Bratislava 23. augusta (TASR) - Na ministerstve školstva šéfuje necelý rok a už má za sebou viaceré zmeny v školských zákonoch. Zastrešuje aj očakávaný zákon o športe. Do konca volebného obdobia by rád pripravil koncepčné zmeny v rezorte, ktoré by zaväzovali aj ďalších ministrov. O čo ide, aké ďalšie novinky čakajú školy od septembra, aj to, či chce byť šéfom rezortu aj po budúcoročných voľbách, prezradil TASR minister školstva Juraj Draxler.

Čo prinesie nový školský rok pre učiteľov a žiakov?
Predovšetkým, čo sa týka praktického života učiteľov, prinesie im to, že budú mať menej byrokracie ako doteraz. Nastali zmeny v školskom zákone, ako aj v našich vyhláškach pre to, aby napríklad už učitelia nemuseli tvoriť veľmi objemný dokument – školský vzdelávací program. Budú tiež môcť využívať výhody elektronizácie a dúfam, že to ocenia. Druhá vec je, že v tejto oblasti budeme musieť ešte pokračovať ďalej a v školách hovoriť, akým spôsobom majú riaditelia zadeľovať úlohy, aby nepreťažovali jednotlivých učiteľov. A samozrejme, veľká vec, na ktorú sa mimoriadne teším, je, že na jeseň budeme mať pokračovanie okrúhlych stolov o budúcnosti slovenského školstva, z ktorých by mali vzísť koncepčné dokumenty. Tie pomenujú silné a slabé stránky slovenského školstva a predovšetkým kroky, ktoré potrebujeme do budúcna podniknúť pre to, aby sme naše školstvo do budúcna zlepšili.

Čiže, pôjde o koncepčné dokumenty, na ktorých bude zhoda zástupcov pedagógov či politikov?
Áno, k tomu smerujeme. Mala by to byť celospoločenská zhoda. Nikdy nedostanete stopercentnú zhodu, ale nejaký druh zhody potrebujeme, aby sme naozaj vedeli povedať: teraz je tu dokument s konkrétnymi krokmi. A ktokoľvek bude po marci budúceho roka na mieste ministra školstva, mal by byť pripravený sa touto cestovnou mapou riadiť a podniknúť ďalšie kroky tak, aby sa slovenské školstvo ďalej zlepšovalo.

Stíhate dokumenty pripraviť do konca volebného obdobia?
Koncepčné dokumenty určite stíhame pripraviť do konca roku. Ešte zisťujeme, aký formát je najvhodnejší. Či to všetko schovať pod jednu aktualizovanú správu o stave školstva, alebo či skôr pripraviť viacero tematicky vyhranených dokumentov. V každom prípade je to už druhoradá otázka. Podstatné je, aby sme mali takýto druh písomných podkladov, ktoré ešte raz zdôrazňujem, by mala aj väčšia časť politickej reprezentácie prijať ako záväzné pre ďalšie roky.

Sme pred začiatkom nového školského roka. Práve počas tohto obdobia sa vyskytujú problémy s nedostatkom učebníc. Ako to vyzerá tento rok?
Zdá sa, že časovo je všetko zvládnuté. K otvoreniu školského roka by až na niektoré malé výnimky nemali chýbať učebnice. Dochádzajú do škôl načas, čo bolo pre nás podstatné. Druhá vec je, že v tejto chvíli je systém vytvorený tak, že školy si dávajú požiadavky, aké učebnice chcú. Často aj preto, že sa predzásobujú. Takže nie celkom sa zhoduje objem, ktorý deklarujú školy s tým, čo im my posielame. To do budúcna bude treba zmeniť. Budeme musieť mať väčší prehľad o tom, aké sú vlastne stavy zásob v jednotlivých školách a aké je reálne pokrytie potrieb žiakov. Preto pripravujeme edičný portál, ktorý bude obsahovať rôzne informácie, okrem iných aj to, koľko je skladových zásob v školách.

Vieme percentuálne vyčísliť, aké je pokrytie potrieb škôl?
V tejto chvíli je to 52-percentné pokrytie. Hovorím, že problém je ten, že systém nie je dobre nastavený a roky sa v ňom takto pokračovalo a jednoducho sa nepracuje s reálnym stavom potrieb, ale skôr s tým, čo školy deklarujú, že potrebujú. V tejto chvíli tiež zisťujeme, či máme rezervy na to, aby sme poslali ďalšie prostriedky priamo do škôl na vybavenie druhého stupňa učebnicami cudzích jazykov.

