Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vyplýva to zo štúdie pod názvom Postoje slovenskej verejnosti k politike, angažovanosti a k 17. novembru 1989, ktorú dnes predstavili zástupcovia Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).
Autor TASR
Bratislava 19. novembra (TASR) – Podobne ako pred 25 rokmi, aj v súčasnosti považujú Slováci za najlepší spoločenský systém tzv. tretiu cestu, kompromis medzi socializmom a kapitalizmom. Vyplýva to zo štúdie pod názvom Postoje slovenskej verejnosti k politike, angažovanosti a k 17. novembru 1989, ktorú dnes predstavili zástupcovia Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).
"Podobne ako v novembri a decembri 1989 po udalostiach Nežnej revolúcie, keď sa približne 50 percent respondentov vyslovilo za 'niečo medzi kapitalizmom a socializmom', aj v našom prieskume realizovanom pred tohtoročným letom až 51 percent opýtaných považuje za ideál túto tretiu cestu," uviedol šéf riešiteľského tímu Miroslav Tížik. Zhodu vysvetlil tým, že ideál štátu sa pre Slovákov nezmenil. "V novembri 1989 sme odmietli štátny byrokratický socializmus a ideálom sa stal švédsky či rakúsky model netotalitného štátu, ktorý ponúkal kombináciu vysokého životného štandardu a sociálnych istôt," vysvetlil Tížik. "Po takomto type štátu ľudia túžia aj v súčasnosti," dodal.
Nostalgia za minulosťou
Tento fakt sa prejavil aj pri skúmaní názorov na spokojnosť s celkovou situáciu, v ktorej rodiny respondentov dnes žijú. Kým samotnú hospodársku situáciu rodiny nevnímali respondenti negatívne, z hľadiska celkovej životnej situácie sa prejavila nostalgia za minulosťou. "Pri otázke na hospodársku situáciu možno pri odpovediach vnímať, že respondenti oceňujú dostatok tovaru v obchodoch, to, že si môžu kúpiť základné potraviny, čo za socializmu nebývalo vždy," vysvetlil sociológ fakt, že až tretina respondentov vníma súčasnú hospodársku situáciu lepšie ako pred rokom 1989.
"Ale keď sa porovnáva celková životná úroveň, hodnotia sa aj istoty, zabezpečenie, celkové fungovanie verejných inštitúcií, a tu sa prejavuje fakt, že ľudia stratili časť týchto istôt a pocit stability," uviedol Tížik. Takmer pätina respondentov (18,6 percenta) odpovedala, že sa jej v súčasnosti žije oveľa horšie, 26,4 percenta opýtaných označilo situáciu ako trocha horšiu. Oveľa lepšie sa žije dnes v porovnaní s rokom 1989 iba necelým šiestim percentám respondentov, 12 percent opýtaných uviedlo, že sa im žije trocha lepšia. "Takmer pätina (19 percent) na túto otázku nevedela odpovedať, napríklad preto, že ako mladí ľudia nevedeli porovnať obe situácie," uviedol Tížik.
Pozitívnejšie situáciu vnímajú ľudia s vyšším vzdelaním, naopak, zhoršenie deklarujú ľudia s nižším vzdelaním a starší ľudia.
Terénny zber dát, ktorý riešiteľský tím Sociologického ústavu SAV analyzoval, uskutočnila agentúra FOCUS na prelome mája a júna (29.5 – 8.6. 2014). V ankete odpovedalo 1215 respondentov.
"Podobne ako v novembri a decembri 1989 po udalostiach Nežnej revolúcie, keď sa približne 50 percent respondentov vyslovilo za 'niečo medzi kapitalizmom a socializmom', aj v našom prieskume realizovanom pred tohtoročným letom až 51 percent opýtaných považuje za ideál túto tretiu cestu," uviedol šéf riešiteľského tímu Miroslav Tížik. Zhodu vysvetlil tým, že ideál štátu sa pre Slovákov nezmenil. "V novembri 1989 sme odmietli štátny byrokratický socializmus a ideálom sa stal švédsky či rakúsky model netotalitného štátu, ktorý ponúkal kombináciu vysokého životného štandardu a sociálnych istôt," vysvetlil Tížik. "Po takomto type štátu ľudia túžia aj v súčasnosti," dodal.
Nostalgia za minulosťou
Tento fakt sa prejavil aj pri skúmaní názorov na spokojnosť s celkovou situáciu, v ktorej rodiny respondentov dnes žijú. Kým samotnú hospodársku situáciu rodiny nevnímali respondenti negatívne, z hľadiska celkovej životnej situácie sa prejavila nostalgia za minulosťou. "Pri otázke na hospodársku situáciu možno pri odpovediach vnímať, že respondenti oceňujú dostatok tovaru v obchodoch, to, že si môžu kúpiť základné potraviny, čo za socializmu nebývalo vždy," vysvetlil sociológ fakt, že až tretina respondentov vníma súčasnú hospodársku situáciu lepšie ako pred rokom 1989.
"Ale keď sa porovnáva celková životná úroveň, hodnotia sa aj istoty, zabezpečenie, celkové fungovanie verejných inštitúcií, a tu sa prejavuje fakt, že ľudia stratili časť týchto istôt a pocit stability," uviedol Tížik. Takmer pätina respondentov (18,6 percenta) odpovedala, že sa jej v súčasnosti žije oveľa horšie, 26,4 percenta opýtaných označilo situáciu ako trocha horšiu. Oveľa lepšie sa žije dnes v porovnaní s rokom 1989 iba necelým šiestim percentám respondentov, 12 percent opýtaných uviedlo, že sa im žije trocha lepšia. "Takmer pätina (19 percent) na túto otázku nevedela odpovedať, napríklad preto, že ako mladí ľudia nevedeli porovnať obe situácie," uviedol Tížik.
Pozitívnejšie situáciu vnímajú ľudia s vyšším vzdelaním, naopak, zhoršenie deklarujú ľudia s nižším vzdelaním a starší ľudia.
Terénny zber dát, ktorý riešiteľský tím Sociologického ústavu SAV analyzoval, uskutočnila agentúra FOCUS na prelome mája a júna (29.5 – 8.6. 2014). V ankete odpovedalo 1215 respondentov.
