Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zmenu hraníc medzi Slovenskom a Maďarskom bude Národná rada SR schvaľovať ako ústavný zákon.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 3. júna (TASR) – Štátna hranica s Maďarskom a Českom bude nepohyblivá po celej dĺžke hraničných vodných tokov. O zmene charakteru hranice rozhodla na dnešnom zasadnutí vláda, ktorá schválila návrhy na uzavretie príslušných medzištátnych zmlúv.
Slovensko–maďarská hranica je v súčasnosti pohyblivou v celej jej dĺžke na hraničných vodných tokoch. Na slovensko–českej hranici má pohyblivý charakter už len krátky úsek, pri sútoku riek Moravy a Dyje na trojštátnom hraničnom bode Slovenska, Rakúska a Čiech.
Nepohyblivosť štátnej hranice bude znamenať, že sa nebude prispôsobovať prirodzeným zmenám polohy koryta. To bude mať význam najmä z hospodárskeho a technického hľadiska, odôvodňuje materiál ministerstva vnútra.
Pevné hranice umožnia, aby územie Slovenska ostalo kompaktné, vysvetlil po zasadnutí vlády minister vnútra Robert Kaliňák. „Dá sa povedať, že Slovensko v uplynulých desaťročiach pohyblivými hranicami prišlo o niekoľko desiatok hektárov,“ uviedol.
Slovensko podľa ministra prišlo o 30 hektárov na rieke Hornád, z ktorých sa naspäť vrátilo iba 18 hektárov. Definitívne ešte pred rozdelením federácie stratilo 16 hektárov na vodnej hranici s Rakúskom, ktoré nakoniec pripadli Českej republike. V dohľadnej dobe by Slovensko malo doriešiť i otázku pevných hraníc s Rakúskom a Poľskom, doplnil Kaliňák.
Pohyblivá hranica s Maďarskom spôsobuje podľa rezortu v praxi zdĺhavé právne riešenia dôsledkov prirodzených zmien polohy koryta hraničných vodných tokov, ktorým sa priebeh štátnej hranice prispôsobuje.
Navrhovanou zmluvou sa zrealizuje i vzájomná výmena územia medzi Slovenskom a Maďarskom o rovnakej rozlohe. Zohľadnia sa ňou v minulosti vykonané vodohospodárske úpravy, najmä na rieke Ipeľ. Obe krajiny si vymenia celkovú plochu 177.802 štvorcových metrov, tiež stavby, zariadenia a porasty.
„Nepôjde o výmenu obcí, ani sa nebude vymieňať územie, na ktorom je trvalé osídlenie,“ spresnila Marta Fabianová z komunikačného odboru kancelárie ministra vnútra.
Návrh na uzavretie zmluvy medzi Slovenskou, Českou a Rakúskou republikou ministerstvo vnútra predložilo na základe spoločnej dohody týchto štátov o potrebe riešiť nepohyblivosť trojštátneho hraničného bodu Dyje – Morava.
„Zmluvou sa tiež vytvoria podmienky na prípravu bilaterálnych dohôd o zmene doterajšieho pohyblivého charakteru na hraničných vodných tokoch na slovensko-rakúskej a česko-rakúskej štátnej hranici na nepohyblivý,“ doplnila Fabianová.
Zmenou charakteru hranice na trojštátnom hraničnom bode Morava – Dyje sa obmedzí rozsah doteraz pravidelných zameriavacích prác na hraničných vodách, zaznamenávanie zmien v katastroch a stabilizuje sa výmera štátneho územia Slovenska. Medzištátne vodohospodárske orgány budú samé určovať, v akej miere je potrebné upravovať koryto do pôvodného stavu.
Zmenu hraníc medzi Slovenskom a Maďarskom bude Národná rada SR schvaľovať ako ústavný zákon. Zmenu charakteru trojštátneho hraničného bodu Dyje - Morava musí odsúhlasiť slovenský parlament a ratifikovať prezident SR.
Slovensko–maďarská hranica je v súčasnosti pohyblivou v celej jej dĺžke na hraničných vodných tokoch. Na slovensko–českej hranici má pohyblivý charakter už len krátky úsek, pri sútoku riek Moravy a Dyje na trojštátnom hraničnom bode Slovenska, Rakúska a Čiech.
Nepohyblivosť štátnej hranice bude znamenať, že sa nebude prispôsobovať prirodzeným zmenám polohy koryta. To bude mať význam najmä z hospodárskeho a technického hľadiska, odôvodňuje materiál ministerstva vnútra.
Pevné hranice umožnia, aby územie Slovenska ostalo kompaktné, vysvetlil po zasadnutí vlády minister vnútra Robert Kaliňák. „Dá sa povedať, že Slovensko v uplynulých desaťročiach pohyblivými hranicami prišlo o niekoľko desiatok hektárov,“ uviedol.
Slovensko podľa ministra prišlo o 30 hektárov na rieke Hornád, z ktorých sa naspäť vrátilo iba 18 hektárov. Definitívne ešte pred rozdelením federácie stratilo 16 hektárov na vodnej hranici s Rakúskom, ktoré nakoniec pripadli Českej republike. V dohľadnej dobe by Slovensko malo doriešiť i otázku pevných hraníc s Rakúskom a Poľskom, doplnil Kaliňák.
Pohyblivá hranica s Maďarskom spôsobuje podľa rezortu v praxi zdĺhavé právne riešenia dôsledkov prirodzených zmien polohy koryta hraničných vodných tokov, ktorým sa priebeh štátnej hranice prispôsobuje.
Navrhovanou zmluvou sa zrealizuje i vzájomná výmena územia medzi Slovenskom a Maďarskom o rovnakej rozlohe. Zohľadnia sa ňou v minulosti vykonané vodohospodárske úpravy, najmä na rieke Ipeľ. Obe krajiny si vymenia celkovú plochu 177.802 štvorcových metrov, tiež stavby, zariadenia a porasty.
„Nepôjde o výmenu obcí, ani sa nebude vymieňať územie, na ktorom je trvalé osídlenie,“ spresnila Marta Fabianová z komunikačného odboru kancelárie ministra vnútra.
Návrh na uzavretie zmluvy medzi Slovenskou, Českou a Rakúskou republikou ministerstvo vnútra predložilo na základe spoločnej dohody týchto štátov o potrebe riešiť nepohyblivosť trojštátneho hraničného bodu Dyje – Morava.
„Zmluvou sa tiež vytvoria podmienky na prípravu bilaterálnych dohôd o zmene doterajšieho pohyblivého charakteru na hraničných vodných tokoch na slovensko-rakúskej a česko-rakúskej štátnej hranici na nepohyblivý,“ doplnila Fabianová.
Zmenou charakteru hranice na trojštátnom hraničnom bode Morava – Dyje sa obmedzí rozsah doteraz pravidelných zameriavacích prác na hraničných vodách, zaznamenávanie zmien v katastroch a stabilizuje sa výmera štátneho územia Slovenska. Medzištátne vodohospodárske orgány budú samé určovať, v akej miere je potrebné upravovať koryto do pôvodného stavu.
Zmenu hraníc medzi Slovenskom a Maďarskom bude Národná rada SR schvaľovať ako ústavný zákon. Zmenu charakteru trojštátneho hraničného bodu Dyje - Morava musí odsúhlasiť slovenský parlament a ratifikovať prezident SR.
