Bratislava 16. júla (TASR) - K pokusu o vojenský prevrat v Turecku proti prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi treba pripomenúť, že turecká armáda sa v duchu tradícií zakladateľa moderného Turecka Kemala Atatürka vždy sama považovala za strážcu sekulárneho štátu a garanta integrácie so Západom.

Pre TASR to uviedol bývalý riaditeľ rozviedky SIS a predseda Asociácie bývalých spravodajských dôstojníkov (ABSD) Igor Cibula. Podľa jeho slov "v takomto kontexte možno vnímať aj okolnosti, ktoré vyvolali pokus o zmenu pomerov v Turecku".

"Určité kruhy v tureckej armáde znepokojuje ideologický konflikt medzi ústavou deklarovaným sekulárnym charakterom tureckého štátu a líniou súčasnej islamistickej vlády. Už v marci tohto roku kolovali v Ankare povesti o tom, že vysokí dôstojníci armády pripravujú zvrhnutie prezidenta Erdogana. Ale zdalo sa, že prezident rozdrvil odpor generálov proti jeho politike 'plazivej' islamizácie, zbavil sa 'piatej kolóny' v ozbrojených silách a 'očistil' dôstojnícky zbor prostredníctvom veľkých súdnych procesov," vyjadril svoj názor Cibula.

Ako zdôraznil, "piatková vojenská akcia v Ankare a v Istanbule bola tiež reakciou na nespokojnosť mnohých tureckých občanov a veľkej časti elity s tým, že sa prehlbuje destabilizácia pomerov v krajine, za čo nesie hlavnú zodpovednosť jej autokratický prezident".

"Spoločnosť je rozdelená, o čom svedčia masové protesty v roku 2013. Úrady vytrvalo odmietajú načúvať oponentom a režim uprednostňuje sociálne nároky svojho elektorátu, ktorý predstavuje asi polovicu tureckej populácie," objasnil ďalej predseda ABSD.

"Nesúhlas s vládnou politikou v armáde vyvolal Erdogan aj tým, že obnovil občiansku vojnu v tureckom Kurdistane. Nahneval tým nielen samotných Kurdov, ale aj mnohých tureckých politikov, ktorí riešenie kurdského problému vidia v dlhodobom mierovom dialógu. Turecko sa teraz ocitlo vo vojnovom stave, hoci pred pár rokmi neboli na to príčiny ani predpoklady, aby sa obnovila vojna s Kurdmi," dodal okrem iného Cibula.

"Bez ohľadu na výsledok pokusu o vojenský prevrat v Turecku, režim prezidenta Erdogana čaká ťažké obdobie. Neúspešný puč povedie k ešte väčšej destabilizácii pomerov v krajine, vnútornej polarizácii medzi ortodoxnému islamu naklonenou časťou tureckej spoločnosti a jej protipólom - moderne orientovanými prívržencami Fethullaha Gülena, ktorý hlása dialóg so Židmi a kresťanmi a odmieta terorizmus," povedal na záver Cibula.

M. ŽITNÝ: Turecký prezident si po prekazenom prevrate posilní svoju pozíciu

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan si piatkovým prekazeným pučom posilní svoju pozíciu.

Domnieva sa slovenský bezpečnostný analytik Milan Žitný. "Dostal silný argument a dôkaz, že jeho obviňovania opozície a novinárov a ďalších, že pripravujú proti nemu sprisahanie, sa neopierali o nejaké výmysly. Nepochybne sa bude snažiť situáciu využiť a presadiť v krajine silný prezidentský systém," zdôraznil pre TASR ďalej Žitný.

Udalosti sprevádzajúce pokus o vojenský prevrat v Turecku si v noci na dnes vyžiadali životy najmenej 90 ľudí. Ďalších 1154 ľudí utrpelo zranenia, uviedla agentúra DPA s odvolaním sa na aktuálne údaje tureckej tlačovej služby Anadolu.

Podľa vyjadrení vládnych predstaviteľov zatkli bezpečnostné zložky v súvislosti s pokusom o prevrat až 1563 príslušníkov armády. DPA s odvolaním sa na správu stanice NTV uviedla, že odvolaní boli piati generáli a 29 plukovníkov. Ďalší generál, ktorý bol účastníkom vzbury, údajne počas noci zahynul.

Tureckí vládni predstavitelia vyhlasujú, že pokus armádnej frakcie - prevziať moc v krajine - sa podarilo zmariť. Prezident Recep Tayyip Erdogan však počas svojho ranného vystúpenia na Atatürkovom letisku v Istanbule priznal, že situácia v blízkosti prezidentského paláca v Ankare, kde údajne lietadlá zhadzovali bomby, je stále problematická.

Turecký premiér Binali Yildirim vyhlásil, že "situácia je v prevažnej miere pod kontrolou" a zvolal na dnes mimoriadne zasadnutie parlamentu.