Je dopyt zo strany škôl po takomto riešení?
Určite áno. Čo ja mám signály, tak školy mimoriadne ocenili, že dostávajú prostriedky na to, aby si kúpili učebnice, s ktorými sú zvyknuté pracovať. Preto hovorím, že do budúcna to je jedna z  koncepčných otázok, aby sme vytvorili jednak lepší systém monitorovania stavu zásob na úrovni škôl, ale na druhej strane posilňovali prvky kvázi trhu s učebnicami.

Rozšíri sa tento projekt aj na ďalšie cudzie jazyky?
Celkom určite. Cudzie jazyky chceme pokryť takýmto spôsobom. Čo sa týka iného druhu učebníc, tak tam sa budeme snažiť nájsť nejaký spôsob, ako posilňovať takýto princíp výberu pre jednotlivé školy. Ale to už je koncepčná otázka pre dlhšie časové obdobie.

Ďalšou témou jesene budú určite platy učiteľov. Odborári idú do rokovaní so sedempercentným zvýšením. S akým číslom prídete na rokovania vy?
Výsledkom kolektívneho vyjednávania minulý rok bolo päťpercentné zvýšenie. Ja som už vtedy deklaroval, že chcem, aby ten trend pokračoval. Takže aj v tejto chvíli sa snažím o to, aby sme mali päťpercentné zvýšenie tarifných platov.

To odborármi navrhované sedempercentné sa javí ako nereálne?
Treba byť zase trochu realistom vzhľadom na možnosti štátneho rozpočtu. Celkom určite návrh, ktorý sa objavil ako prvý zo strany ministerstva financií, nevnímam z mojej strany ako akceptovateľný a v žiadnom prípade nebudem súhlasiť s takým nízkym zvýšením.

Aké bolo to číslo z ministerstva financií?
Bolo 1,3 percenta. Takže určite chcem, aby sme boli v oblasti piatich percent.

Viete garantovať, že tých päť percent bude?
Je to otázkou kolektívneho vyjednávania. Boli trošku pnutia už aj v posledných kolektívnych vyjednávaniach, kedy sa napríklad odborári z iných oblastí pýtali, prečo učitelia dostali viac ako ostatní. Vieme povedať, že naozaj školstvo má byť spoločenskou prioritou, aby sme vedeli dokonca učiteľom dávať viac ako ostatným. Ale ešte raz, predpokladám, že na jeseň budeme mať veľa rokovaní, jednak s ministerstvom financií, jednak, že kolektívne vyjednávania budú pomerne intenzívne. Takže uvidíme, ako to bude pokračovať.

V minulosti ste hovorili, že by bolo dobré, aby boli garancie každoročného zvyšovania platov učiteľov...
Predovšetkým potrebujeme zadefinovať, aké kroky potrebujeme na to, aby sa slovenské školstvo kvalitatívne posunulo na inú úroveň. A v rámci toho, samozrejme, potrebujeme identifikovať akýsi systém financovania škôl, a samozrejme, v rámci toho aj ako tvoriť platy učiteľov.

Čiže, plánujete prepracovať platový systém v školstve?
Určite. Podobe ako potrebujeme prekopať mnohé iné veci od systému kontinuálneho vzdelávania až po to, akým spôsobom sa vlastne hospodári s majetkom škôl.

Takže učitelia môžu očakávať zmeny aj pri kreditoch?
Celý kontinuálny systém potrebuje prepracovať a je to jedna z tých najbolestivejších oblastí, možno čo sa týka regionálneho školstva. Dnes vám už nikto nepovie, že je spokojný so systémom kontinuálneho vzdelávania. Štát musí vedieť zadeklarovať štruktúru kontinuálneho vzdelávania, k čomu doteraz v podstate nedochádzalo, a samozrejme, aj inak nastaviť podmienky na to, ako sa poskytuje. A na to naviazať aj to, ako sa kontinuálne vzdelávanie odrazí alebo neodrazí na platoch.

Bude aj toto súčasťou koncepčných dokumentov, ktoré pripravujete na jeseň?
Samozrejme.

Kedy by mohla prísť takáto zmena v kontinuálnom vzdelávaní?
Myslím si, že tie základné princípy vieme vytýčiť už teraz na jeseň. A potom je to otázka, akým spôsobom, ako rýchlo sa rozbehne legislatívny proces po marcových voľbách.

