Grécko denne prechádza 7000 až 10.000 utečencov do Európskej únie. Nemecko denne prijíma 7000 utečencov," priblížil.