Bratislava 29. septembra (TASR) - Exminister obrany Ľubomír Galko (SaS) nechce, aby poslanci Národnej rady SR mohli kontrolovať nasadzovanie informačno-technických prostriedkov (ITP). "Je to nevídané zasahovanie politikov do spravodajskej práce," vyhlásil dnes v pléne. Galko neverí poslancom, že by nevynášali informácie zo živých spisov. V minulosti sa to podľa neho už stalo. Nasadzovanie odpočúvaní by mala podľa Galka kontrolovať komisia zložená z ľudí, ktorí by neboli závislí od parlamentu a vlády.

"Strana SaS podporuje zvýšenie kontroly nasadzovania ITP, ale nie takýmto neodborným zásahom, ktorý by mal za následok výrazné sťaženie činnosti polície a orgánov pracujúcich spravodajskými prostriedkami a ktorý by nevídaným spôsobom odkryl ich spravodajskú činnosť," vyhlásil Galko v diskusii k návrhu zákona o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov z dielne ministerstva vnútra. Právna norma má cez komisiu posilniť parlamentný dohľad nad používaním informačno-technických prostriedkov.

Galko by nechal nasadzovanie ITP kontrolovať úplne nezávislej komisii. Tú by mali tvoriť podľa neho ľudia nezávislí od parlamentu a vlády. "Základom je skutočne nezávislá kontrola. Teda nie kontrola politikmi a tobôž nie poslancami Národnej rady," zdôraznil. Do komisie by Galko posadil napríklad ľudí z radov prokuratúry, sudcov, spravodajcov, niekoho by mohol vymenovať prezident SR a podobne. "Zároveň je vhodným krokom zriadenie inštitútu ochrany pre oznamovateľov nezákonného konania spravodajských služieb z ich vnútorného prostredia," doplnil Galko.

Poslancom nedôveruje Galko z viacerých dôvodov. Upozornil aj na to, že väčšina z nich nemá ani bezpečnostnú previerku, hoci sa na nich hľadí, ako keby ju mali. Síce by nemali vyzrádzať utajované skutočnosti zo živých spisov, ale podľa Galka sa to v minulosti stalo. Poukázal aj na to, že v parlamente pred rokmi sedeli aj ľudia zapletení do únosu syna prezidenta Michala Kováča a vraždy Róberta Remiáša. A dnes podľa Galka sedia v pléne poslanci, ktorí boli zaplatení do kauzy Gorila a niektorí, ktorí vynášali informácie zo živých spisov. Poukázal napríklad na Martina Fedora (nezaradený), ktorý mal vynášať informácie po tom, ako bol na poslaneckých prieskumoch.

"A takýchto poslancov vy chcete pustiť do živých spisov a spravodajskej práce?" pýta sa Galko ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD). Podľa opozičného poslanca je mimoriadne nebezpečné púšťať poslancov do kontroly nasadzovania ITP. Mnohí z poslancov by podľa Galka nikdy nedostali bezpečnostnú previerku. Najväčším problémom, ako uviedol, nie je samotné nasadzovanie odpočúvaní, ale únik utajovaných skutočností. Ak by zákon prešiel v navrhovanej podobe, podľa Galka by informácie unikali.

Návrh zákona o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov má posilniť parlamentný dohľad nad používaním ITP. Komisiu by mali tvoriť šiesti členovia nominovaní osobitnými kontrolnými výbormi a výborom pre obranu a bezpečnosť, pričom traja členovia sú zástupcovia vládnych strán a traja opozície. Predseda komisie by mal byť z opozície. Ďalších dvoch členov má voliť parlament.

Členovia komisie by mali kontrolovať používanie ITP raz ročne, alebo kedykoľvek z vlastného podnetu, ak sa na tom uznesú. Kontrola by sa mohla konať aj na podnet občana. Parlamentná komisia by mohla nazerať aj do živých spisov k prípadom.