Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zajtrajšok bude zároveň aj deň jarnej rovnodennosti.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 19. marca (TASR) - Jar sa podľa astronomických výpočtov v roku 2015 začne v piatok 20. marca o 23:44 hod stredoeurópskeho času (SEČ), vo svete o 22:45 hod UTC (koordinovaného svetového času), v deň jarnej rovnodennosti. V piatok 20. marca tohto roku bude aj na Slovensku možné pozorovať čiastočné zatmenie Slnka. Predtým sme zatmenie Slnka mohli na Slovensku pozorovať 4. januára 2011, podľa astronómov má byť po piatku 20. marca ďalšie zatmenie Slnka o sedem a pol roka.
Chcete vedieť, kedy a kde sa bude dať zatmenie pozorovať?
Zdroj: www.szaa.org
Vedecky o rovnodennosti
Rovnodennosť (ekvinokcium) je v astronómii okamih, keď má Slnko k svetovému rovníku nulovú deklináciu a slnečné lúče dopadajú v mieste rovníka kolmo na zemský povrch. V okamihu rovnodennosti sa Slnko nachádza v jarnom alebo jesennom bode.
Tento jav je spôsobený sklonom zemskej osi a obehom Zeme okolo Slnka. V čase jarnej rovnodennosti sa začína na severnej pologuli jar a na južnej pologuli jeseň. Počas jesennej rovnodennosti nastáva na severnej pologuli jeseň a na južnej pologuli jar.
Čo sa deje
V deň jarnej a jesennej rovnodennosti je na všetkých miestach na Zemi deň s rovnakou dĺžkou slnečného svitu - 12 hodín (výnimku tvorí južný a severný pól). V tento deň na severnom póle prvýkrát po šiestich mesiacoch vychádza Slnko - končí sa polárna noc a nastáva polárny deň. Na južnom póle nastáva presne opačný jav. Slnko zapadá, končí sa polárny deň a nastáva polárna noc.
Okamih jarnej rovnodennosti nenastáva každý rok v rovnakom čase. Príčinou je rozdielna dĺžka astronomického a občianskeho roka a vkladanie prestupného dňa - 29. februára - každý štvrtý rok.
Nie vždy bol 21. marec prvý jarný deň
Dátum 21. marec, ktorý sa uvádzal v učebniciach a mnohí ľudia ho dodnes považujú za prvý jarný deň, platil iba v prvých dvoch desaťročiach 20. storočia. V posledných rokoch bol tento dátum aktuálny iba každý tretí rok po roku priestupnom, t.j. v roku 2003 a 2007. Pre väčšinu Slovákov bol 21. marec prvým jarným dňom už len v roku 2011. Od roku 2012 sa jar v našom časovom pásme začína 20. marca a od roku 2048 sa bude objavovať aj dátum 19. marca. Návrat k 21. marcu ako k prvému jarnému dňu nastane až po vynechaní prestupného dňa v rokoch 2100, 2200 a 2300.
Podobne ako deň zimného slnovratu patril aj príchod jari k najväčším sviatkom ľudstva v predkresťanskej ére. Na Slovensku sa najkrajšie ročné obdobie vítalo vynášaním Moreny, slamenej figuríny odetej do ženských šiat. Morena symbolizovala slovanskú bohyňu zimy a smrti. Figurínu nosili ľudia po dedine a nakoniec ju hodili do potoka alebo spálili. Verili, že takto odoženú od seba choroby a smrť. Tento zvyk si možno vykladať rôzne. Podľa jedných slamená figurína symbolizovala zimu, ktorej odchod mal otvoriť cestu pre nástup jari a po nej leta. Podľa iných bola Morena zosobnením smrti a jej likvidácia mala zabezpečiť prosperitu celej obci. Zvyk rozlúčky so zimou a privítania jari sa na Slovensku uchoval aj po prijatí kresťanstva.
Kresťania si v tomto období pripomínajú umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.
Zdroje: www.astroportal.sk, www.athropolis.com, www.almanac.com, www.timeanddate.com, http://szaa.org, www.sav.sk, Encyklopédia Slovenska, III. zv., Bratislava, Veda, 1979.
Chcete vedieť, kedy a kde sa bude dať zatmenie pozorovať?
