Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jednou z podmienok zachovania je aj zabezpečenie adekvátnej ochrany prírody na území o rozlohe 5700 hektárov.
Autor TASR
Bratislava 4. januára (TASR) - Ak Slovensko nechce, aby tzv. Karpatské bukové pralesy prišli o značku UNESCO, treba splniť podmienky vyplývajúce z nominačného projektu. V rozhovore pre TASR na to upozornil minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd). Lokalita na východe Slovenska je súčasťou Svetového dedičstva UNESCO.
Jednou z podmienok je aj zabezpečenie adekvátnej ochrany prírody na území o rozlohe 5700 hektárov. "Povedali sme, že toto tu bude, vyhlásilo sa to. Teraz je na nás, aby sme to splnili. Neviem, prečo sa to od roku 2007 nesplnilo. Teraz už máme nôž na krku a musíme to splniť. Uvedomila si to aj vláda," skonštatoval Sólymos. Pripomína, že ide o medzirezortnú problematiku.
"Nespravujeme to územie, spravuje to ministerstvo pôdohospodárstva, ministerstvo obrany, sú tam súkromní vlastníci, s ktorými sa pokúšame dohodnúť. Zodpovednosť je na nás všetkých. Keď chceme, aby sme mali chránené územie, ktoré sa môže pýšiť tým, že je pod UNESCO, tak jednoducho to musíme splniť. Ak to nebudeme vedieť splniť, prídeme o to," povedal. Robí sa preto podľa jeho slov všetko pre to, aby Slovensko podmienky splnilo.
Výbor svetového dedičstva na svojom zasadnutí v júli 2017 v Krakove opätovne upozornil Slovensko na viaceré pretrvávajúce problémy. Uložil mu do 1. februára 2018 vykonať potrebné opatrenia, rovnako predložiť návrh úpravy hraníc slovenských komponentov lokality a ich nárazníkových zón. Sólymos pripomína, že prípadný návrh menšej rozlohy ako spomínaných 5700 hektárov by mohol viesť k strate značky UNESCO. "Musíme na to nájsť možnosti, prostriedky, aby sme o túto vzácnosť neprišli a hlavne, aby sme neprišli o tú značku," zhrnul.
Sólymos považuje za viac ako dôležité zachovanie lokality v maximálnej možnej miere a v maximálnom možnom rozsahu. Podľa jeho slov ideálnym riešením je vyhlásenie bezzásahových zón v najcennejších územiach na rozlohe minimálne 5700 hektárov. Rovnakú požiadavku majú aj lesoochranári. Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (nominantka SNS) však v novembri hovorila o ochrane 3600 hektárov.
Tzv. Karpatské bukové pralesy na Slovensku a Ukrajine pribudli do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva v roku 2007. Do zoznamu UNESCO sa zapísalo desať pralesových lokalít. Z nich štyri sú na území Slovenska - lokality Stužica, Havešová, Rožok a Vihorlat. Pralesy sú reťaz ostrovov pôvodného lesa, ktorý rástol tisícky rokov. Celá lokalita pozostáva zo 78 komponentov vrátane slovenských, ktoré sa nachádzajú na území 12 európskych štátov.
Jednou z podmienok je aj zabezpečenie adekvátnej ochrany prírody na území o rozlohe 5700 hektárov. "Povedali sme, že toto tu bude, vyhlásilo sa to. Teraz je na nás, aby sme to splnili. Neviem, prečo sa to od roku 2007 nesplnilo. Teraz už máme nôž na krku a musíme to splniť. Uvedomila si to aj vláda," skonštatoval Sólymos. Pripomína, že ide o medzirezortnú problematiku.
"Nespravujeme to územie, spravuje to ministerstvo pôdohospodárstva, ministerstvo obrany, sú tam súkromní vlastníci, s ktorými sa pokúšame dohodnúť. Zodpovednosť je na nás všetkých. Keď chceme, aby sme mali chránené územie, ktoré sa môže pýšiť tým, že je pod UNESCO, tak jednoducho to musíme splniť. Ak to nebudeme vedieť splniť, prídeme o to," povedal. Robí sa preto podľa jeho slov všetko pre to, aby Slovensko podmienky splnilo.
Výbor svetového dedičstva na svojom zasadnutí v júli 2017 v Krakove opätovne upozornil Slovensko na viaceré pretrvávajúce problémy. Uložil mu do 1. februára 2018 vykonať potrebné opatrenia, rovnako predložiť návrh úpravy hraníc slovenských komponentov lokality a ich nárazníkových zón. Sólymos pripomína, že prípadný návrh menšej rozlohy ako spomínaných 5700 hektárov by mohol viesť k strate značky UNESCO. "Musíme na to nájsť možnosti, prostriedky, aby sme o túto vzácnosť neprišli a hlavne, aby sme neprišli o tú značku," zhrnul.
Sólymos považuje za viac ako dôležité zachovanie lokality v maximálnej možnej miere a v maximálnom možnom rozsahu. Podľa jeho slov ideálnym riešením je vyhlásenie bezzásahových zón v najcennejších územiach na rozlohe minimálne 5700 hektárov. Rovnakú požiadavku majú aj lesoochranári. Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (nominantka SNS) však v novembri hovorila o ochrane 3600 hektárov.
Tzv. Karpatské bukové pralesy na Slovensku a Ukrajine pribudli do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva v roku 2007. Do zoznamu UNESCO sa zapísalo desať pralesových lokalít. Z nich štyri sú na území Slovenska - lokality Stužica, Havešová, Rožok a Vihorlat. Pralesy sú reťaz ostrovov pôvodného lesa, ktorý rástol tisícky rokov. Celá lokalita pozostáva zo 78 komponentov vrátane slovenských, ktoré sa nachádzajú na území 12 európskych štátov.
