Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Publicista J.Hrabko sa nestotožňuje s tým, ak prezident podpíše zákon napriek tomu, že má voči nemu výhrady. Ako uviedol pre TABLET.TV,na 1. mája si pripomenie skôr náš vstup do EÚ, ako Sviatok práce.
Autor Teraz.sk
Bratislava 30. apríla (Teraz.sk) – Publicista Juraj Hrabko nesúhlasí s rozhodnutím prezidenta Andreja Kisku, ktorý formuloval viaceré výhrady k novele Obchodného zákonníka, prijatej kvôli situácii vo Váhostave, napriek tomu ju však podpísal.
„Ak nepríde k zmene situácie, bude prezident zodpovedný za to, že sa štát stane partnerom schránkových firiem. To bola jedna z výhrad, ktoré prezident uviedol, že je to pre neho neakceptovateľné, ale napriek tomu zákon podpísal,“ povedal Hrabko v diskusii na TABLET.TV.
Komentoval aj podozrenia Aliancie Fair Play v kauze Váhostav na možné prepojenia osôb v spoločnostiach zastupujúcich veriteľov a dlžníka. „Pre mňa vyvstáva otázka, ak toto dokázala zistiť mimovládna organizácia, prečo to nezistil štát so všetkými svojimi zložkami,“ poznamenal s tým, že ak majú štátne orgány podobné informácie, podľa jeho názoru ich mali zverejniť. „Politici už v tejto situácii nemajú veľmi čo robiť, okrem upozorňovania na nezrovnalosti,“ dodal Hrabko.
Zdôraznil, že kauza prebieha pod dohľadom verejnosti, ktoré bude sledovať postup štátnych inštitúcií, od orgánov činných v trestnom konaní až po súdy.
Z politického hľadiska podľa Hrabka môže Smer-SD kvôli tejto kauze preferenčne klesnúť, je však otázne, či to opozícia dokáže využiť. Vzhľadom na to, že do volieb je ešte desať mesiacov, je podľa neho ťažké odhadovať, aké budú ich možné výsledky. Podľa Hrabka sa nedá vylúčiť pokračovanie vlády Smeru bez koaličných partnerov, ani koaličná vláda bez Smeru či nejaká kombinácia Smeru s dnešnými opozičnými stranami.
Zvoliteľnú úroveň má dnes podľa prieskumov SNS a dotýka sa jej aj SMK. „Ak SNS vstúpi opäť do parlamentu a Smer opäť vyhrá voľby, umožní Smeru uzavrieť koalíciu s ňou. Tak ako to bolo v minulosti. A SMK sa v prípade, že sa dostane do parlamentu, ocitne v opozícii. Neviem si predstaviť koalíciu Mostu a SMK. Viem si predstaviť koalíciu Smer-SNS, aj Smer-KDH-Most. Vo vládnej koalícii si neviem predstaviť ani OĽaNO,“ poznamenal Hrabko.
V diskusií komentoval aj situáciu okolo nominácie a voľby predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). Právo nominovať kandidáta má podľa dohôd so Smerom-SD opozícia, vládna strana však doteraz vždy podmieňovala svoju podporu zjednotením celej opozície za jedným kandidátom. „Smer to má v rukách, lebo bez hlasov jeho poslancov nie je možné šéfa NKÚ zvoliť. V praxi sa ukáže, či to myslí iba ako hru na prekrytie Váhostavu alebo má úprimný záujem na tom, aby bolo toto miesto obsadené,“ poznamenal Hrabko.
Zjednotenie celej opozície je podľa neho nereálne. Nesúhlasí ani s názorom Richarda Sulíka, podľa ktorého nárok nominovať kandidáta má Sloboda a solidarita. „SaS, ktorá vlastnou chybou stratila poslanecký klub, už nemá právo na tento post,“ vyhlásil Hrabko.
„Ak nepríde k zmene situácie, bude prezident zodpovedný za to, že sa štát stane partnerom schránkových firiem. To bola jedna z výhrad, ktoré prezident uviedol, že je to pre neho neakceptovateľné, ale napriek tomu zákon podpísal,“ povedal Hrabko v diskusii na TABLET.TV.
Komentoval aj podozrenia Aliancie Fair Play v kauze Váhostav na možné prepojenia osôb v spoločnostiach zastupujúcich veriteľov a dlžníka. „Pre mňa vyvstáva otázka, ak toto dokázala zistiť mimovládna organizácia, prečo to nezistil štát so všetkými svojimi zložkami,“ poznamenal s tým, že ak majú štátne orgány podobné informácie, podľa jeho názoru ich mali zverejniť. „Politici už v tejto situácii nemajú veľmi čo robiť, okrem upozorňovania na nezrovnalosti,“ dodal Hrabko.
Zdôraznil, že kauza prebieha pod dohľadom verejnosti, ktoré bude sledovať postup štátnych inštitúcií, od orgánov činných v trestnom konaní až po súdy.
Z politického hľadiska podľa Hrabka môže Smer-SD kvôli tejto kauze preferenčne klesnúť, je však otázne, či to opozícia dokáže využiť. Vzhľadom na to, že do volieb je ešte desať mesiacov, je podľa neho ťažké odhadovať, aké budú ich možné výsledky. Podľa Hrabka sa nedá vylúčiť pokračovanie vlády Smeru bez koaličných partnerov, ani koaličná vláda bez Smeru či nejaká kombinácia Smeru s dnešnými opozičnými stranami.
Zvoliteľnú úroveň má dnes podľa prieskumov SNS a dotýka sa jej aj SMK. „Ak SNS vstúpi opäť do parlamentu a Smer opäť vyhrá voľby, umožní Smeru uzavrieť koalíciu s ňou. Tak ako to bolo v minulosti. A SMK sa v prípade, že sa dostane do parlamentu, ocitne v opozícii. Neviem si predstaviť koalíciu Mostu a SMK. Viem si predstaviť koalíciu Smer-SNS, aj Smer-KDH-Most. Vo vládnej koalícii si neviem predstaviť ani OĽaNO,“ poznamenal Hrabko.
V diskusií komentoval aj situáciu okolo nominácie a voľby predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). Právo nominovať kandidáta má podľa dohôd so Smerom-SD opozícia, vládna strana však doteraz vždy podmieňovala svoju podporu zjednotením celej opozície za jedným kandidátom. „Smer to má v rukách, lebo bez hlasov jeho poslancov nie je možné šéfa NKÚ zvoliť. V praxi sa ukáže, či to myslí iba ako hru na prekrytie Váhostavu alebo má úprimný záujem na tom, aby bolo toto miesto obsadené,“ poznamenal Hrabko.
Zjednotenie celej opozície je podľa neho nereálne. Nesúhlasí ani s názorom Richarda Sulíka, podľa ktorého nárok nominovať kandidáta má Sloboda a solidarita. „SaS, ktorá vlastnou chybou stratila poslanecký klub, už nemá právo na tento post,“ vyhlásil Hrabko.
