Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vyučil sa za kováča a v rokoch 1934-1937 slúžil ako poddôstojník-čatár v Košiciach.
Autor TASR
Poluvsie/Bratislava 7. apríla (TASR) - Vojak, účastník protifašistického odboja Jozef Gabčík bol spoluúčastníkom atentátu na Reinharda Heydricha, po ktorom zahynul. Narodil sa pred 100 rokmi 8. apríla 1912 v obci Poluvsie pri Žiline.
Vyučil sa za kováča a v rokoch 1934-1937 slúžil ako poddôstojník-čatár v Košiciach. Do mája 1939 pracoval ako robotník vo vojenskej technickej továrni v Žiline a ako skladník v jej skladoch na Skalke pri Trenčíne.
Zapojil sa do ilegálneho protifašistického odboja. V roku 1939 odišiel cez Poľsko do emigrácie. Bojoval vo Francúzsku, neskôr v Anglicku absolvoval výsadkársky výcvik.
Po okupácii Čiech a Moravy v marci 1939 sa zastupujúcim ríšskym protektorom v krajine stal Reinhard Heydrich. Úrad prevzal s úlohou bezpodmienečne pacifikovať české krajiny v záujme pokojného zázemia a nerušenej výroby pre front. Nastolil režim krutého prenasledovania odbojového hnutia.
Československá vláda v Londýne podporovala domáci odboj a vypracovala plán atentátu na Heydricha. Podporu domácemu odboju mali poskytnúť skupiny parašutistov, vyškolených v Anglicku a postupne vysadzovaných na rôznych miestach okupovaných Čiech. V decembri 1941 vysadili neďaleko Prahy československých výsadkárov, rotmajstrov Jozefa Gabčíka a Jana Kubiša s úlohou uskutočniť atentát.
Zrealizovali ho 27. mája 1942 v Prahe. Jozef Gabčík vstúpil so samopalom do vozovky pred Heydrichovo auto a vystrelil. Keďže mu zlyhala zbraň, Jan Kubiš na auto hodil pripravenú bombu. Nacisti ako reakciu na atentát rozpútali teror, vypálili obce Lidice a Ležáky a zmarili desiatky životov nevinných ľudí.
Jozef Gabčík a Jan Kubiš sa po atentáte ukrývali s ďalšími piatimi výsadkármi v podzemí pravoslávneho chrámu sv. Cyrila a Metoda na Resslovej ulici v Prahe. Po prezradení úkrytu sa všetci zúfalo bránili, nakoniec všetci zomreli. Jozef Gabčík sa zastrelil posledným nábojom 18. júna 1942. Jeho pozostatky spolu s telami spolubojovníkov hodili nacisti do bezmenného hrobu na pražskom cintoríne v Ďábliciach.
Po oslobodení bol Jozef Gabčík vymenovaný do hodnosti kapitána in memoriam. Roku 1948 pomenovali podľa neho neveľkú obec "Bös" na južnom Slovensku.
Vyučil sa za kováča a v rokoch 1934-1937 slúžil ako poddôstojník-čatár v Košiciach. Do mája 1939 pracoval ako robotník vo vojenskej technickej továrni v Žiline a ako skladník v jej skladoch na Skalke pri Trenčíne.
Zapojil sa do ilegálneho protifašistického odboja. V roku 1939 odišiel cez Poľsko do emigrácie. Bojoval vo Francúzsku, neskôr v Anglicku absolvoval výsadkársky výcvik.
Po okupácii Čiech a Moravy v marci 1939 sa zastupujúcim ríšskym protektorom v krajine stal Reinhard Heydrich. Úrad prevzal s úlohou bezpodmienečne pacifikovať české krajiny v záujme pokojného zázemia a nerušenej výroby pre front. Nastolil režim krutého prenasledovania odbojového hnutia.
Československá vláda v Londýne podporovala domáci odboj a vypracovala plán atentátu na Heydricha. Podporu domácemu odboju mali poskytnúť skupiny parašutistov, vyškolených v Anglicku a postupne vysadzovaných na rôznych miestach okupovaných Čiech. V decembri 1941 vysadili neďaleko Prahy československých výsadkárov, rotmajstrov Jozefa Gabčíka a Jana Kubiša s úlohou uskutočniť atentát.
Zrealizovali ho 27. mája 1942 v Prahe. Jozef Gabčík vstúpil so samopalom do vozovky pred Heydrichovo auto a vystrelil. Keďže mu zlyhala zbraň, Jan Kubiš na auto hodil pripravenú bombu. Nacisti ako reakciu na atentát rozpútali teror, vypálili obce Lidice a Ležáky a zmarili desiatky životov nevinných ľudí.
Jozef Gabčík a Jan Kubiš sa po atentáte ukrývali s ďalšími piatimi výsadkármi v podzemí pravoslávneho chrámu sv. Cyrila a Metoda na Resslovej ulici v Prahe. Po prezradení úkrytu sa všetci zúfalo bránili, nakoniec všetci zomreli. Jozef Gabčík sa zastrelil posledným nábojom 18. júna 1942. Jeho pozostatky spolu s telami spolubojovníkov hodili nacisti do bezmenného hrobu na pražskom cintoríne v Ďábliciach.
Po oslobodení bol Jozef Gabčík vymenovaný do hodnosti kapitána in memoriam. Roku 1948 pomenovali podľa neho neveľkú obec "Bös" na južnom Slovensku.
