Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Predsedníčka zahraničného výboru, naopak, upozorňuje, že Slovensko by si nemalo nechať vnútiť, aby obraz Vyšehradskej štvorky určovali napríklad súčasné vlády v Maďarsku alebo Poľsku.
Autor TASR
Bratislava 1. mája (TASR) - Uplynulých 15 rokov je pre Slovensko jednoznačne najúspešnejším obdobím v jeho histórii, a to nielen z pohľadu jeho ekonomického, ale aj geopolitického postavenia. Pri príležitosti 15. výročia vstupu Slovenska do EÚ to uviedla predsedníčka zahraničného výboru Národnej rady (NR) SR Katarína Cséfalvayová (Most-Híd).
"Vďaka EÚ prvýkrát v regióne strednej Európy nie sme na jedálnom lístku iných, silnejších mocností. Môžeme sedieť pri jednom stole s tými najsilnejšími, mať rovnaký hlas a nenechať o nás rozhodovať iných," vyhlásila poslankyňa. Podobne sa vo svojom vyhlásení vyjadrilo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR. "Vstupom do EÚ sme sa stali súčasťou vyspelého spoločenstva, ktoré môžeme aktívne formovať, a tak presadzovať záujmy v prospech našich občanov," napísalo.
Ministerstvo aj predsedníčka zahraničného výboru tiež pripomínajú výhody, ktoré vstup do EÚ Slovákom priniesol. Hovoria o bezpečnosti, stabilite, prosperite, cestovaní, jednoduchšom štúdiu a práci v zahraničí aj finančnej podpore z európskych fondov. "Európska únia dnes predstavuje pre našu krajinu prirodzený a najvhodnejší politický, sociálno-ekonomický a kultúrny existenčný priestor," dodal rezort diplomacie.
Predseda európskeho výboru Ľuboš Blaha (Smer-SD), naopak, dôvod na bujaré oslavy nevidí. "Európska únia je v prvom rade neoliberálny projekt – otvára trhy pre veľké západné firmy a geopoliticky nás robí závislými od západných mocností," tvrdí, no priznáva, že všetko má svoje plusy aj mínusy. Ako výhodu vníma napríklad financovanie infraštrukturálnych projektov cez kohézne fondy. Odmieta však, aby sa európske peniaze stávali predmetom vydierania.
Cséfalvayová ako hlavnú výzvu, ktorej EÚ v súčasnosti čelí, vníma pochopenie potreby prehĺbenia európskej spolupráce v globálnom kontexte a každodenné prekonávanie národných egoizmov a rastúceho nacionalizmu. Hlavnou skúškou budú podľa nej blížiace sa eurovoľby, ktoré podľa jej slov ukážu, do akej miery Európania podľahli dezinformáciám, nacionalizmu a populizmu. Za obrovskú výzvy považuje tiež klimatické zmeny, veľmi dôležité je podľa nej aj ďalšie rozširovanie EÚ.
Podľa Blahu je EÚ v ťažkej kríze. Vníma rozdiely medzi názormi jednotlivých členských štátov v ekonomickej aj kultúrnej oblasti. "Únia nemusí prežiť. Ak sa nepostaví za ľudí a ďalej bude slúžiť bankám, euroskepsa bude rásť," myslí si. V tomto ohľade vníma stredoeurópsky región ako hlas zdravého rozumu. "Stredná Európa je dnes v prvej línii odboja proti totalitárnym tendenciám globalistov a liberálov. Preto je pre budúcnosť Európy kľúčovým regiónom," uviedol.
Predsedníčka zahraničného výboru, naopak, upozorňuje, že Slovensko by si nemalo nechať vnútiť, aby obraz Vyšehradskej štvorky určovali napríklad súčasné vlády v Maďarsku alebo Poľsku "so svojím euroskeptickým postojom, často nacionalistickou politikou a odporom k liberálnej demokracii, ktorá bola desaťročia základom úspešnej EÚ". Upozorňuje, že Slovensko je spomedzi krajín V4 v integrácii najďalej a môže byť pre susedné krajiny vzorom.
"Vďaka EÚ prvýkrát v regióne strednej Európy nie sme na jedálnom lístku iných, silnejších mocností. Môžeme sedieť pri jednom stole s tými najsilnejšími, mať rovnaký hlas a nenechať o nás rozhodovať iných," vyhlásila poslankyňa. Podobne sa vo svojom vyhlásení vyjadrilo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR. "Vstupom do EÚ sme sa stali súčasťou vyspelého spoločenstva, ktoré môžeme aktívne formovať, a tak presadzovať záujmy v prospech našich občanov," napísalo.
Ministerstvo aj predsedníčka zahraničného výboru tiež pripomínajú výhody, ktoré vstup do EÚ Slovákom priniesol. Hovoria o bezpečnosti, stabilite, prosperite, cestovaní, jednoduchšom štúdiu a práci v zahraničí aj finančnej podpore z európskych fondov. "Európska únia dnes predstavuje pre našu krajinu prirodzený a najvhodnejší politický, sociálno-ekonomický a kultúrny existenčný priestor," dodal rezort diplomacie.
Predseda európskeho výboru Ľuboš Blaha (Smer-SD), naopak, dôvod na bujaré oslavy nevidí. "Európska únia je v prvom rade neoliberálny projekt – otvára trhy pre veľké západné firmy a geopoliticky nás robí závislými od západných mocností," tvrdí, no priznáva, že všetko má svoje plusy aj mínusy. Ako výhodu vníma napríklad financovanie infraštrukturálnych projektov cez kohézne fondy. Odmieta však, aby sa európske peniaze stávali predmetom vydierania.
Cséfalvayová ako hlavnú výzvu, ktorej EÚ v súčasnosti čelí, vníma pochopenie potreby prehĺbenia európskej spolupráce v globálnom kontexte a každodenné prekonávanie národných egoizmov a rastúceho nacionalizmu. Hlavnou skúškou budú podľa nej blížiace sa eurovoľby, ktoré podľa jej slov ukážu, do akej miery Európania podľahli dezinformáciám, nacionalizmu a populizmu. Za obrovskú výzvy považuje tiež klimatické zmeny, veľmi dôležité je podľa nej aj ďalšie rozširovanie EÚ.
Podľa Blahu je EÚ v ťažkej kríze. Vníma rozdiely medzi názormi jednotlivých členských štátov v ekonomickej aj kultúrnej oblasti. "Únia nemusí prežiť. Ak sa nepostaví za ľudí a ďalej bude slúžiť bankám, euroskepsa bude rásť," myslí si. V tomto ohľade vníma stredoeurópsky región ako hlas zdravého rozumu. "Stredná Európa je dnes v prvej línii odboja proti totalitárnym tendenciám globalistov a liberálov. Preto je pre budúcnosť Európy kľúčovým regiónom," uviedol.
Predsedníčka zahraničného výboru, naopak, upozorňuje, že Slovensko by si nemalo nechať vnútiť, aby obraz Vyšehradskej štvorky určovali napríklad súčasné vlády v Maďarsku alebo Poľsku "so svojím euroskeptickým postojom, často nacionalistickou politikou a odporom k liberálnej demokracii, ktorá bola desaťročia základom úspešnej EÚ". Upozorňuje, že Slovensko je spomedzi krajín V4 v integrácii najďalej a môže byť pre susedné krajiny vzorom.