Novinkou je tento školský rok aj duálne vzdelávanie. Vieme povedať, koľko zamestnávateľov a koľko žiakov sa zatiaľ do duálneho vzdelávania zapojilo?
Tých zamestnávateľov je 114. Otázka je, koľko žiakov bude v duáli. Postupne sa podpisujú zmluvy. To číslo sa mení zo dňa na deň, takže máme v tejto chvíli niekoľko stovák zmlúv. Čo je však podstatné, ukazuje sa, že to, pred čím varovali zamestnávatelia, že firmy sa nebudú zapájať do duálu, ak sa nezvýšia finančné motivácie, sa nenaplnilo. Firmy majú záujem zapájať sa do duálu aj za nastavení, ktoré sme presadzovali my spoločne s ministerstvom financií.

Sú tam aj slovenské firmy či iba zahraničné?
Podľa signálov z terénu ide predovšetkým o nemecké a rakúske firmy, ktoré dostali pokyny od svojich matiek, aby sa zapájali do duálu. Ale sú to firmy s rôznym majetkovým pozadím, takže je to pomerne pestré. Zároveň je to vyrovnané z hľadiska toho, že sú tam aj veľké firmy aj malé firmy. Takže opäť sa nenaplnilo to, čo niektorí tvrdili, že sa nebudú chcieť do systému zapájať malé firmy. To, čo je veľkou výzvou, je pritiahnuť do duálu aj študentov. Tam priznávam, trochu strácam trpezlivosť s tým, ako pracujú zamestnávateľské zväzy a združenia. Malo by byť aj ich veľkou povinnosťou a výzvou, aby sa intenzívnejšie podieľali na všetkých prípravách v súvislosti s duálom a aby ho naozaj veľmi intenzívne propagovali. Bolo ich záujmom, aby sme tento systém mali vytvorený.
V čom je problém?
Neviem, v čom je problém. Neviem, načo niektorí zúčastnení čakajú. Naozaj je potrebné, ešte raz zdôrazňujem, aby bola plná podpora duálu nielen zo strany jednotlivých firiem, ale aj zo strany zamestnávateľských zväzov.

Ak som to správne pochopil, zamestnávateľské zväzy sú málo aktívne?
Niekto dialóg medzi firmami a školami musí sprostredkovať. A potrebujeme, aby sa do toho intenzívnejšie zapájali aj zamestnávateľské zväzy a združenia. Ja verím, že sa naštartujú a že v tom budovaní duálu budeme úspešne pokračovať.

Ktoré odvetvia sú u žiakov najviac preferované?
Myslím, že sú to hlavne technické veci ako strojárstvo a podobne. O duál mali dominantný záujem firmy najmä z oblasti strojárstva, čo je prirodzené, pretože oni potrebujú vysokokvalifikovanú pracovnú silu.

V súvislosti so strednými školami ministerstvo uvažovalo, že deviatacky monitor bude vstupným testom na stredné školy. Potom od tohto plánu vzišlo. Aká je situácia v tejto oblasti k novému školskému roku?
Do ďalšieho školského roku sa nič meniť nebude, čo znamená, že jednotlivé stredné školy si definujú, akým spôsobom budú prijímať študentov. Do budúcna ale systém ideme meniť. To znamená, stále sa hlásim k tomu, že budeme musieť mať systém vstupných testov na stredné školy. Zvažovali sme, či to urobiť už na budúci rok. Vzhľadom na to, že chceme ísť s takýmito dôležitými zmenami vtedy, keď sme si stopercentne istí, že to technicky bude dobre pripravené, tak sme si povedali, že si necháme ešte jeden rok navyše. Ale celkom určite potrebujeme vstupné testy. To, akým spôsobom sa to bude prekrývať s monitorom, je ešte otázkou ďalších diskusií. Monitor má totiž pôvodne iný cieľ, a to merať na výstupe, čo sa žiaci naučili. Práve preto je dôležité, aby sme vedeli definovať, či vstupné testy spravíme nejakou modulárnou formou, pridáme moduly k monitoru alebo či spravíme nejaký iný systém.

