Bratislava 16. septembra (TASR) - Vodohospodár, projektant, hospodársky pracovník a verejný činiteľ Július Binder zohral významnú úlohu pri výstavbe a dokončení Vodného diela Gabčíkovo (VDG).

Július Binder sa narodil 12. septembra 1931 v Bernolákove. Vyštudoval odbor hydrotechnické stavby na Fakulte inžinierskeho staviteľstva Slovenskej vysokej škole technickej (SVŠT, dnes Slovenská technická univerzita, STU) v Bratislave. NA SVŠT absolvoval aj postgraduálne štúdium životného prostredia s orientáciou na zdravotné vodohospodárske stavby. V roku 1994 mu Slovenská technická univerzita udelila titul doctor honoris causa (Dr. h. c.). V roku 1997 habilitoval na Stavebnej fakulte Žilinskej univerzity a bol menovaný za docenta.

Dvadsať rokov pôsobil na Strednej priemyselnej škole stavebnej v Bratislave, odbor poľnohospodárskej meliorácie učil na Strednej poľnohospodárskej škole. Externe prednášal na svojej alma mater v Bratislave. Environmentálne témy prednášal aj na zahraničných univerzitách a vedeckým spoločnostiam v Spojených štátoch amerických (USA), Kanade, Venezuele, Mexiku, Juhoafrickej republike (JAR), v Číne, Japonsku a takmer vo všetkých štátoch Európy.

V roku 1955 začal pracovať v Hydroprojekte Bratislava (neskôr Hydroconsult), kde pôsobil 36 rokov ako projektant, výrobný námestník a hlavný inžinier podniku. Od januára 1991 do konca januára 1998 bol riaditeľom štátneho podniku Vodohospodárskej výstavby Bratislava.

Predmetom odbornej činnosti Júliusa Bindera bola hydraulika otvorených vodných tokov, úpravy vodných tokov, vodohospodárska bilancia v povodí, cestné stavby, vodárenstvo, ochrana podzemných vôd pred znečistením, čistenie odpadových vôd, špeciálne problémy pri rekonštrukcii teplární, vodné cesty, vodná doprava a špeciálne zakladanie. Podieľal sa na projektovaní vodohospodárskych diel a hydrotechnických stavieb. Bol pri návrhu a realizácii Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN). Od roku 1986 bol členom spoločnej operatívnej skupiny a od roku 1990 sa spolupodieľal na projektovaní náhradného variantu C vodného diela. Inicioval a bezprostredne riadil uvedenie Vodného diela Gabčíkovo (VDG) do prevádzky. Správnosť jeho postupu potvrdil v roku 1997 v rozhodnutí aj Medzinárodný súdny dvor (MSD) v holandskom Haagu. Pri vodnom diele Wolfstahl Bratislava sa podieľal na výpočte priebehu hladín a vplyvov na rieku Moravu.

Mal rozhodujúci podiel na vyriešení ochrany podzemných vôd na Žitnom ostrove pred ropnými derivátmi. Bol hlavným inžinierom projektu čistiarne odpadových vôd v bratislavskom Slovnafte, podieľal sa na riešení projektu čistiarne odpadových vôd Nováckych chemických závodov, na sanácii skládky nebezpečných odpadov v Chemku Strážskom.

Vydal niekoľko odborných knižných publikácií (Nahlas o Tichom Potoku, Rád odpovedám, Prečo nemá Gabčíkovo Nagymaros, Vodné dielo Slatinka a súvislosti s ním). Vyjadroval sa na vodohospodársku tému, ale aj k spoločenským problémom.

Július Binder bol zvolený za poslanca Národnej rady (NR) SR vo volebnom období 1998 - 2002 za Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS).

Je členom mnohých spoločenských a odborných organizácií, pôsobí v kultúrnych spolkoch slovenskej inteligencie a národovcov a je nositeľom viacerých vyznamenaní. V roku 1993 bol ocenený ako najlepší manažér Slovenska, o rok neskôr sa stal osobnosťou roka (1994). Udelili mu štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy (1995), Zlatý dvojkríž za zásluhy o národnú kultúru (1996) i ocenenie Prominent slovenskej ekonomiky (1997). Nadácia Matice slovenskej mu udelila v januári 1998 prestížnu cenu Štefana Moyzesa za prínos k slovenskému národnému životu. V roku 2004 pápež Ján Pavol II. menoval Júliusa Bindera Rytierom rádu sv. Gregora Veľkého, najvyšším cirkevným vyznamenaním pre laika.