Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V prípade novely ústavy bude musieť vládna strana Smer-SD pri definitívnom hlasovaní získať v parlamente podporu opozície, keďže je potrebných minimálne 90 hlasov.
Autor TASR
Bratislava 4. decembra (TASR) - Kresťanskí demokrati sa opäť pokúšajú presadiť automatický zánik funkcie sudcu po dosiahnutí určitého veku. Žiadajú to v pozmeňujúcom návrhu k novele Ústavy SR, ktorá je súčasťou vládneho protiteroristického balíčka.
"Navrhujeme, aby zánik funkcie sudcu bol automatický," uviedol poslanec Pavol Hrušovský (KDH) v úvode 15. rokovacieho dňa 58. schôdze Národnej rady SR. Dodal, že slovenská legislatíva už dnes dostatočne umožňuje boj s terorizmom a preto nie je podľa neho nevyhnutné meniť základný zákon štátu.
Keďže sa však ústava otvára, KDH je presvedčené o potrebe zakomponovať do nej aj automatický zánik funkcie sudcov. Hrušovský avizoval, že ak neprejdú pozmeňujúce návrhy k novele ústavy, KDH vládnu iniciatívu nepodporí.
Svoj pozmeňujúci návrh má aj Daniel Lipšic (OĽaNO-NOVA). Navrhuje, aby z novely vypadla šesťdňová lehota, v rámci ktorej musí sudca zadržanú osobu od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo ju prepustiť na slobodu. Dnes má na to 72 hodín, novela to má zdvojnásobiť. "Považujem šesťdňovú lehotu neodôvodnenú právne," vysvetlil Lipšic.
O balíčku protiteroristických opatrení rokujú poslanci v zrýchlenom konaní. Podľa neho majú polícia, prokuratúra, súdy a tajné služby získať v boji proti terorizmu rad nových oprávnení. Návrhy vznikli expresne po sérii teroristických útokov v Paríži.
Cieľom zásahu do Ústavy SR je zdvojnásobiť lehotu, počas ktorej môže byť osoba podozrivá zo spáchania trestných činov terorizmu zadržaná, a to zo súčasných 48 na 96 hodín (štyri dni). Rovnako na dvojnásobok sa má predlžiť aj doba, v rámci ktorej musí sudca zadržanú osobu od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo ju prepustiť na slobodu, a to zo 72 na 144 hodín (šesť dní). Celková lehota pre orgány činné v trestnom konaní a pre súdy na zadržanie osoby v súvislosti s týmto trestným činom tak má byť až desať dní.
V Trestnom zákone sa sprísňuje sadzba pri trestnom čine založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny, ktorý sa dostane do kategórie obzvlášť závažných zločinov. Ministerstvo spravodlivosti skonštatovalo, že inak sú tresty ohľadom terorizmu postačujúce.
Najviac zásahov vláda urobila do Trestného poriadku. Navrhuje zavedenie takzvanej obligatórnej väzby. Ak prejde, súd bude môcť zobrať do väzby osobu, ktorá je obvinená z trestného činu, ktorý súvisí s terorizmom, bez uvedenia dôvodu. Podozrivých z terorizmu bude môcť Slovensko držať vo väzbe v odôvodnených prípadoch až päť rokov. Terorizmus pritom rozšíri agendu Špecializovaného trestného súdu, ktorý bude mať prerokúvanie takýchto trestných činov na starosti.
V prípade novely ústavy bude musieť vládna strana Smer-SD pri definitívnom hlasovaní získať v parlamente podporu opozície, keďže je potrebných minimálne 90 hlasov.
"Navrhujeme, aby zánik funkcie sudcu bol automatický," uviedol poslanec Pavol Hrušovský (KDH) v úvode 15. rokovacieho dňa 58. schôdze Národnej rady SR. Dodal, že slovenská legislatíva už dnes dostatočne umožňuje boj s terorizmom a preto nie je podľa neho nevyhnutné meniť základný zákon štátu.
Keďže sa však ústava otvára, KDH je presvedčené o potrebe zakomponovať do nej aj automatický zánik funkcie sudcov. Hrušovský avizoval, že ak neprejdú pozmeňujúce návrhy k novele ústavy, KDH vládnu iniciatívu nepodporí.
Svoj pozmeňujúci návrh má aj Daniel Lipšic (OĽaNO-NOVA). Navrhuje, aby z novely vypadla šesťdňová lehota, v rámci ktorej musí sudca zadržanú osobu od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo ju prepustiť na slobodu. Dnes má na to 72 hodín, novela to má zdvojnásobiť. "Považujem šesťdňovú lehotu neodôvodnenú právne," vysvetlil Lipšic.
O balíčku protiteroristických opatrení rokujú poslanci v zrýchlenom konaní. Podľa neho majú polícia, prokuratúra, súdy a tajné služby získať v boji proti terorizmu rad nových oprávnení. Návrhy vznikli expresne po sérii teroristických útokov v Paríži.
Cieľom zásahu do Ústavy SR je zdvojnásobiť lehotu, počas ktorej môže byť osoba podozrivá zo spáchania trestných činov terorizmu zadržaná, a to zo súčasných 48 na 96 hodín (štyri dni). Rovnako na dvojnásobok sa má predlžiť aj doba, v rámci ktorej musí sudca zadržanú osobu od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo ju prepustiť na slobodu, a to zo 72 na 144 hodín (šesť dní). Celková lehota pre orgány činné v trestnom konaní a pre súdy na zadržanie osoby v súvislosti s týmto trestným činom tak má byť až desať dní.
V Trestnom zákone sa sprísňuje sadzba pri trestnom čine založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny, ktorý sa dostane do kategórie obzvlášť závažných zločinov. Ministerstvo spravodlivosti skonštatovalo, že inak sú tresty ohľadom terorizmu postačujúce.
Najviac zásahov vláda urobila do Trestného poriadku. Navrhuje zavedenie takzvanej obligatórnej väzby. Ak prejde, súd bude môcť zobrať do väzby osobu, ktorá je obvinená z trestného činu, ktorý súvisí s terorizmom, bez uvedenia dôvodu. Podozrivých z terorizmu bude môcť Slovensko držať vo väzbe v odôvodnených prípadoch až päť rokov. Terorizmus pritom rozšíri agendu Špecializovaného trestného súdu, ktorý bude mať prerokúvanie takýchto trestných činov na starosti.
V prípade novely ústavy bude musieť vládna strana Smer-SD pri definitívnom hlasovaní získať v parlamente podporu opozície, keďže je potrebných minimálne 90 hlasov.
