29. augusta 1945. Povereník pre veci vnútorné G.Husák vyznamenáva našich zaslúžilých bojovníkov.Foto: TASR/ Teslík
Vrcholný komunistický politik a prezident ČSSR Gustáv Husák by sa dnes dožil 102 rokov. Teraz.sk ponúka UNIKÁTNE fotografie TASR z roku 1945, keď politicky stúpal. O šesť rokov už sedel vo väzení.
Bratislava 10. januára (Teraz.sk) - Dlhoročný komunistický politik, bývalý prezident Československej socialistickej republiky (ČSSR) a generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) Gustáv Husák by dnes oslavolal 102 narodeniny.
Narodil sa 10. januára 1913 v Dúbravke pri Bratislave. Jeho život bol plný boja, veľkých vzostupov, ale aj pádov. Teraz.sk vám ponúka unikátne fotografie z archívu TASR, z dvoch období, keď bol Gustáv Husák na vrchole politickej kariéry a v obidvoch prípadoch ho čakal tvrdý pád. K snímkam sú originálne popisky dobových fotografov.
15.apríla 1945. Prvé manifestačné zhromaždenie v Bratislave. Poverenník SNR pre vnútro G. Husák pri slávnostnom prejave.Foto: TASR/Roller.
V druhej polovici štyridsiatych rokov jeho politická hviezda stúpala čoraz vyššie, až kým ho začiatkom päťdesiatych rokov neuväznili. Vo vyšetrovacej väzbe, aj neskôr vo väzení bol vystavený krutému zaobchádzaniu. V šesťdesiatych rokoch ho rehabilitovali a postupne sa stal hlavou komunistickej strany, aj štátu. V roku 1989 sa potom pozeral na to, ako totalitný režim, ktorý celý život podporoval, padol.
1. Mája 1945. Členovia ústrednej vlády na slávnosti. Spisovateľ Dr. Ján Jesenský otvára manifestačné zhromaždenie. Poverenník pre veci vnútorné Dr. G. Husák pri prejave.Foto: TASR/Roller
29. augusta 1945. Oslavy prvého výročia celonárodného povstania v Banskej Bystrici. Poverenník SNR pre vnútro G. Husák pri slávnostnom prejave.Foto: TASR/Teslík
11. októbra 1948. Minister Julius Ďuriš prijal deputáciu slovenských roľníkov. Predseda Sboru poverenníkov Dr. G. Husák zavítal tiež medzi roľníkov.Foto: TASR/Tarkoš
Vo štvrtok 5. septembra začalo sa v Bratislave plenárne15.zasadanie Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska.16.Na programe rokovania bola informácia o súčasnej politickej17.situácii, ďalej prerokovanie návrhu stanoviska ÚV KSS k federalizácii ČSSR a návrhu niektorých kádrových opatrení. Rokovanie pléna ÚV KSS otvoril člen Predsedníctva ÚV KSS Ladislav Novomeský18.19.20.Zľava: Ladislav Novomeský, dr. Gustáv Husák, Ing. Jozef Zrak a Ondrej KlokočFoto: TASR/Štefan Petráš
5. apríla 1970. V nedeľu 5. apríla pricestoval do Bratislavy z Budapešti prvý tajomník ÚV KSČS dr. Gustáv Husák s ďalšími členmi československej delegácie, ktorá sa zúčastnila osláv 25. výročia oslobodenia MĽR Sovietskou armádou. Na bratislavskom letisku privítali súdruha Husáka slovenských štátnych a straníckych orgánov, súdruhovia Jozef Lenárt, Peter Colotka, Ondrej Klokoč, Ľudovít Pezlár.Foto: TASR/Ivan Dubovský
Životopis Gustáva Husáka
Narodil sa 10. januára 1913 v Dúbravke pri Bratislave. Funkciu hlavy štátu vykonával v období od 29. mája 1975 do 10. decembra 1989, kedy podal demisiu. Vyštudoval právo na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a do roku 1944 pracoval ako právnik. Jeho životná dráha bola úzko spätá s KSČ, do ktorej vstúpil keď mal 20 rokov a bol z nej dva razy vylúčený. Najprv v 50. rokoch 20. storočia a potom vo februári 1990.
Už ako študent pracoval v antifašistickom zväze mládeže a v ľavicovom hnutí na Slovensku. V rokoch 1943-1944 bol členom 5. ilegálneho vedenia Komunistickej strany Slovenska (KSS), v rokoch 1943-1945 členom predsedníctva Slovenskej národnej rady (SNR). Počas Slovenského národného povstania (SNP) pôsobil ako podpredseda SNR a povereník vnútra, v rokoch 1944-1945 bol podpredsedom KSS. Zúčastnil sa v SNP a na rokovaniach v Moskve v roku 1945 o podobe novej Československej republiky. Bol pri vyhlasovaní Košického vládneho programu. V rokoch 1945-1950 pôsobil vo viacerých vysokých funkciách: bol členom Slovenskej národnej rady (SNR), povereníkom pre dopravu a techniku, neskôr pre poľnohospodárstvo a v rokoch 1946-1950 predsedom Zboru povereníkov, poslancom Národného zhromaždenia (NZ), členom predsedníctva ÚV KSS a v roku 1945 sa stal členom ÚV KSČ.
Vo februári 1951 ho zatkli a v apríli 1954 odsúdili za buržoázny nacionalizmus, v roku 1960 ho prepustili na slobodu, v roku 1963 občiansky aj právne rehabilitovali a vrátili mu členstvo v komunistickej strane. V rokoch 1960-1963 pracoval v Pozemných stavbách v Bratislave a potom do roku 1968 v Ústave štátu a práva Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave.
V roku 1968 sa Gustáv Husák znovu vrátil do politiky. Mal veľký podiel na vypracovaní a schválení Zákona o československej federácii v roku 1968. V ďalšom období bol aktívnym realizátorom politiky normalizácie. Pôsobil v najvyšších straníckych funkciách na Slovensku aj v rámci Československa. Od apríla 1969 do mája 1971 bol 1. tajomníkom ÚV KSČ a od mája 1971 do decembra 1987 generálnym tajomníkom ÚV KSČ. Dňa 29. mája 1975 Federálne zhromaždenie (FZ) ČSSR zvolilo Gustáva Husáka za prezidenta ČSSR. V tejto funkcii pôsobil do 10. decembra 1989. Pod vplyvom novembrových udalostí podal demisiu.
Potom žil v ústraní v Bratislave, kde zomrel 18. novembra 1991 vo veku 78 rokov.
