Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na Slovensku dlhodobo žije okolo 5000 moslimov, sú to často ľudia, ktorí tu vyštudovali ešte v období Československa a majú založené rodiny. Pre TABLET.TV to povedal policajný prezident T.Gašpar.
Autor Teraz.sk
Bratislava 11. decembra (Teraz.sk) – Moslimovia žijúci na Slovensku nie sú tí, ktorí prioritne predstavujú bezpečnostné riziko. Aj preto treba so slovom terorizmus narábať opatrne a nešíriť demagógiu. V relácii Tablet.TV to konštatoval prezident Policajného zboru SR Tibor Gašpar.
„Oficiálne je na Slovensku vyhlásený stupeň bezpečnostnej hrozby číslo jedna, čo je nízky,“ dodal.
Informácie, ktoré by mohli viesť k teroristickým útokom, sa však vyhodnocujú 24-hodín denne. „Treba sa správať preventívne a prijímať isté opatrenia, ktoré budú eliminovať hrozby. Dôležité hlavne je, aby sme mali informácie, že nám niečo hrozí, a tým dokázali predchádzať hrozbám,“ zdôraznil policajný prezident.
Moslimskú komunitu na Slovensku tvorí približne päťtisíc osôb, ale v tejto komunite podľa neho neboli zaznamenané žiadne zmeny v správaní. „Tí ľudia sú tu dlhodobo, sú to často ľudia, ktorí tu vyštudovali ešte v období Československa, majú založené rodiny, vôbec by som ich nedefinoval ako skupinu, ktorá je prioritne tá, od ktorej niečo hrozí,“ zhodnotil. Zároveň zdôraznil, že polícia sa zaoberá osobami, ktoré predstavujú bezpečnostné riziko bez ohľadu na národnosť, etnickú príslušnosť, pohlavie.
V súvislosti s radikalizáciou poznamenal, že ide o proces, ktorý sa nezačína alebo nekončí jedným dňom. Polícia už riešila prípad, keď musela vyhostiť jednu osobu, u ktorej nastali zmeny v správaní. „Určite sa to týka niektorých jednotlivcov, a preto musíme byť v strehu, aby sme tomu predišli,“ uviedol policajný prezident.
Na druhej strane, v rámci voľného pohybu osôb v Európskej únii sa môže na Slovensko pokúsiť dostať niekto, kto už dnes predstavuje hrozbu napríklad vo Francúzsku alebo v Nemecku. Preto sa treba na to pozerať aj z tohto hľadiska, vyhodnocovať informácie a kontrolovať ľudí, ktorí tu nemajú povolený pobyt.
„Je na to zriadené Národné analytické a bezpečnostné centrum, sú tam sústredené dôležité zložky štátu, ktoré svoje informačné zdroje spoločne vyhodnocujú a zaoberajú sa tým, či nie je dôvod na vyhlásenie vyššieho stupňa hrozby. Ale, ako som už uviedol, v tejto chvíli sme stále na tom najnižšom stupni,“ spresnil Gašpar.
Zároveň upozornil, že jedným z najväčších prostriedkov radikalizácie je internetové prostredie. Na internete sú rôzne stránky, ktoré ponúkajú komukoľvek, kto sa na ne vie dostať, materiály spôsobujúce radikalizačný proces. „V rámci pôsobnosti policajného zboru sa snažíme toto prostredie monitorovať a vyhodnocovať, prípadne prijímať opatrenia,“ povedal Gašpar.
To, čo prezentujú islamisti na svojich stránkach, je verejne dostupné. „Musíme sa snažiť zistiť, kto na tie stránky chodí, či sa to týka aj nejakých osôb, ktoré označujeme za rizikové alebo záujmové, a teda by mohli byť prvým signálom toho, že je tu snaha o radikalizáciu,“ uzavrel policajný prezident.
„Oficiálne je na Slovensku vyhlásený stupeň bezpečnostnej hrozby číslo jedna, čo je nízky,“ dodal.
Informácie, ktoré by mohli viesť k teroristickým útokom, sa však vyhodnocujú 24-hodín denne. „Treba sa správať preventívne a prijímať isté opatrenia, ktoré budú eliminovať hrozby. Dôležité hlavne je, aby sme mali informácie, že nám niečo hrozí, a tým dokázali predchádzať hrozbám,“ zdôraznil policajný prezident.
Moslimskú komunitu na Slovensku tvorí približne päťtisíc osôb, ale v tejto komunite podľa neho neboli zaznamenané žiadne zmeny v správaní. „Tí ľudia sú tu dlhodobo, sú to často ľudia, ktorí tu vyštudovali ešte v období Československa, majú založené rodiny, vôbec by som ich nedefinoval ako skupinu, ktorá je prioritne tá, od ktorej niečo hrozí,“ zhodnotil. Zároveň zdôraznil, že polícia sa zaoberá osobami, ktoré predstavujú bezpečnostné riziko bez ohľadu na národnosť, etnickú príslušnosť, pohlavie.
V súvislosti s radikalizáciou poznamenal, že ide o proces, ktorý sa nezačína alebo nekončí jedným dňom. Polícia už riešila prípad, keď musela vyhostiť jednu osobu, u ktorej nastali zmeny v správaní. „Určite sa to týka niektorých jednotlivcov, a preto musíme byť v strehu, aby sme tomu predišli,“ uviedol policajný prezident.
Na druhej strane, v rámci voľného pohybu osôb v Európskej únii sa môže na Slovensko pokúsiť dostať niekto, kto už dnes predstavuje hrozbu napríklad vo Francúzsku alebo v Nemecku. Preto sa treba na to pozerať aj z tohto hľadiska, vyhodnocovať informácie a kontrolovať ľudí, ktorí tu nemajú povolený pobyt.
„Je na to zriadené Národné analytické a bezpečnostné centrum, sú tam sústredené dôležité zložky štátu, ktoré svoje informačné zdroje spoločne vyhodnocujú a zaoberajú sa tým, či nie je dôvod na vyhlásenie vyššieho stupňa hrozby. Ale, ako som už uviedol, v tejto chvíli sme stále na tom najnižšom stupni,“ spresnil Gašpar.
Zároveň upozornil, že jedným z najväčších prostriedkov radikalizácie je internetové prostredie. Na internete sú rôzne stránky, ktoré ponúkajú komukoľvek, kto sa na ne vie dostať, materiály spôsobujúce radikalizačný proces. „V rámci pôsobnosti policajného zboru sa snažíme toto prostredie monitorovať a vyhodnocovať, prípadne prijímať opatrenia,“ povedal Gašpar.
To, čo prezentujú islamisti na svojich stránkach, je verejne dostupné. „Musíme sa snažiť zistiť, kto na tie stránky chodí, či sa to týka aj nejakých osôb, ktoré označujeme za rizikové alebo záujmové, a teda by mohli byť prvým signálom toho, že je tu snaha o radikalizáciu,“ uzavrel policajný prezident.
