Bratislava 25. marca (TASR) - V popoludňajších obradoch Veľkého piatka i na Veľkú sobotu ráno stojí v gréckokatolíckej cirkvi v popredí pozornosti plaščenica. Symbolizuje plachtu či obdĺžnikové plátno, do ktorého bolo zavinuté Kristovo mŕtve telo, keď ho uložili do hrobu.

Na plaščenici je zobrazený Kristus ležiaci v hrobe. Počas obradov dnešného dňa veriaci spolu s duchovnými prejavujú plaščenici osobitnú úctu a poklonu.

Zaujímavosťou je, že uctievanie plaščenice, tak ako sa to v gréckokatolíckej cirkvi praktizuje v súčasnosti, nemá dávnu tradíciu. Začalo sa uplatňovať až v priebehu 16. storočia a neskôr, v 17. a 18. storočí prijali obrad ukladania plaščenice do hrobu a jej uctievanie v celej Východnej cirkvi. Predtým sa vo Východnej cirkvi na Veľký piatok uctieval svätý kríž, ako je to dodnes v Západnej čiže latinskej cirkvi (rímskokatolíckej).

V súčasnosti býva na plaščenici zobrazená aj Panna Mária, Jozef a nábožné ženy, ktoré boli prítomné na pohrebe Ježiša Krista.

V gréckokatolíckej cirkvi si dnes pripomínajú aj sviatok Zvestovania Presvätej Bohorodičke, ktorý sa každoročne slávi 25. marca. Je to spomienka na udalosť, keď archanjel Gabriel zvestoval Márii tajomstvo, že sa stane matkou Božieho syna a ona toto poslanie s pokorou prijala. Tieto udalosti zobrazuje v cirkvi aj ikonografia Zvestovania.