Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovensko nie je cieľovou krajinou migrantov, no prichádzajú aj k nám. Prezident PZ SR Tibor Gašpar EXKLUZÍVNE vysvetľuje, ktorá hranica našej krajiny je najviac ohrozená a čo ich čaká u nás.
Autor Teraz.sk
Bratislava 13. novembra (Teraz.sk) – Migranti zadržaní na území Slovenska nemajú väčšinou nemajú záujem požiadať o azyl v našej krajine. „Ide o veľmi málo žiadateľov, vzhľadom na dosť prísnu azylovú politiku Slovenska. Hovoríme rádovo o desiatkach osôb, ktoré tu majú záujem zostať,“ konštatoval v relácii Tablet.TV prezident Policajného zboru SR Tibor Gašpar.
Ak cudzinci o azyl na našom území požiadajú a ich žiadosť zamietnu, musia v určitej lehote Slovensko upustiť. Ak migranti na Slovensku o azyl nepožiadajú, sú v zmysle readmisnej dohody vrátení do krajiny, z ktorej prišli. Typickým príkladom je snaha prejsť z Ukrajiny na Slovensko. „Sú zachytení priamo na hranici a v priebehu niekoľko hodín odovzdaní ukrajinským orgánom,“ priblížil.
Postup polície pri zadržaní cudzincov na území Slovenska je ovplyvnený tým, či majú doklady alebo nie. Ilegálnu migráciu zachytáva na vonkajšej hranici s Ukrajinou, kde sa pokúšajú migranti prekročiť zelenú hranicu, prípadne pomocou falošných dokladov idú cez hraničné prechody.
Pozrite si exkluzívny rozhovor s prezidentom Policajného zboru SR Tiborom Gašparom:
V prípade migrantov kontrolovaných vo vnútrozemí, polícia prioritne skúma ich totožnosť, povolenie a oprávnenie zdržiavať sa na Slovensku. Ak majú doklady, overuje ich pravosť. „Pokiaľ doklady nemajú, používame viaceré nástroje, cez ktoré sa snažíme zistiť totožnosť tejto osoby, pričom ju, samozrejme, vyzývame, aby nám pomohla, asistovala a dávala nám informácie o svojej totožnosti, ktoré následne verifikujeme,“ vysvetlil policajný prezident.
Úspešnosť stotožnenia zachytených osôb je podmienená tým, ako spolupracujú. Polícia na stotožnenie využíva naše informačné systémy, ale aj evidenciu daktyloskopických stôp Európskej únie EURODAC. „Keď odoberieme migrantovi odtlačky, za 24 hodín môžeme dostať odpoveď, či sa v systéme nachádzajú a pod akou totožnosťou,“ spresnil.
Totožnosť migrantov overuje polícia aj prostredníctvom ambasády, prípadne priamo v krajine, ktorú dotyčný uvedie ako krajinu svojho pôvodu. „To môže trvať aj niekoľko mesiacov,“ dodal Gašpar.
Ak migrant požiada na Slovensku o azyl, ide do azylového zariadenia. „Toto zariadenie nie je chránené nejakým plotom. Vychádzame z toho, že v tom zariadení chce byť dobrovoľne a chce zostať na území Slovenska,“ priblížil s tým, že počas azylového konania pracovníci azylového zariadenia a migračného úradu zisťujú všetky okolnosti okolo tejto osoby v krajine pôvodu potrebné pre rozhodnutie o azyle.
Ak migranti nemajú záujem zostať na Slovensku, väčšinou sa dostanú do táborov policajného zaistenia pre cudzincov do Medveďova alebo do Sečoviec. „Tam čakajú na rozhodnutie, či budú v rámci readmisnej dohody vrátení do krajiny odkiaľ k nám prišli, alebo do krajiny pôvodu, prípadne do tretej krajiny, ktorá je ochotná týchto migrantov prijať,“ uzavrel policajný prezident.
Ak cudzinci o azyl na našom území požiadajú a ich žiadosť zamietnu, musia v určitej lehote Slovensko upustiť. Ak migranti na Slovensku o azyl nepožiadajú, sú v zmysle readmisnej dohody vrátení do krajiny, z ktorej prišli. Typickým príkladom je snaha prejsť z Ukrajiny na Slovensko. „Sú zachytení priamo na hranici a v priebehu niekoľko hodín odovzdaní ukrajinským orgánom,“ priblížil.
Prečítajte si aj: Na slovensko-ukrajinskej hranici padol vrtuľník, zahynulo šesť ľudí
Postup polície pri zadržaní cudzincov na území Slovenska je ovplyvnený tým, či majú doklady alebo nie. Ilegálnu migráciu zachytáva na vonkajšej hranici s Ukrajinou, kde sa pokúšajú migranti prekročiť zelenú hranicu, prípadne pomocou falošných dokladov idú cez hraničné prechody.
Pozrite si exkluzívny rozhovor s prezidentom Policajného zboru SR Tiborom Gašparom:
V prípade migrantov kontrolovaných vo vnútrozemí, polícia prioritne skúma ich totožnosť, povolenie a oprávnenie zdržiavať sa na Slovensku. Ak majú doklady, overuje ich pravosť. „Pokiaľ doklady nemajú, používame viaceré nástroje, cez ktoré sa snažíme zistiť totožnosť tejto osoby, pričom ju, samozrejme, vyzývame, aby nám pomohla, asistovala a dávala nám informácie o svojej totožnosti, ktoré následne verifikujeme,“ vysvetlil policajný prezident.
Úspešnosť stotožnenia zachytených osôb je podmienená tým, ako spolupracujú. Polícia na stotožnenie využíva naše informačné systémy, ale aj evidenciu daktyloskopických stôp Európskej únie EURODAC. „Keď odoberieme migrantovi odtlačky, za 24 hodín môžeme dostať odpoveď, či sa v systéme nachádzajú a pod akou totožnosťou,“ spresnil.
Totožnosť migrantov overuje polícia aj prostredníctvom ambasády, prípadne priamo v krajine, ktorú dotyčný uvedie ako krajinu svojho pôvodu. „To môže trvať aj niekoľko mesiacov,“ dodal Gašpar.
Ak migrant požiada na Slovensku o azyl, ide do azylového zariadenia. „Toto zariadenie nie je chránené nejakým plotom. Vychádzame z toho, že v tom zariadení chce byť dobrovoľne a chce zostať na území Slovenska,“ priblížil s tým, že počas azylového konania pracovníci azylového zariadenia a migračného úradu zisťujú všetky okolnosti okolo tejto osoby v krajine pôvodu potrebné pre rozhodnutie o azyle.
Ak migranti nemajú záujem zostať na Slovensku, väčšinou sa dostanú do táborov policajného zaistenia pre cudzincov do Medveďova alebo do Sečoviec. „Tam čakajú na rozhodnutie, či budú v rámci readmisnej dohody vrátení do krajiny odkiaľ k nám prišli, alebo do krajiny pôvodu, prípadne do tretej krajiny, ktorá je ochotná týchto migrantov prijať,“ uzavrel policajný prezident.
