Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na vládnej moci sa v priebehu tohto volebného obdobia podieľal okrem Smeru-SD aj Most – Híd a OĽaNO, ktorého nominant je stále splnomocnencom vlády. V TABLET.TV to povedal Juraj Hrabko.
Autor Teraz.sk
Bratislava 23. januára (Teraz.sk) – Opozičné verbálne prestrelky na tému možnosti koalície so Smerom-SD považuje publicista Juraj Hrabko za predvolebnú rétoriku. Napríklad OĽaNO, ktoré takúto možnosť odmieta možno najjednoznačnejšie, sa podľa neho už v tomto volebnom období podieľa na vládnej moci spolu so Smerom-SD prostredníctvom svojho nominanta na poste vládneho splnomocnenca pre rómske komunity Petra Polláka. Povedal to v diskusii na TABLET.TV.
„Béla Bugár, podobne ako OĽaNO, urobil na začiatku tohto volebného obdobia so Smerom tichú koalíciu,“ pripomenul Hrabko, že nominant Mosta – Híd László Nagy bol v tomto volebnom období istú dobu vládnym splnomocnencom pre menšiny. Nagy sa vzdal tohto postu v roku 2013 na protest proti tomu, že parlament neschválil novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín z dielne Mosta – Híd.
Nominant OĽaNO Pollák je vládnym splnomocnencom pre rómske komunity dodnes. „To je priamo vstup do výkonnej moci,“ konštatoval Hrabko. V tom, že dnes OĽaNO tvrdo kritizuje Smer-SD, Hrabko problém nevidí. „Ale nikto nežiada odpočet, čo vláda Roberta Fica spolu s OĽaNO za štyri roky v rómskej otázke urobili. Ak sa vrátime spätne, s akou veľkou slávou vystupovali spolu s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom. Oznamovali reformu a jej jednotlivé kroky, body, ktoré predstavia, a predstavili ich iba pár... Nepohli sa vlastne ani o meter dopredu,“ tvrdí Hrabko.
Veľmi jednoznačné odmietanie povolebnej koalície so Smerom-SD zo strany OĽaNO a SaS je podľa neho spôsobené v prvom rade nízkym koaličným potenciálom týchto strán. „Nemajú takmer žiadny koaličný potenciál. Ani so Smerom, a aj v tzv. pravicovej vláde, ktorá, ak by mala nastať, by takú koalíciu uzatvorila iba so škrípaním zubov,“ povedal Hrabko.
Napriek tomu považuje vyhlásenie lídra #Siete Radoslava Procházku pre televíziu Markíza, v ktorom pripustil možnosť vlády spolu so Smerom-SD, za politickú chybu. Za druhú chybu považuje to, že predseda #Siete potom vlastné slová korigoval. „Ozajstný líder by to neurobil,“ vyhodnotil Hrabko. „Je rozdiel byť lídrom a chcieť byť lídrom a Radoslavovi Procházkovi sa zatiaľ darí to druhé,“ dodal.
Hrabko pozitívne hodnotí snahu protestujúcich sestier komunikovať priamo s premiérom. „Určite by im to pomohlo. Rokovať s premiérom je iné, ako rokovať s ministrom zdravotníctva. Ak by premiér na takéto rokovanie pristúpil, mohlo by to pomôcť aj Smeru. A ak by sa dohodli, bola by to tá najlepšia správa pre Slovensko,“ povedal na margo otvoreného listu, ktorým sa sestry obrátili na Roberta Fica.
Za chybu však považuje výšku sumy, ktorú sa zaviazali odborovému združeniu sestier a pôrodných asistentiek zaplatiť tie sestry, ktoré stiahnu výpovede. Základom úspechu akéhokoľvek protestu je podľa Hrabka schopnosť získať si sympatie širokej verejnosti a toto opatrenie je príliš kontroverzné. „Sestry vedeli, čo podpisovali. Druhá vec je tá suma, tritisíc eur, to hraničí až s úžerou,“ poznamenal Hrabko.
Na otázku, či by pre tie sestry, ktoré sa rozhodnú ostať v nemocnici, nebolo bezpečnejšie podpísať nové zmluvy s dátumom deň po vypršaní výpovednej lehoty, ako sťahovať výpovede, Hrabko pripustil, že možno áno. Závisí to však od konkrétneho znenia záväzku. „Bolo by to istým spôsobom východisko. Ale ak sestry vôbec budú vyžadovať zaplatenie pokuty, zrejme to skončí na súde,“ povedal s tým, že podľa neho by odbory urobili lepšie, keby peniaze napokon nevymáhali.
