Žalobu podalo Slovensko 2. decembra 2015.
Autor TASR
Bratislava 4. januára (TASR) - Premiér Robert Fico a jeho vláda by sa nemali s Európskou úniou súdiť pre prijatie povinných kvót na rozdelenie migrantov, ale pre projekt plynovodu Nord Stream 2. V rozhovore pre TASR to povedal predseda KDH Ján Figeľ.
"Odmietame povinné kvóty, ale aj žalobu, ktorú podala vláda na EÚ. Ak sa budeme súdiť, nebude slovenský politický dialóg s úniou konštruktívny. A pozícia štátu sa tým môže zbytočne oslabovať. Naopak, Fico by sa mal súdiť s protistranou radšej kvôli projektu plynovodu Nord Stream 2. Tu nám hrozia veľké hospodárske škody a na dlho," vyhlásil Figeľ.
V prípade žaloby pre prijatie povinných kvót neočakáva skoré rozhodnutie súdu. V podaní žaloby vidí hlavne predvolebnú demonštráciu pro domo. "Fico sa zastáva vlastnej politiky tak maximalisticky, že je ochotný ísť sa až súdiť. Evidentne je to politický postoj spätý s blížiacimi sa voľbami. Ide však o dubiózny podnet, ako sa o ňom vyjadril člen vlády," poznamenal Figeľ.
Žalobu podalo Slovensko 2. decembra 2015. Žiada, aby Súdny dvor vyhlásil rozhodnutie Rady EÚ o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka za neplatné. Rada má okrem toho uhradiť súdne trovy. Jedným z dôvodov je to, že závery Rady sú v rozpore s rozhodnutím Európskej rady, teda prezidentov a premiérov európskej dvadsaťosmičky, ktorí predtým odsúhlasili nepovinné kvóty. "Myslíme si, že došlo k porušovaniu práv národných parlamentov a Európskeho parlamentu," uviedol po podaní žaloby premiér Robert Fico (Smer-SD).
Rozhodnutie Rady Európskej únie z 22. septembra o prerozdelení 120.000 ľudí, ktorí zjavne potrebujú medzinárodnú ochranu, medzi členské štáty únie bolo zverejnené 24. septembra vo vestníku EÚ. Ministri vnútra ho prijali väčšinovým hlasovaním. Proti relokácii bolo Slovensko, Česko, Maďarsko a Rumunsko. Fínsko sa pri hlasovaní zdržalo. Slovensko by tak na tomto základe malo do roka prijať 802 utečencov a v prípade nutnosti ďalších 656.
Projekt Nord Stream 2 znamená rozšírenie toku ruského plynu do EÚ ďalšou "rúrou" pod Baltským morom, medzi Ruskom a Nemeckom. Minister hospodárstva Vazil Hudák priznal, že pre SR je to potenciálna hrozba, že v budúcnosti nepôjde ruský plyn cez Ukrajinu a cez naše územie smerom na západ, čo podľa jeho slov nie je len proti záujmom SR, ale aj proti záujmom EÚ.
Hudák upozornil, že ak by k dobudovaniu Nord Stream 2 došlo, SR by prišla o ročný zisk 400 miliónov eur a znížila by sa úloha našej krajiny ako dôležitého energetického hráča. Zníženie dodávok plynu však nehrozí, lebo sme napojení na viacero distribučných centier v Európe. Projekt kritizujú viaceré krajiny.
"Odmietame povinné kvóty, ale aj žalobu, ktorú podala vláda na EÚ. Ak sa budeme súdiť, nebude slovenský politický dialóg s úniou konštruktívny. A pozícia štátu sa tým môže zbytočne oslabovať. Naopak, Fico by sa mal súdiť s protistranou radšej kvôli projektu plynovodu Nord Stream 2. Tu nám hrozia veľké hospodárske škody a na dlho," vyhlásil Figeľ.
V prípade žaloby pre prijatie povinných kvót neočakáva skoré rozhodnutie súdu. V podaní žaloby vidí hlavne predvolebnú demonštráciu pro domo. "Fico sa zastáva vlastnej politiky tak maximalisticky, že je ochotný ísť sa až súdiť. Evidentne je to politický postoj spätý s blížiacimi sa voľbami. Ide však o dubiózny podnet, ako sa o ňom vyjadril člen vlády," poznamenal Figeľ.
Žalobu podalo Slovensko 2. decembra 2015. Žiada, aby Súdny dvor vyhlásil rozhodnutie Rady EÚ o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka za neplatné. Rada má okrem toho uhradiť súdne trovy. Jedným z dôvodov je to, že závery Rady sú v rozpore s rozhodnutím Európskej rady, teda prezidentov a premiérov európskej dvadsaťosmičky, ktorí predtým odsúhlasili nepovinné kvóty. "Myslíme si, že došlo k porušovaniu práv národných parlamentov a Európskeho parlamentu," uviedol po podaní žaloby premiér Robert Fico (Smer-SD).
Rozhodnutie Rady Európskej únie z 22. septembra o prerozdelení 120.000 ľudí, ktorí zjavne potrebujú medzinárodnú ochranu, medzi členské štáty únie bolo zverejnené 24. septembra vo vestníku EÚ. Ministri vnútra ho prijali väčšinovým hlasovaním. Proti relokácii bolo Slovensko, Česko, Maďarsko a Rumunsko. Fínsko sa pri hlasovaní zdržalo. Slovensko by tak na tomto základe malo do roka prijať 802 utečencov a v prípade nutnosti ďalších 656.
Projekt Nord Stream 2 znamená rozšírenie toku ruského plynu do EÚ ďalšou "rúrou" pod Baltským morom, medzi Ruskom a Nemeckom. Minister hospodárstva Vazil Hudák priznal, že pre SR je to potenciálna hrozba, že v budúcnosti nepôjde ruský plyn cez Ukrajinu a cez naše územie smerom na západ, čo podľa jeho slov nie je len proti záujmom SR, ale aj proti záujmom EÚ.
Hudák upozornil, že ak by k dobudovaniu Nord Stream 2 došlo, SR by prišla o ročný zisk 400 miliónov eur a znížila by sa úloha našej krajiny ako dôležitého energetického hráča. Zníženie dodávok plynu však nehrozí, lebo sme napojení na viacero distribučných centier v Európe. Projekt kritizujú viaceré krajiny.