Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Má zmysel sa pozerať aj na to, čo kandidát hovoril v americkej prezidentskej kampani, v relácii Fakty a argumenty to povedal politológ Jozef Bátora.
Autor TASR
Bratislava 18. januára (TASR) – Má zmysel sa pozerať aj na to, čo kandidát hovoril v americkej prezidentskej kampani. Je to dôležité, pretože musí byť určitá konzistentnosť vo vyjadreniach, a to, čo budúci americký prezident Donald Trump hovorí, je konzistentne znepokojujúce. V relácii Fakty a argumenty na Tablet.TV to uviedol profesor politológie na Univerzite Komenského Jozef Bátora na margo Trumpa, ktorý preberie úrad amerického prezidenta už v piatok 20. januára.
"Je to človek, ktorému chýba základný orientačný mechanizmus, ktorý sa týka historickej úlohy USA ako garanta liberálnej demokracie vo svetovom vývoji. Bol to, alebo aj stále ešte je osvietenecký modernizačný projekt, ktorý tento prezident nezosobňuje a ktorý sa zjavne podľa svojich vyjadrení ani nebude snažiť presadzovať," uviedol Bátora.
Zároveň dodal, že každý prezident v USA prichádza do určitého systému inštitúcií demokratického rozhodovacieho procesu a tam vidí pre nás nádej. Otázkou podľa neho je, ako tieto inštitúcie demokratického rozhodovacieho procesu sú stabilné a do akej miery dokážu vytrvať a prekonať situáciu, v ktorej prezident nemá základné orientačné mechanizmy. "Ukazuje sa, že má aj v rámci svojej nadchádzajúcej administratívy niektorých ľudí, u ktorých sa dá predpokladať, že budú relatívne konzistentní vo svojich postojoch respektíve, že budú dodržiavať aj nejaké základné hodnoty západného spoločenstva," konštatoval Bátora, pričom zdôraznil, že otázkou je, aká bude rovnováha medzi neštruktúrovaným výkonom prezidentskej moci a na druhej strane etablovanými inštitúciami, ktoré sú v americkej demokracii dlhodobo funkčné. "Bude to test americkej demokracie," uviedol.
Radovan Geist z Euractivu si myslí, že test bude zrejme o to vážnejší, že Trump prichádza ako keby mimo štruktúr jednej z veľkých strán. Upozorňuje na to, že bude potrebovať do istej miery Kongres na to, aby mohol vládnuť, čiže nejaké brzdy a protiváhy v systéme existovať budú.
"Pokiaľ ide o globálnu úlohu Spojených štátov, je tam určite vnútorný rozpor. Na jednej strane USA boli jednou zo superveľmocí, dokonca posledných 20 rokov jedinou skutočnou superveľmocou, čo znamená, že viedli imperiálnu mocenskú politiku, ktorá niekedy mala ďaleko k hodnotám, ktoré sami hlásali. Na druhej strane boli bezpečnostných garantom pre západnú Európu a aj vďaka tomuto svojmu mocenskému pôsobeniu možno držali niektoré iné záujmy mimo nášho územia," povedal v relácii Geist.
Myslí si, že ak sa stratí prvý princíp, stratí sa aj druhý. "Trumpovo prezidentské obdobie nebude testom iba pre USA, ale aj pre európske krajiny," uzavrel.
Pozrite si aj debatu v relácii FAKTY A ARGUMENTY Juraja Hrabka a jeho hosťami Jozefom Bátorom a Radovan GeistomAké budú USA podľa Trumpa? Má sa Európa obávať každých ďalších volieb?
"Je to človek, ktorému chýba základný orientačný mechanizmus, ktorý sa týka historickej úlohy USA ako garanta liberálnej demokracie vo svetovom vývoji. Bol to, alebo aj stále ešte je osvietenecký modernizačný projekt, ktorý tento prezident nezosobňuje a ktorý sa zjavne podľa svojich vyjadrení ani nebude snažiť presadzovať," uviedol Bátora.
Zároveň dodal, že každý prezident v USA prichádza do určitého systému inštitúcií demokratického rozhodovacieho procesu a tam vidí pre nás nádej. Otázkou podľa neho je, ako tieto inštitúcie demokratického rozhodovacieho procesu sú stabilné a do akej miery dokážu vytrvať a prekonať situáciu, v ktorej prezident nemá základné orientačné mechanizmy. "Ukazuje sa, že má aj v rámci svojej nadchádzajúcej administratívy niektorých ľudí, u ktorých sa dá predpokladať, že budú relatívne konzistentní vo svojich postojoch respektíve, že budú dodržiavať aj nejaké základné hodnoty západného spoločenstva," konštatoval Bátora, pričom zdôraznil, že otázkou je, aká bude rovnováha medzi neštruktúrovaným výkonom prezidentskej moci a na druhej strane etablovanými inštitúciami, ktoré sú v americkej demokracii dlhodobo funkčné. "Bude to test americkej demokracie," uviedol.
Radovan Geist z Euractivu si myslí, že test bude zrejme o to vážnejší, že Trump prichádza ako keby mimo štruktúr jednej z veľkých strán. Upozorňuje na to, že bude potrebovať do istej miery Kongres na to, aby mohol vládnuť, čiže nejaké brzdy a protiváhy v systéme existovať budú.
"Pokiaľ ide o globálnu úlohu Spojených štátov, je tam určite vnútorný rozpor. Na jednej strane USA boli jednou zo superveľmocí, dokonca posledných 20 rokov jedinou skutočnou superveľmocou, čo znamená, že viedli imperiálnu mocenskú politiku, ktorá niekedy mala ďaleko k hodnotám, ktoré sami hlásali. Na druhej strane boli bezpečnostných garantom pre západnú Európu a aj vďaka tomuto svojmu mocenskému pôsobeniu možno držali niektoré iné záujmy mimo nášho územia," povedal v relácii Geist.
Myslí si, že ak sa stratí prvý princíp, stratí sa aj druhý. "Trumpovo prezidentské obdobie nebude testom iba pre USA, ale aj pre európske krajiny," uzavrel.