V súvislosti so strednými školami je tu aj ten problém, že v systéme je viac miest ako v skutočnosti deviatakov. Žiaci sú do škôl prijímaní bez väčšej námahy. Nebolo by v tomto smere vhodná nejaká razantná úprava?
Presne to je jeden z dôvodov, prečo zdôrazňujem, že potrebujeme mať robustné vstupné testy. Len čo ich máme, tak už vieme nastavovať aj úrovne, ktoré musia spĺňať žiaci, ktorí sa dostali na jednotlivé druhy stredných škôl. To je jediný systém, ktorý vám zabezpečí objektivitu. Čo sa týka miest, je pravda, že dlhé roky systém bežal podľa toho, ako boli miesta vytvorené v minulosti. Musím zas povedať, že vyššie územné celky, ktoré rozhodujú o otváraní prvých tried, sa v poslednom čase k tomuto stavajú veľmi zodpovedne. Naozaj tá práca sa naštartovala na regionálnej úrovni, pozerajú sa, aké sú regionálne potreby trhu práce, pripravujú si analýzy a podľa toho začínajú niekedy aj naozaj veľmi zodpovedne regulovať otváranie prvých tried.

Predsa len, nepripravuje ministerstvo v tomto smere nejaké úpravy?
Po novom, aby pri stanovovaní počtov tried prvého ročníka stredných škôl, ktoré realizujú samosprávne kraje, nedochádzalo k prekračovaniu plánovaného počtu žiakov prvého ročníka stredných škôl oproti skutočnému počtu žiakov posledného ročníka základných škôl, sme určili po prvý raz vzorec. Ide o násobok predpokladaného počtu žiakov posledného ročníka základných škôl pre určovanie počtu tried prvého ročníka stredných škôl v dennej forme štúdia pre prijímacie konanie pre školský rok 2016/2017.

A čo počty stredných škôl?
Samozrejme, je to jedna z vecí, ktorú treba riešiť. Jednak je to otázka kontroly kvality. Viete, že nová školská inšpektorka deklarovala, že do toho musí inšpekcia razantnejším spôsobom vstupovať. Myslím, že treba jej dať na to legislatívne nástroje. Ak je nekvalita, musíme mať nástroje na to, aby sme zrušili nekvalitné školy. A taktiež je to otázka financovania škôl, akým spôsobom chceme meniť normatívny model, ktorý je dnes nastavený. Je ambíciou, aby sme cez okrúhle stoly a koncepčné dokumenty na jeseň zadefinovali, akým spôsobom meniť systém normatívneho financovania.

Aký model presadzujete vy?
Mám nejakú predstavu, ale nechcem s ňou práve pre tie diskusie vychádzať. Asi nie je tajomstvom, že nie som zástancom toho, aby sme pokračovali v súčasnom normatívnom financovaní a že bude treba rozčleniť financovanie na niekoľko zložiek.

Čo by zmena systému mala priniesť pre školy?
Lepšie hospodárenie. Samozrejme, hospodárenie, ktoré bude môcť byť monitorovateľné. A to je ďalší problém normatívneho financovania, že jednoducho pošleme niekde peniaze, ony na tie školy systémom prídu, ale veľmi ťažko sa to už len kvôli tomu nastaveniu normatívneho financovania kontroluje.

Zmeny pri normatíve ste podmienili aj zavedením informačného systému. V akom je stave?
Prebieha testovanie rezortného informačného systému. Zdá sa, že systém ako taký je naozaj pripravený. Dolaďujú sa ďalšie záležitosti. V každom prípade na jeseň sa systém spustí.

Kedy by mali byť k dispozícii konkrétne údaje?
Niekedy zhruba do konca roka.

Blížia sa parlamentné voľby, ktoré by mali byť na jar budúceho roka. Ste nominantom Smeru-SD, plánujete byť na jeho kandidátke?
Kandidátky sa ešte tvoria. Ja v tejto chvíli nie som ani v nejakých intenzívnych rokovaniach týkajúcich sa môjho výsostne politického pôsobenia. Zameriavam sa naozaj na to, aby som pripravil veci do marca budúceho roku. Či sa na jeseň otvoria rokovania ohľadom môjho viac politického pôsobenia, to je stále otvorené.

Čiže, viete si predstaviť, že by ste pokračovali ďalej v politike, respektíve na ministerstve?
Ak mám pravdu povedať, nemám záujem nejako dlhodobo pôsobiť v politike. Na druhej strane, je pravda, že mám záujem o to, aby sa zmenili veci v slovenskom školstve, z tohto hľadiska si viem predstaviť svoje pôsobenie na tejto stoličke aj po marci. A tiež ma teší, že zatiaľ je tu podpora aj zo školského prostredia a vynárajú sa deklarácie v rôznych rokovaniach, kde ľudia hovoria, že by boli radi, keby bola zachovaná kontinuita na poste ministra školstva.