Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Schengenský priestor znamená podľa Figeľa bezpečnostnú záležitosť a súvisí s väčšou mierou slobody pohybu, bývania, štúdia a využívania všetkých možností jednotnej Európy.
Autor TASR
Brusel 20. apríla (TASR) - Utečenecká kríza, ktorí zaskočila Európanov, má celokontinentálny charakter, odpovede na integráciu utečencov a migrantov však treba hľadať aj na regionálnej a lokálnej úrovni, s čím súvisí aj otázka fungovania Schengenu. Ján Figeľ to uviedol dnes v Bruseli na medzinárodnej konferencii so zameraním na riešenie otázok migrácie, terorizmu a menšín.
Figeľ pre TASR uviedol, že na konferenciu, ktorú zorganizovalo Centrum Wilfrieda Martensa propagujúce politiku a hodnoty Európskej ľudovej strany (EĽS), bol pozvaný ako bývalý eurokomisár zodpovedný za školstvo a kultúru. Bývalý šéf KDH je zároveň predsedom Správnej rady Nadácie Antona Tunegu, ktorá bola spoluorganizátorom bruselskej konferencie a pripravila jeden z pracovných panelov venovaných otázke integrácie migrantov do spoločnosti.
"Kríza na kontinente je veľmi rozsiahla, ale riešenia treba hľadať aj na regionálnej a miestnej úrovni. Všade tam, kde ľudia žijú, dochádza buď ku konfliktom, alebo k spolužitiu a naplneniu slobody zodpovednosťou, alebo naopak, nezodpovedným konaním a až fanatickým ohrozovaním tých druhých," upozornil Figeľ na konkrétne integračné aspekty súvisiace s migračnou krízou.
Dodal, že sa to priamo týka aj existencie Schengenu, lebo schengenský priestor znamená bezpečnostnú záležitosť a súvisí s väčšou mierou slobody pohybu, bývania, štúdia a využívania všetkých možností jednotnej Európy.
"Každá sloboda potrebuje zodpovednosť. To znamená riešiť tému integrácie migrantov a utečencov. Za rozhodujúce pre naozajstné spolužitie, nielen spoluexistenciu, považujem príspevky školstva a kultúry, lebo ignorancia a nepoznanie živia intoleranciu a odtiaľ je len krok na ceste ku konfliktom, xenofóbii, neznášanlivosti až nenávisti. Toho bola Európa plná v 20. storočí a niektoré mestá a regióny v Európe sú dnes toho tiež plné, čo treba riešiť," povedal Figeľ. Dodal, že ak Európa 20. storočia bola v znamení svetových vojen, masových hrobov a krvavých hraníc, Európa v 21. storočí má na viac, základom však musí byť ľudskosť a solidarita.
Podľa jeho slov sa v tejto otázke treba zamerať aj na kultúru, alebo ak multikulturalizmus zlyhal, stále potrebujeme rozvíjať dialóg medzi kultúrami. Rôzne kultúry sa v dialógu dopĺňajú, spoznávajú a hľadajú, čo majú spoločné a ľudské. Dodal, že k tomu treba viesť deti a mládež, ale aj dospelých, inak integráciu nezvládneme.
"Riešiť len ekonomicky a sociálne túto otázku nestačí. Dokazujú to predmestia Bruselu, Paríža a iných miest, kde chýba hodnotová zhoda, na základe ktorej môže vyrastať spoločenstvo," povedal Figeľ na záver.
Figeľ pre TASR uviedol, že na konferenciu, ktorú zorganizovalo Centrum Wilfrieda Martensa propagujúce politiku a hodnoty Európskej ľudovej strany (EĽS), bol pozvaný ako bývalý eurokomisár zodpovedný za školstvo a kultúru. Bývalý šéf KDH je zároveň predsedom Správnej rady Nadácie Antona Tunegu, ktorá bola spoluorganizátorom bruselskej konferencie a pripravila jeden z pracovných panelov venovaných otázke integrácie migrantov do spoločnosti.
"Kríza na kontinente je veľmi rozsiahla, ale riešenia treba hľadať aj na regionálnej a miestnej úrovni. Všade tam, kde ľudia žijú, dochádza buď ku konfliktom, alebo k spolužitiu a naplneniu slobody zodpovednosťou, alebo naopak, nezodpovedným konaním a až fanatickým ohrozovaním tých druhých," upozornil Figeľ na konkrétne integračné aspekty súvisiace s migračnou krízou.
Dodal, že sa to priamo týka aj existencie Schengenu, lebo schengenský priestor znamená bezpečnostnú záležitosť a súvisí s väčšou mierou slobody pohybu, bývania, štúdia a využívania všetkých možností jednotnej Európy.
"Každá sloboda potrebuje zodpovednosť. To znamená riešiť tému integrácie migrantov a utečencov. Za rozhodujúce pre naozajstné spolužitie, nielen spoluexistenciu, považujem príspevky školstva a kultúry, lebo ignorancia a nepoznanie živia intoleranciu a odtiaľ je len krok na ceste ku konfliktom, xenofóbii, neznášanlivosti až nenávisti. Toho bola Európa plná v 20. storočí a niektoré mestá a regióny v Európe sú dnes toho tiež plné, čo treba riešiť," povedal Figeľ. Dodal, že ak Európa 20. storočia bola v znamení svetových vojen, masových hrobov a krvavých hraníc, Európa v 21. storočí má na viac, základom však musí byť ľudskosť a solidarita.
Podľa jeho slov sa v tejto otázke treba zamerať aj na kultúru, alebo ak multikulturalizmus zlyhal, stále potrebujeme rozvíjať dialóg medzi kultúrami. Rôzne kultúry sa v dialógu dopĺňajú, spoznávajú a hľadajú, čo majú spoločné a ľudské. Dodal, že k tomu treba viesť deti a mládež, ale aj dospelých, inak integráciu nezvládneme.
"Riešiť len ekonomicky a sociálne túto otázku nestačí. Dokazujú to predmestia Bruselu, Paríža a iných miest, kde chýba hodnotová zhoda, na základe ktorej môže vyrastať spoločenstvo," povedal Figeľ na záver.
