Bratislava 1. októbra (TASR) – Postoj, ktorý pred októbrovým summitom Európskej únie zaujali krajiny Vyšehradskej štvorky, smeruje proti dosiahnutiu zmysluplnej klimatickej a energetickej európskej politiky v dlhodobom časovom horizonte. Vyhlásila to mimovládna organizácia Greenpeace Slovensko v reakcii na výsledky dvojdňovej schôdzky ministrov životného prostredia krajín V4, Rumunska a Bulharska v Bratislave.

Šéf slovenského envirorezortu Peter Žiga (Smer-SD) predstavil na záver stretnutia s jeho rezortnými kolegami v utorok (30.9.) spoločné stanovisko k pripravovaným balíčkom EÚ pre rok 2030. Čo sa týka klimaticko-energetického balíčka, budú krajiny V4, Rumunska a Bulharska spoločne v Bruseli presadzovať prijatie záväzného cieľa iba pre emisie skleníkových plynov, nie však ciele pre obnoviteľné zdroje a úspory energie.

Z pohľadu Greenpeace Slovensko Žiga obhajoval producentov emisií, keď odmietol ambicióznejší cieľ pre emisie a hovoril o potrebe zohľadňovať ekonomické možnosti týchto podnikov. „Ani raz nespomenul obrovské environmentálne, zdravotné a ekonomické škody, ktoré ich činnosť spôsobuje. Ekonomické záujmy majiteľov špinavého biznisu nesmú byť nadradené nad ľuďmi, ich zdravím a životným prostredím. Prvý, kto by si to mal uvedomiť, je ministerstvo životného prostredia,“ uviedol v tejto súvislosti koordinátor klimatickej a energetickej kampane Greenpeace Slovensko Pavol Široký.

Široký zdôraznil, že jedine ambiciózne a záväzné ciele pre znižovanie emisií skleníkových plynov, podielu obnoviteľných zdrojov energie a úspory energie dokážu doručiť zmysluplnú a udržateľnú klimatickú a energetickú politiku EÚ. Pripomenul, že emisie skleníkových plynov pochádzajúce zo spaľovania fosílnych zdrojov sú hlavným prispievateľom ku klimatickej zmene, ktorá sa prejavuje stále extrémnejšími a častejšími výkyvmi počasia.

Vplyv klimatickej zmeny na ekonomiku krajín EÚ je stále výraznejší, tvrdí Greenpeace Slovensko. Dokladá to štúdiou Európskej environmentálnej agentúry z roku 2011, podľa ktorej priemyselné emisie spôsobia Únii ročne ekonomické škody okolo 169 miliárd eur. Sedem najväčších znečisťovateľov na Slovensku spôsobí krajine škody v rozpätí medzi 1 až 1,9 miliardy eur ročne.

Slovenský envirorezort podľa mimovládnej organizácie tieto skutočnosti dlhodobo ignoruje, keďže v jeho hodnoteniach klimatických a energetických cieľov nie sú vôbec spomínané. Organizácia pripomenula, že rezort síce upozorňuje, že hrozia ekonomické straty u týchto firiem, alebo ich odchod mimo EÚ, na druhej strane však priznáva, že k tomu nemá žiadne oficiálne analýzy. „Podobné vyjadrenia by sme skôr čakali od priemyselných asociácií, nie od ministra životného prostredia,“ uviedla hovorkyňa Greenpeace Slovensko Miroslava Ábelová.

Predstavitelia Greenpeace sú presvedčení, že vlády členských štátov mali podporiť tri záväzné ciele pre rok 2030. A to klimatický cieľ na úrovni minimálne -55 percent domácej redukcie emisií skleníkových plynov (v porovnaní s rokom 1990), cieľ pre obnoviteľné zdroje energie minimálne 45 percent a úspory energie na úrovni -40 percent (v porovnaní so spotrebou v roku 2005). Pokiaľ budú schválené nižšie ciele, tak EÚ nedokáže zabezpečiť svoj férový podiel na udržaní nárastu globálnej teploty pod 2 stupne Celzia, doplnila svoju reakciu mimovládna organizácia.