80. výročie oslobodenia
Všetky správy
Analýza ukázala, že celkovo dokázali počas roka 2014 najviac svoje hospodárenie vylepšiť Žilina, Bánovce nad Bebravou či Lučenec.
Autor TASR
Bratislava 5. októbra (TASR) – Žilina je aj naďalej najzadlženejším mestom spomedzi 50 najväčších miest na Slovensku. Druhým najzadlženejším mestom bola ku koncu roka 2014 Čadca, na treťom mieste je Púchov. Vyplýva to z analýzy, ktorú dnes zverejnil Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) na základe údajov ministerstva financií.
Ako upozornil analytik spolupracujúci s INEKO Matej Tunega, Žiline sa síce podarilo medziročne znížiť dlh zo 77,1 % na 59,7 % bežných príjmov, no za toto zlepšenie mesto do veľkej miery vďačí kontroverznému odpusteniu časti dlhu, ktoré mu schválila vláda.
Druhým najzadlženejším mestom bola ku koncu minulého roka Čadca s dlhom na úrovni 48,3 % a tretí skončil Púchov pri dlhu 48,1 %. Všetky ostatné veľké mestá mali dlh menší ako 40 % svojich ročných príjmov.
Analýza ukázala, že celkovo dokázali počas roka 2014 najviac svoje hospodárenie vylepšiť Žilina, Bánovce nad Bebravou či Lučenec. "Znamená to, že dokázali podstatne zlepšiť všetky alebo veľkú časť z nasledovných ukazovateľov: znížiť celkový dlh mesta, dosiahnuť nižšie náklady spojené s obsluhou dlhu, minimalizovať záväzky viac ako 60 dní po splatnosti, zlepšiť bilanciu bežného a kapitálového účtu a tiež okamžitú likviditu," opísal Tunega.
Práve v tejto súvislosti je podľa neho potrebné brať do úvahy, že zlepšenie pozície Žiliny súvisí s odpustením časti dlhu. Naproti tomu najviac sa za uplynulý rok zhoršilo finančné zdravie Humenného, Nitry a Rimavskej Soboty.
Päťdesiat najväčších miest ako celok v priemere za uplynulý rok dokázalo zlepšiť svoje hospodárenie. "Zlepšenie pravdepodobne súvisí jednak s tlakom vlády, ktorá prenáša časť potrebného konsolidačného úsilia na plecia samospráv, ale aj s lepším informovaním verejnosti o hospodárení miest," domnieva sa analytik.
Zároveň však poukázal na to, že po zreteľnom zlepšovaní hospodárenia miest a obcí medzi rokmi 2010 až 2013 došlo prvýkrát k čiastočnému zvratu. Päťdesiat najväčších miest síce hospodárilo v roku 2014 s prebytkom a dokázali opäť znížiť svoje zadlženie, no už nie tak výrazne ako v predchádzajúcich rokoch. To podľa Tunegu platí nielen pre 50 najväčších miest, ale aj pre všetky samosprávy spolu.
Toto mierne spomalenie pri zlepšovaní hospodárenia do istej miery pripisuje skutočnosti, že koncom vlaňajška sa konali komunálne voľby, a teda rok 2014 možno označiť ako volebný, s menšou tendenciou správať sa čo najviac hospodárne. "Je možné očakávať, že konsolidačné úsilie bude počnúc rokom 2015 opäť pokračovať," predpovedá analytik.
Ako upozornil analytik spolupracujúci s INEKO Matej Tunega, Žiline sa síce podarilo medziročne znížiť dlh zo 77,1 % na 59,7 % bežných príjmov, no za toto zlepšenie mesto do veľkej miery vďačí kontroverznému odpusteniu časti dlhu, ktoré mu schválila vláda.
Druhým najzadlženejším mestom bola ku koncu minulého roka Čadca s dlhom na úrovni 48,3 % a tretí skončil Púchov pri dlhu 48,1 %. Všetky ostatné veľké mestá mali dlh menší ako 40 % svojich ročných príjmov.
Analýza ukázala, že celkovo dokázali počas roka 2014 najviac svoje hospodárenie vylepšiť Žilina, Bánovce nad Bebravou či Lučenec. "Znamená to, že dokázali podstatne zlepšiť všetky alebo veľkú časť z nasledovných ukazovateľov: znížiť celkový dlh mesta, dosiahnuť nižšie náklady spojené s obsluhou dlhu, minimalizovať záväzky viac ako 60 dní po splatnosti, zlepšiť bilanciu bežného a kapitálového účtu a tiež okamžitú likviditu," opísal Tunega.
Práve v tejto súvislosti je podľa neho potrebné brať do úvahy, že zlepšenie pozície Žiliny súvisí s odpustením časti dlhu. Naproti tomu najviac sa za uplynulý rok zhoršilo finančné zdravie Humenného, Nitry a Rimavskej Soboty.
Päťdesiat najväčších miest ako celok v priemere za uplynulý rok dokázalo zlepšiť svoje hospodárenie. "Zlepšenie pravdepodobne súvisí jednak s tlakom vlády, ktorá prenáša časť potrebného konsolidačného úsilia na plecia samospráv, ale aj s lepším informovaním verejnosti o hospodárení miest," domnieva sa analytik.
Zároveň však poukázal na to, že po zreteľnom zlepšovaní hospodárenia miest a obcí medzi rokmi 2010 až 2013 došlo prvýkrát k čiastočnému zvratu. Päťdesiat najväčších miest síce hospodárilo v roku 2014 s prebytkom a dokázali opäť znížiť svoje zadlženie, no už nie tak výrazne ako v predchádzajúcich rokoch. To podľa Tunegu platí nielen pre 50 najväčších miest, ale aj pre všetky samosprávy spolu.
Toto mierne spomalenie pri zlepšovaní hospodárenia do istej miery pripisuje skutočnosti, že koncom vlaňajška sa konali komunálne voľby, a teda rok 2014 možno označiť ako volebný, s menšou tendenciou správať sa čo najviac hospodárne. "Je možné očakávať, že konsolidačné úsilie bude počnúc rokom 2015 opäť pokračovať," predpovedá analytik.
