Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Z výskumu Inštitútu pre verejné otázky aj vyplynulo, že 50 percent respondentov škola naučila iba základy a zvyšok sa museli doučiť sami.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 3. mája (TASR) – Až 38 percent mladých ľudí vo veku od 18 do 26 rokov tvrdí, že základná alebo stredná škola ich v rámci informatického vzdelávania naučila len veľmi málo poznatkov, ktoré by prakticky využili pre svoje zamestnanie, pri hľadaní zamestnania, prípadne pre podnikanie. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO), ktorý sa uskutočnil na vzorke 1061 respondentov vo veku 18 - 26 rokov vo februári tohto roka.
Z výskumu ďalej vyplynulo, že 50 percent respondentov škola naučila iba základy a zvyšok sa museli doučiť sami. Iba 12 percent mladých hodnotí štúdium informatiky na základnej a strednej škole pozitívne – škola ich teda naučila všetko, čo potrebujú vedieť. „Toto je veľmi vážne zistenie, ktoré treba zohľadniť pri všetkých školských reformách,“ uviedol dnes riaditeľ IVO Grigorij Mesežnikov.
Informatika je podľa neho predmet, ktorý je spojený s bežným životom a prácou. „To, že škola zatiaľ nedokáže poskytnúť primerané znalosti, tak to je naozaj na zamyslenie,“ dodal Mesežnikov.
Mladá generácia podľa prieskumu kritizuje najmä nedostatočnú úroveň vzdelávania, a to v kľúčových oblastiach, ako je programovanie, tvorba web stránok, programovanie aplikácií, práca s rôznymi softvérmi či právna problematika ako autorské práva, licencie. Zručnosti a skúsenosti v týchto oblastiach chýbajú priemerne štyrom z desiatich ľudí, pričom za hlavný problém označilo 55 percent respondentov programovanie a rôzne kreatívne činnosti.
„Kľúčové dôvody, prečo sa na základných a stredných školách naučili málo pre život a prax, sú mladými ľuďmi vnímané skôr ako metodicko-systémové nedostatky než deficity v technických alebo ľudských zdrojoch,“ uviedol Marián Velšic z IVO. Podľa jeho slov za hlavnú príčinu slabého vzdelávania v tejto oblasti označilo 25 percent respondentov to, že sa učili veľa teórie na úkor praxe. Ďalších 24 percent kritizuje rýchlosť, povrchnosť a formálnosť preberania látky, ktorá bola zapríčinená nedostatočným počtom vyučovacích hodín informatiky. Tretím dôvodom sú podľa názoru 21 percent mladých zastarané učebné osnovy, ktoré neodzrkadľujú najnovší vývoj a trendy v informatike.
Z výskumu ďalej vyplynulo, že 50 percent respondentov škola naučila iba základy a zvyšok sa museli doučiť sami. Iba 12 percent mladých hodnotí štúdium informatiky na základnej a strednej škole pozitívne – škola ich teda naučila všetko, čo potrebujú vedieť. „Toto je veľmi vážne zistenie, ktoré treba zohľadniť pri všetkých školských reformách,“ uviedol dnes riaditeľ IVO Grigorij Mesežnikov.
Informatika je podľa neho predmet, ktorý je spojený s bežným životom a prácou. „To, že škola zatiaľ nedokáže poskytnúť primerané znalosti, tak to je naozaj na zamyslenie,“ dodal Mesežnikov.
Mladá generácia podľa prieskumu kritizuje najmä nedostatočnú úroveň vzdelávania, a to v kľúčových oblastiach, ako je programovanie, tvorba web stránok, programovanie aplikácií, práca s rôznymi softvérmi či právna problematika ako autorské práva, licencie. Zručnosti a skúsenosti v týchto oblastiach chýbajú priemerne štyrom z desiatich ľudí, pričom za hlavný problém označilo 55 percent respondentov programovanie a rôzne kreatívne činnosti.
„Kľúčové dôvody, prečo sa na základných a stredných školách naučili málo pre život a prax, sú mladými ľuďmi vnímané skôr ako metodicko-systémové nedostatky než deficity v technických alebo ľudských zdrojoch,“ uviedol Marián Velšic z IVO. Podľa jeho slov za hlavnú príčinu slabého vzdelávania v tejto oblasti označilo 25 percent respondentov to, že sa učili veľa teórie na úkor praxe. Ďalších 24 percent kritizuje rýchlosť, povrchnosť a formálnosť preberania látky, ktorá bola zapríčinená nedostatočným počtom vyučovacích hodín informatiky. Tretím dôvodom sú podľa názoru 21 percent mladých zastarané učebné osnovy, ktoré neodzrkadľujú najnovší vývoj a trendy v informatike.
