Bratislava 25. marca (TASR) - Poprava desiatich členov skupiny pápayovcov v Dunajskej Strede pred 20 rokmi bola najmasovejšou vraždou nielen v histórii československej alebo slovenskej kriminalistiky. Pre TASR to povedal bývalý šéf slovenských vyšetrovateľov a v súčasnosti vysokoškolský pedagóg generál Jaroslav Ivor.

V pondelok uplynie presne 20 rokov od hromadnej vraždy desiatich členov gangu v bare Fontána v Dunajskej Strede, kde bol vtedy zastrelený aj šéf skupiny Tibor Pápay alias Papa Joe. "Tento prípad spred dvadsiatich rokov bol určite najmasovejšou vraždou nielen v histórii československej alebo slovenskej kriminalistiky, a to platí dodnes. Ja som bol na mieste činu a ako prvý dojem, ktorý som z toho mal, sa mi vynorili obrázky z gangsterských vojen v čase prohibície v Spojených štátoch amerických. To bol ten môj prvý dojem, ktorý som z toho mal a ktorý zostal, že či také niečo je možné aj v Európe a na Slovensku zvlášť," spomenul si Ivor.

Ako ďalej zdôraznil "90. roky minulého storočia u nás na Slovensku boli charakteristické masívnym prienikom organizovaného zločinu nielen zo zahraničia, ale aj vznikom organizovaných skupín z nášho kriminálneho prostredia."

"Pritom treba povedať, že týmto skupinám sa darilo z viacerých dôvodov. Okrem iného aj preto, že naša legislatíva nebola pripravená pružne a efektívne reagovať na tieto nové formy kriminality. Ďalej najmä preto, že organizovaný zločin si začal budovať svoje zázemie tak, že kontakty s niektorými vtedajšími príslušníkmi polície, ale najmä Slovenskej informačnej služby, boli budované s cieľom obranných aktivít, aby teda znemožnili odhalenie a efektívne stíhanie členov týchto organizovaných skupín," povedal bývalý šéf slovenských kriminalistov, ktorý v minulosti riešil desiatky závažných vrážd a káuz.

Podľa Ivora boli 90. roky na Slovensku charakteristické aj značnou brutalitou. "Brutalita bola jednak dovnútra – organizované skupiny si vedeli urobiť poriadok so svojimi členmi. Tam ten zákon mlčanlivosti - omerty - platil jednoznačne. Každý, kto by sa spriečil, bol potrestaný smrťou. Rovnaká bola aj situácia s bielymi koňmi, ktorí keď poslúžili, tak boli likvidovaní. A nakoniec navzájom tieto skupiny viedli boj o teritória, o nadvládu nad určitými teritóriami a tie spôsoby likvidovania, či už teda šéfov skupín, bossov skupín, alebo ďalších príslušníkov skupín boli nevyberané, agresívne. Jednoducho – prostriedky, ktoré boli používané, boli mimoriadne agresívne a brutálne," povedal Ivor.

Na otázku, ako by prirovnal "divoké 90. roky" so súčasnosťou, pre TASR uviedol: "Samozrejme, tá kriminalita sa postupom času aj u nás menila. Môžeme hovoriť o určitom znížení kriminality v absolútnych číslach. Môžeme hovoriť o tom, že kriminalita zásadne zmenila svoje formy a je značne sofistikovanejšia. Kriminalita sa zmenila z foriem násilného, brutálneho zločinu na formy ekonomickej kriminality, mimoriadne náročné na odhaľovanie a dokazovanie".

Ivor reagoval aj na otázku, ako sa slovenskí kriminalisti vyrovnávajú nielen s aktuálnou situáciou v oblasti organizovaného zločinu, a ako postupne riešia aj staré prípady. "Vtedy to bol stav, ktorý som spomínal, že ten rešpekt a autorita bola budovaná v jednotlivých skupinách veľmi násilnými a brutálnymi spôsobmi a to boli aj obmedzené možnosti na odhaľovanie a získavanie dôkazov zo strany polície proti tým skupinám. Veď aj v súčasnosti sa nachádzajú rôzne mŕtvoly, ktoré boli pozostatkom bojov organizovaných skupín. Alebo sa začínajú získavať dôkazy o pravých páchateľov týchto brutálnych zločinov".

"To je dané tým, že máme legislatívu, ktorá nám to umožňuje, najmä inštitút spolupracujúceho obvineného alebo takzvaného korunného svedka. Mnohí príslušníci podsvetia to začínajú využívať najmä vo svoj prospech a rozprávať o tom, čo sa stalo niekedy pred desiatimi-dvadsiatimi rokmi," zdôraznil na záver Ivor.

Do obľúbeného baru pápayovcov Fontána v Dunajskej Strede vtrhli 25. marca 1999 po 19.15 h traja maskovaní muži - falošní policajti - a v priebehu niekoľkých minút postrieľali desať mužov. Na mieste zahynulo deväť osôb, desiata obeť zomrela neskôr v nemocnici. Obeťami boli členovia miestnej mafie a boss dunajskostredského podsvetia a údajný vodca slovenského podsvetia Pápay, ktorý bol kedysi zápasníkom a pracoval pre bývalého šéfa slovenského podsvetia Miroslava Sýkoru. Pápay sa dostal na slobodu z väzenia po udelení amnestie exprezidentom Václavom Havlom. Pápayovci prišli do baru údajne hrať karty, no viaceré zdroje uvádzali, že ich všetkých na stretnutie vylákali.

Obvinenými boli v tejto kauze hromadnej vraždy bratia Csaba a Szilárd Raiszovci, Árpád Szamaránszky a údajný objednávateľ vraždy Lájos Sátor. Ďalším z aktérov kauzy vyvraždeného pápayovského gangu bol Andrej Reisz. Všetci sa napokon stratili bez stopy okrem Arpáda Szamaránszkeho, ktorý zahynul v roku 2005 pri autonehode. V októbri 2011 Krajský súd v Trnave zastavil trestné stíhanie bratov Szilárda a Csabu Raiszovcov, ktorí boli obžalovaní z podielu prípravy vyvraždenia gangu pápayovcov, keďže súrodenci zomreli.

V marci 2011 masmédiá na Slovensku priniesli správu, že v spustnutom areáli družstva v osade Čófta — súčasti Dunajskej Stredy —sa našli telesné pozostatky dvoch mužov. Malo ísť o telá nezvestných bratov Csabu a Szilárda Raiszovcov, ktorí figurovali v najväčšej mafiánskej poprave v SR. Z ich vraždy v tom istom roku polícia obvinila Sátora, ktorý bol vtedy v policajnom pátraní.