Bratislava 10. septembra (TASR) - Slováci majú stále problém s finančnou gramotnosťou. Hoci mnohí tvrdia, že peniazom rozumejú, prax ukazuje opak. Tvrdí to Asociácia finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFISP).

Podľa asociácie Slováci často nepoznajú ani len základné finančné pojmy, následne tak vzniká problém s nebezpečným zadlžovaním. "Neznalosť finančných pojmov spolu s nedocenením vlastných schopností napríklad splácať úver a s počiatočným neuváženým konaním je základnou príčinou, prečo sa ľudia nebezpečne zadlžujú, doslova sa dostávajú do dlhovej špirály," skonštatovala generálna tajomníčka AFISP Darina Huttová.

Podľa Huttovej každý tretí Slovák dá na splátky bankových či nebankových úverov takmer tretinu z mesačného príjmu domácnosti, pričom takmer tri štvrtiny domácností nemajú dostatočnú finančnú rezervu, ktorá by mala byť vo výške šesťmesačného príjmu domácnosti. "Na jednej strane hovoríme o tom, že je nevyhnutné viesť už deti k finančne zodpovednému správaniu. No tak, ako je potrebné zvyšovať odbornosť školských pedagógov a vytvoriť konzistentný systém finančného vzdelávania od predškolských zariadení až po stredné školy, je nevyhnutné, aby základy finančného plánovania vštepovali deťom už rodičia," podotkla Huttová.

Záujem škôl o finančné vzdelávanie však rastie. "Zvyšovanie finančnej gramotnosti súvisí s ochranou finančných spotrebiteľov a je absolútne nevyhnutná pre sociálne zabezpečenie ľudí v starobe," konštatuje Huttová.

Práve rodičia však často ako príklad finančne zodpovedného správania neslúžia. Hoci deti už bežne dostávajú vreckové, aby sa naučili s peniazmi hospodáriť, pre ich finančné zabezpečenie v prípade neočakávaných udalostí robia veľmi málo.

Ako vyplýva zo skúseností asociácie, ľudia stále málo kladú dôraz na zodpovedné finančné plánovanie. "Minimálne každý živiteľ rodiny by mal mať zaistenú takzvanú finančnú trojnožku, teda poistenie zabezpečujúce náhradu príjmu v prípade neočakávaného, napríklad úrazu či vážnej choroby, ďalej vhodné sporenie pre financovanie či vylepšovanie bývania a napokon dôchodkové sporenie," vysvetľuje Huttová.

Za hlavné neduhy okrem neochoty tvorenia si finančných rezerv, ignorovanie zjavných rizík a nepoistenie sa pred nimi, vidí aj často problém snahy financovanie si dlhodobých cieľov drahými úvermi.

Sprísnenie pravidiel zo strany Národnej banky Slovenska síce podľa nej vyčistilo trh od pochybných finančných, hlavne nebankových subjektov, vďaka čomu sa dá skontrolovať nielen serióznosť inštitúcie, ale aj finančná kondícia dlžníka. Napriek tomu sa Slováci naďalej riadia pri pôžičkách skôr emóciami. "Dostupné či bezúročné pôžičky ešte neznamenajú, že ich vysoko klient nepreplatí. Namiesto výšky úroku by ho mali zaujímať celkové náklady a na základe toho sa rozhodovať, či na to má," odporúča Huttová s tým, že úverom by zároveň vždy mala nastúpiť aj tvorba finančnej rezervy.