Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Korene kresťanského sviatku Obetovanie Pána siahajú do 5. storočia nášho letopočtu. Názov Hromnice je odvodený od posvätených sviečok, ktoré veriaci pokladali za symbol Ježiša Krista.
Autor TASR
Bratislava 2. februára (TASR) - Kresťanský sviatok Obetovania Pána, ľudovo nazývaný Hromnice, oslávia veriaci v nedeľu 2. februára. Je to deň spomienky na obetovanie Ježiša v chráme a slávi sa na 40. deň po jeho narodení.
V katolíckych kostoloch sa na sviatok Obetovania Pána koná obrad požehnania sviec, liturgia svetla ako symbol očisty a procesia. Posväteným sviecam nazývaným Hromničky sa podľa tradície pripisovala ochrana pred hromom a bleskom. Na vidieku ich v minulosti zapaľovali počas búrok a dodnes sa používajú pri pohrebných obradoch.
V gréckokatolíckej cirkvi sa Hromnice nazývajú Stretnutie Pána Boha a Spasiteľa Ježiša Krista. V Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) si 2. februára pripomínajú Predstavenie Pána, udalosť, keď Jozef a Mária prišli do jeruzalemského chrámu, aby predstavili Ježiša. V niektorých evanjelických cirkevných zboroch sa na Hromnice konajú služby Božie.
Korene kresťanského sviatku Obetovanie Pána siahajú do 5. storočia nášho letopočtu. Názov Hromnice je odvodený od posvätených sviečok, ktoré veriaci pokladali za symbol Ježiša Krista. Pápež Gelasius v roku 494 zaviedol v cirkvi tradíciu sprievodu okolo kostola s horiacimi sviečkami, špeciálne požehnanými pre tento účel, aby tak nahradil sprievod so sviečkami, ktorý bol súčasťou pohanskej slávnosti.
Hromnice sa považovali za prechodné obdobie medzi zimou a jarou. Sú tiež symbolom pribúdajúceho svetla, o čom svedčia aj ľudové príslovia, napríklad: Na Nový rok o slepačí krok, na Tri krále o krok dále, na Hromnice o hodinu více.
Na Slovensku sa k tomuto sviatku viazali tiež rôzne ľudové zvyky: gazdiné v tento deň varili dlhé cestoviny, aby rastliny narástli dlhé, v niektorých oblastiach platil zákaz pracovať v lese a iné. Hromnice znamenali takisto dôležitý deň pri predpovediach počasia. Podľa ľudových pranostík teplé počasie na tento sviatok bolo neželané, lebo signalizovalo dlhú zimu, slabú úrodu a chudobu. Naopak, zima na Hromnice znamenala skorý príchod jari. Svedčia o tom viaceré ľudové porekadlá, napríklad Radšej vidí bača na Hromnice vlka v košiari ako sedliaka v košeli alebo Raduje sa gazda, keď na Hromnice dve pre zimu musí obliecť kabanice - príde skorá jar.
V katolíckych kostoloch sa na sviatok Obetovania Pána koná obrad požehnania sviec, liturgia svetla ako symbol očisty a procesia. Posväteným sviecam nazývaným Hromničky sa podľa tradície pripisovala ochrana pred hromom a bleskom. Na vidieku ich v minulosti zapaľovali počas búrok a dodnes sa používajú pri pohrebných obradoch.
V gréckokatolíckej cirkvi sa Hromnice nazývajú Stretnutie Pána Boha a Spasiteľa Ježiša Krista. V Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) si 2. februára pripomínajú Predstavenie Pána, udalosť, keď Jozef a Mária prišli do jeruzalemského chrámu, aby predstavili Ježiša. V niektorých evanjelických cirkevných zboroch sa na Hromnice konajú služby Božie.
Korene kresťanského sviatku Obetovanie Pána siahajú do 5. storočia nášho letopočtu. Názov Hromnice je odvodený od posvätených sviečok, ktoré veriaci pokladali za symbol Ježiša Krista. Pápež Gelasius v roku 494 zaviedol v cirkvi tradíciu sprievodu okolo kostola s horiacimi sviečkami, špeciálne požehnanými pre tento účel, aby tak nahradil sprievod so sviečkami, ktorý bol súčasťou pohanskej slávnosti.
Hromnice sa považovali za prechodné obdobie medzi zimou a jarou. Sú tiež symbolom pribúdajúceho svetla, o čom svedčia aj ľudové príslovia, napríklad: Na Nový rok o slepačí krok, na Tri krále o krok dále, na Hromnice o hodinu více.
Na Slovensku sa k tomuto sviatku viazali tiež rôzne ľudové zvyky: gazdiné v tento deň varili dlhé cestoviny, aby rastliny narástli dlhé, v niektorých oblastiach platil zákaz pracovať v lese a iné. Hromnice znamenali takisto dôležitý deň pri predpovediach počasia. Podľa ľudových pranostík teplé počasie na tento sviatok bolo neželané, lebo signalizovalo dlhú zimu, slabú úrodu a chudobu. Naopak, zima na Hromnice znamenala skorý príchod jari. Svedčia o tom viaceré ľudové porekadlá, napríklad Radšej vidí bača na Hromnice vlka v košiari ako sedliaka v košeli alebo Raduje sa gazda, keď na Hromnice dve pre zimu musí obliecť kabanice - príde skorá jar.
