Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Návrh novely zákona o sudcoch a prísediacich predkladala podpredsedníčka Mosta-Híd Lucia Žitňanská.
Autor TASR
Bratislava 1. októbra (TASR) - Hodnotenie práce slovenských sudcov nebude prístupné verejnosti. Poslanci Národnej rady SR dnes túto možnosť nepodporili v návrhu novely zákona o sudcoch a prísediacich, ktorú predkladala podpredsedníčka Mosta-Híd Lucia Žitňanská.
Bývalá ministerka spravodlivosti, ktorá inštitút opätovne zaviedla v roku 2011, si od zverejňovania hodnotení sudcov sľubovala lepšiu verejnú kontrolu justície. Hodnotenia sudcov malo podľa jej návrhu zverejňovať ministerstvo spravodlivosti na svojom webe najneskôr do 30 dní odo dňa, kedy sa stali konečnými.
Žitňanská konala podľa jej slov pre to, aby bola zmena prijatá ešte v tomto volebnom období. Súčasná vláda uložila v Akčnom pláne na posilnenie Slovenskej republiky ako právneho štátu súčasnému šéfovi rezortu spravodlivosti Tomášovi Borecovi úlohu predložiť obdobný legislatívny návrh do konca roka 2015.
Opozičná poslankyňa ale upozornila, že po tomto termíne bude už len jedna schôdza parlamentu a zmena tak nemôže byť prijatá. Poslanci vládneho Smeru-SD mohli podľa nej jej návrh zákona podporiť, ak mali skutočný záujem o posilnenie transparentnosti v justícii.
Žitňanská odôvodnila, že častou požiadavkou z prostredia justície je, aby sa činnosť sudcov hodnotila individuálne. "Hoci vo vzťahu k justícii platí, že i nízke percento excesov sudcov je schopné spochybniť celý systém, je dôležité, aby vyslovovanie kritiky na činnosť justície bolo adresnejšie," konštatovala.
Zverejňovanie hodnotenia sudcov podľa podpredsedníčky opozičnej strany by súčasne znamenalo aj verejnú kontrolu práce tých, ktorí sudcov hodnotia. "Verejnosť by videla, či sa hodnotenie robí vážne, alebo je to len formálna záležitosť," doplnila.
Spolu s hodnotením sudcov mali byť podľa návrhu Žitňanskej zverejnené aj uplatnené námietky sudcu a tiež stanovisko príslušnej sudcovskej rady.
Sudcovia sú v súčasnosti hodnotení v päťročnom cykle, hodnotenie vykonávajú predsedovia grémií a kolégií na jednotlivých súdoch a hodnotiaca komisia vytvorená sudcovskou radou súdu. Opakované negatívne hodnotenie môže byť dôvodom na vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti s možnosťou zániku funkcie sudcu.
Bývalá ministerka spravodlivosti, ktorá inštitút opätovne zaviedla v roku 2011, si od zverejňovania hodnotení sudcov sľubovala lepšiu verejnú kontrolu justície. Hodnotenia sudcov malo podľa jej návrhu zverejňovať ministerstvo spravodlivosti na svojom webe najneskôr do 30 dní odo dňa, kedy sa stali konečnými.
Žitňanská konala podľa jej slov pre to, aby bola zmena prijatá ešte v tomto volebnom období. Súčasná vláda uložila v Akčnom pláne na posilnenie Slovenskej republiky ako právneho štátu súčasnému šéfovi rezortu spravodlivosti Tomášovi Borecovi úlohu predložiť obdobný legislatívny návrh do konca roka 2015.
Opozičná poslankyňa ale upozornila, že po tomto termíne bude už len jedna schôdza parlamentu a zmena tak nemôže byť prijatá. Poslanci vládneho Smeru-SD mohli podľa nej jej návrh zákona podporiť, ak mali skutočný záujem o posilnenie transparentnosti v justícii.
Žitňanská odôvodnila, že častou požiadavkou z prostredia justície je, aby sa činnosť sudcov hodnotila individuálne. "Hoci vo vzťahu k justícii platí, že i nízke percento excesov sudcov je schopné spochybniť celý systém, je dôležité, aby vyslovovanie kritiky na činnosť justície bolo adresnejšie," konštatovala.
Zverejňovanie hodnotenia sudcov podľa podpredsedníčky opozičnej strany by súčasne znamenalo aj verejnú kontrolu práce tých, ktorí sudcov hodnotia. "Verejnosť by videla, či sa hodnotenie robí vážne, alebo je to len formálna záležitosť," doplnila.
Spolu s hodnotením sudcov mali byť podľa návrhu Žitňanskej zverejnené aj uplatnené námietky sudcu a tiež stanovisko príslušnej sudcovskej rady.
Sudcovia sú v súčasnosti hodnotení v päťročnom cykle, hodnotenie vykonávajú predsedovia grémií a kolégií na jednotlivých súdoch a hodnotiaca komisia vytvorená sudcovskou radou súdu. Opakované negatívne hodnotenie môže byť dôvodom na vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti s možnosťou zániku funkcie sudcu.