Aj sestričky, aj učitelia podľa Hrabka majú šancu presadiť časť svojich požiadaviek.
„Ak sa za učiteľov a sestričky postaví väčšia časť verejnosti, politická strana sa zľakne a bude mať väčšiu snahu dosiahnuť kompromis, ktorým upokojí situáciu. Aj keď to už bude iba v rámci prísľubov daných na obdobie po voľbách,“ uzavrel Hrabko.
„Béla Bugár, podobne ako OĽaNO, urobil na začiatku tohto volebného obdobia so Smerom tichú koalíciu,“ pripomenul Hrabko, že nominant Mosta – Híd László Nagy bol v tomto volebnom období istú dobu vládnym splnomocnencom pre menšiny. Nagy sa vzdal tohto postu v roku 2013 na protest proti tomu, že parlament neschválil novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín z dielne Mosta – Híd.
Nominant OĽaNO Pollák je vládnym splnomocnencom pre rómske komunity dodnes. „To je priamo vstup do výkonnej moci,“ konštatoval Hrabko. V tom, že dnes OĽaNO tvrdo kritizuje Smer-SD, Hrabko problém nevidí. „Ale nikto nežiada odpočet, čo vláda Roberta Fica spolu s OĽaNO za štyri roky v rómskej otázke urobili. Ak sa vrátime spätne, s akou veľkou slávou vystupovali spolu s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom. Oznamovali reformu a jej jednotlivé kroky, body, ktoré predstavia, a predstavili ich iba pár... Nepohli sa vlastne ani o meter dopredu,“ tvrdí Hrabko.
Veľmi jednoznačné odmietanie povolebnej koalície so Smerom-SD zo strany OĽaNO a SaS je podľa neho spôsobené v prvom rade nízkym koaličným potenciálom týchto strán. „Nemajú takmer žiadny koaličný potenciál. Ani so Smerom, a aj v tzv. pravicovej vláde, ktorá, ak by mala nastať, by takú koalíciu uzatvorila iba so škrípaním zubov,“ povedal Hrabko.
Napriek tomu považuje vyhlásenie lídra #Siete Radoslava Procházku pre televíziu Markíza, v ktorom pripustil možnosť vlády spolu so Smerom-SD, za politickú chybu. Za druhú chybu považuje to, že predseda #Siete potom vlastné slová korigoval. „Ozajstný líder by to neurobil,“ vyhodnotil Hrabko. „Je rozdiel byť lídrom a chcieť byť lídrom a Radoslavovi Procházkovi sa zatiaľ darí to druhé,“ dodal.
Hrabko pozitívne hodnotí snahu protestujúcich sestier komunikovať priamo s premiérom. „Určite by im to pomohlo. Rokovať s premiérom je iné, ako rokovať s ministrom zdravotníctva. Ak by premiér na takéto rokovanie pristúpil, mohlo by to pomôcť aj Smeru. A ak by sa dohodli, bola by to tá najlepšia správa pre Slovensko,“ povedal na margo otvoreného listu, ktorým sa sestry obrátili na Roberta Fica.
Za chybu však považuje výšku sumy, ktorú sa zaviazali odborovému združeniu sestier a pôrodných asistentiek zaplatiť tie sestry, ktoré stiahnu výpovede. Základom úspechu akéhokoľvek protestu je podľa Hrabka schopnosť získať si sympatie širokej verejnosti a toto opatrenie je príliš kontroverzné. „Sestry vedeli, čo podpisovali. Druhá vec je tá suma, tritisíc eur, to hraničí až s úžerou,“ poznamenal Hrabko.
Na otázku, či by pre tie sestry, ktoré sa rozhodnú ostať v nemocnici, nebolo bezpečnejšie podpísať nové zmluvy s dátumom deň po vypršaní výpovednej lehoty, ako sťahovať výpovede, Hrabko pripustil, že možno áno. Závisí to však od konkrétneho znenia záväzku. „Bolo by to istým spôsobom východisko. Ale ak sestry vôbec budú vyžadovať zaplatenie pokuty, zrejme to skončí na súde,“ povedal s tým, že podľa neho by odbory urobili lepšie, keby peniaze napokon nevymáhali.
Aj sestričky, aj učitelia podľa Hrabka majú šancu presadiť časť svojich požiadaviek.
„Ak sa za učiteľov a sestričky postaví väčšia časť verejnosti, politická strana sa zľakne a bude mať väčšiu snahu dosiahnuť kompromis, ktorým upokojí situáciu. Aj keď to už bude iba v rámci prísľubov daných na obdobie po voľbách,“ uzavrel Hrabko.