Zatmenie Slnka 20. marca 2015 vo vybraných mestách SR
| Začiatok zatmenia | Stred zatmenia | Koniec zatmenia | |
| Banská Bystrica | 9:41:05 | 10:50:14 | 12:01:26 |
| Banská Štiavnica | 9:40:20 | 10:49:28 | 12:00:43 |
| Bratislava | 9:37:41 | 10:46:45 | 11:58:15 |
| Brezno | 9:41:52 | 10:51:02 | 12:02:09 |
| Čadca | 9:41:18 | 10:50:29 | 12:01:43 |
| Detva | 9:41:15 | 10:50:24 | 12:01:34 |
| Dolný Kubín | 9:41:50 | 10:51:01 | 12:02:10 |
| Dunajská Streda | 9:37:56 | 10:47:00 | 11:58:27 |
| Galanta | 9:38:30 | 10:47:35 | 11:59:00 |
| Hurbanovo | 9:38:43 | 10:47:48 | 11:59:09 |
| Kežmarok | 9:43:14 | 10:52:25 | 12:03:23 |
| Komárno | 9:38:28 | 10:47:32 | 11:58:54 |
| Košice | 9:44:02 | 10:53:10 | 12:03:59 |
| Levice | 9:39:42 | 10:48:49 | 12:00:06 |
| Liptovský Mikuláš | 9:42:04 | 10:51:15 | 12:02:22 |
| Martin | 9:41:08 | 10:50:18 | 12:01:31 |
| Michalovce | 9:45:02 | 10:54:08 | 12:04:49 |
| Nitra | 9:39:07 | 10:48:14 | 11:59:36 |
| Pezinok | 9:37:56 | 10:47:01 | 11:58:29 |
| Poprad | 9:42:57 | 10:52:07 | 12:03:07 |
| Prešov | 9:44:19 | 10:53:28 | 12:04:17 |
| Rožňava | 9:42:53 | 10:52:02 | 12:03:00 |
| Ružomberok | 9:41:34 | 10:50:45 | 12:01:55 |
| Senec | 9:38:05 | 10:47:10 | 11:58:37 |
| Spišská Nová Ves | 9:43:19 | 10:52:29 | 12:03:26 |
| Štúrovo | 9:39:21 | 10:48:25 | 11:59:42 |
| Trenčín | 9:39:39 | 10:48:48 | 12:00:09 |
| Trnava | 9:38:30 | 10:47:36 | 11:59:02 |
| Zvolen | 9:40:54 | 10:50:03 | 12:01:15 |
| Žilina | 9:40:58 | 10:50:08 | 12:01:23 |
Zdroj: www.szaa.org
Prečítajte si aj: ZATMENIE:Chráňte si oči aj fotoaparát. Sledovať sa dá aj s nami naživo
Vedecky o rovnodennosti
Rovnodennosť (ekvinokcium) je v astronómii okamih, keď má Slnko k svetovému rovníku nulovú deklináciu a slnečné lúče dopadajú v mieste rovníka kolmo na zemský povrch. V okamihu rovnodennosti sa Slnko nachádza v jarnom alebo jesennom bode.
Tento jav je spôsobený sklonom zemskej osi a obehom Zeme okolo Slnka. V čase jarnej rovnodennosti sa začína na severnej pologuli jar a na južnej pologuli jeseň. Počas jesennej rovnodennosti nastáva na severnej pologuli jeseň a na južnej pologuli jar.
Čo sa deje
V deň jarnej a jesennej rovnodennosti je na všetkých miestach na Zemi deň s rovnakou dĺžkou slnečného svitu - 12 hodín (výnimku tvorí južný a severný pól). V tento deň na severnom póle prvýkrát po šiestich mesiacoch vychádza Slnko - končí sa polárna noc a nastáva polárny deň. Na južnom póle nastáva presne opačný jav. Slnko zapadá, končí sa polárny deň a nastáva polárna noc.
Okamih jarnej rovnodennosti nenastáva každý rok v rovnakom čase. Príčinou je rozdielna dĺžka astronomického a občianskeho roka a vkladanie prestupného dňa - 29. februára - každý štvrtý rok.
Nie vždy bol 21. marec prvý jarný deň
Dátum 21. marec, ktorý sa uvádzal v učebniciach a mnohí ľudia ho dodnes považujú za prvý jarný deň, platil iba v prvých dvoch desaťročiach 20. storočia. V posledných rokoch bol tento dátum aktuálny iba každý tretí rok po roku priestupnom, t.j. v roku 2003 a 2007. Pre väčšinu Slovákov bol 21. marec prvým jarným dňom už len v roku 2011. Od roku 2012 sa jar v našom časovom pásme začína 20. marca a od roku 2048 sa bude objavovať aj dátum 19. marca. Návrat k 21. marcu ako k prvému jarnému dňu nastane až po vynechaní prestupného dňa v rokoch 2100, 2200 a 2300.
Podobne ako deň zimného slnovratu patril aj príchod jari k najväčším sviatkom ľudstva v predkresťanskej ére. Na Slovensku sa najkrajšie ročné obdobie vítalo vynášaním Moreny, slamenej figuríny odetej do ženských šiat. Morena symbolizovala slovanskú bohyňu zimy a smrti. Figurínu nosili ľudia po dedine a nakoniec ju hodili do potoka alebo spálili. Verili, že takto odoženú od seba choroby a smrť. Tento zvyk si možno vykladať rôzne. Podľa jedných slamená figurína symbolizovala zimu, ktorej odchod mal otvoriť cestu pre nástup jari a po nej leta. Podľa iných bola Morena zosobnením smrti a jej likvidácia mala zabezpečiť prosperitu celej obci. Zvyk rozlúčky so zimou a privítania jari sa na Slovensku uchoval aj po prijatí kresťanstva.
Kresťania si v tomto období pripomínajú umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.
Zdroje: www.astroportal.sk, www.athropolis.com, www.almanac.com, www.timeanddate.com, http://szaa.org, www.sav.sk, Encyklopédia Slovenska, III. zv., Bratislava, Veda, 1979.
