Bratislava 12. januára (TASR) - Vrtochy počasia boli, sú, aj budú. Niektoré zimy sú tuhé, iné zase mierne. Medzi najzaujímavejšie zimy, ktoré na Slovensku prepisovali históriu, patria zimy v rokoch 1929 a 1987.
Prvá spomínaná zima v roku 1929 priniesla doteraz najnižšiu zaznamenanú teplotu na našom území. Vo Vígľaši - Pstruši, neďaleko od Zvolena namerali v noci z 11. februára 1929 teplotu na úrovni -41°C. Arktický vzduch sprevádzali tuhé mrazy, praskali stromy aj múry domov.
Nezvyklý pohľad sa naskytol Bratislavčanom na lyžiara uprostred Bratislavy, ktorý si takýmto spôsobom vyriešil problémy s mestskou dopravou.Foto: TASR
Zima v roku 1987 nám nadelila mohutnú snehovú kalamitu, a to po celkom teplom začiatku januára, kedy sa teploty pohybovali okolo +12°C a ľudia tuhé mrazy a výdatné sneženie už veľmi neočakávali. Dňa 3. januára 1987 začal do našej oblasti zatekať arktický vzduch, ktorý znížil teploty až o 20°C. Nad Balkánom sa 8. januára toho roku prehĺbila tlaková níž, okolo ktorej začal do našej oblasti zatekať studený a vlhký vzduch. Ten k nám priniesol intenzívne sneženie a fujavicu, vyvrcholilo to 12. januára 1987, kedy napadlo na väčšine Slovenska od 30 do 70 cm snehu, pričom najviac nasnežilo na juhozápade Slovenska.
Aspoň chodníček pre chodcov sa snažia urobiť muži v pešej zóne starého mesta v Bratislave.Foto: TASR
V Bratislave namerali 65 cm a v Dunajskej Strede až 77 cm snehu. Silný vietor vytváral až 2 metre vysoké záveje, ktoré paralyzovali všetku dopravu. V Bratislave bol kolaps. Električky zafúkalo, nepremávali. Mesto Trnava zostalo odrezané od sveta, viazlo zásobovanie a ľudia boli bez chleba a základných potravín. Na západnom a strednom Slovensku boli vyhlásené mimoriadne školské prázdniny. V nasledujúcich dňoch sneženie začalo ustávať a tlaková níž sa z Balkánu presunula nad Ukrajinu, čím vtiahla ešte chladnejší vzduch. Ranné teploty sa pohybovali medzi -14 až -18°C, cez deň sa však naďalej ochladzovalo a popoludní teplota poklesla aj pod -20°C. S postupným nasúvaním sa tlakovej výše sa oblačnosť zmenšovala, vďaka čomu začali teploty ešte viac klesať.
Do mrazivého rána sa prebudili obyvatelia Slovenska.Foto: TASR
Ráno 13. januára 1987 bolo extrémne chladné. V Košiciach sa teplota pohybovala okolo -26°C, v Poprade okolo -29°C, no najchladnejšie bolo na severozápade Slovenska. Žilina hlásila -29,4°C, Partizánske -30°C a Trenčín dokonca až -32°C. Krutá zima vtedy vtrhla takmer do celej Európy. Zima 1987 tak začala teplotne výrazne nadpriemerná, ale tuhé mrazy a kalamity trápili Európu až do marca.
Zima v roku 1987 nám nadelila mohutnú snehovú kalamituFoto: TASR
