Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa návrhu by mal lobista vykonávať lobing na žiadosť klienta alebo vo svoj prospech. Lobovanými by mohli byť verejní funkcionári.
Autor TASR
Bratislava 19. augusta (TASR) - Kresťanskí demokrati sa opäť pokúsia dať lobingu jasné pravidlá. Navrhujú ich v zákone o lobingu, ktorý predložili do parlamentu na septembrovú schôdzu. Právna norma by mala zadefinovať pojem lobing, stanoviť podmienky, za akých sa môže uskutočniť a zároveň určiť práva a povinnosti lobistov a verejných funkcionárov. Zaviesť by mal tiež sankcie za porušenie pravidiel, tak finančné, ako aj zákaz činnosti.
Podľa návrhu by mal lobista vykonávať lobing na žiadosť klienta alebo vo svoj prospech. Lobovanými by mohli byť verejní funkcionári. Tí by lobovať podľa zákona nemohli. Rovnako by mali zakázané prijať akúkoľvek výhodu od lobistu. Okrem toho by museli zverejniť za uplynulý polrok pracovné schôdzky s lobistami.
Keby zákon uspel, lobista by sa musel zaregistrovať do zoznamu ministerstva vnútra, aby mohol lobovať. Uviesť by musel okrem iného aj to, v akej oblasti vykonáva, či plánuje vykonávať lobing. Lobista by mal právo zúčastňovať sa na verejných schôdzach výborov Národnej rady (NR) SR, schôdzí ústredných a miestnych orgánov štátnej správy a na jednotlivých úrovniach regionálnych samospráv. V prípade, že by splnil zákonom dané podmienky, mohol by tam vystupovať s časovo ohraničeným príspevkom. Mohol by tiež žiadať, aby jeho stanovisko bolo zverejnené vecne príslušným orgánom verejnej moci.
Lobista by podľa zákona musel pravidelne, písomne i elektronicky raz za polrok zverejniť zoznam stretnutí a dôvod lobistického kontaktu s verejným funkcionárom, ak by sa lobistický kontakt uskutočnil. Za priestupok spáchaný nedodržaním povinností by mohla lobistovi hroziť pokuta až do výšky 33.194 eur alebo zákaz činnosti do piatich rokov.
Navrhovatelia poukazujú, že lobing je vo viacerých tradičných demokratických krajinách ako napríklad v Spolkovej republike Nemecko, ale aj v samotných inštitúciách EÚ legitímnou participáciou občanov na ovplyvňovaní rozhodovania držiteľov štátnej moci a je regulovaný. Na Slovensku to tak zatiaľ nie je. KDH sa o schválenie zákona usilovalo už vlani, avšak neúspešne.
Podľa návrhu by mal lobista vykonávať lobing na žiadosť klienta alebo vo svoj prospech. Lobovanými by mohli byť verejní funkcionári. Tí by lobovať podľa zákona nemohli. Rovnako by mali zakázané prijať akúkoľvek výhodu od lobistu. Okrem toho by museli zverejniť za uplynulý polrok pracovné schôdzky s lobistami.
Keby zákon uspel, lobista by sa musel zaregistrovať do zoznamu ministerstva vnútra, aby mohol lobovať. Uviesť by musel okrem iného aj to, v akej oblasti vykonáva, či plánuje vykonávať lobing. Lobista by mal právo zúčastňovať sa na verejných schôdzach výborov Národnej rady (NR) SR, schôdzí ústredných a miestnych orgánov štátnej správy a na jednotlivých úrovniach regionálnych samospráv. V prípade, že by splnil zákonom dané podmienky, mohol by tam vystupovať s časovo ohraničeným príspevkom. Mohol by tiež žiadať, aby jeho stanovisko bolo zverejnené vecne príslušným orgánom verejnej moci.
Lobista by podľa zákona musel pravidelne, písomne i elektronicky raz za polrok zverejniť zoznam stretnutí a dôvod lobistického kontaktu s verejným funkcionárom, ak by sa lobistický kontakt uskutočnil. Za priestupok spáchaný nedodržaním povinností by mohla lobistovi hroziť pokuta až do výšky 33.194 eur alebo zákaz činnosti do piatich rokov.
Navrhovatelia poukazujú, že lobing je vo viacerých tradičných demokratických krajinách ako napríklad v Spolkovej republike Nemecko, ale aj v samotných inštitúciách EÚ legitímnou participáciou občanov na ovplyvňovaní rozhodovania držiteľov štátnej moci a je regulovaný. Na Slovensku to tak zatiaľ nie je. KDH sa o schválenie zákona usilovalo už vlani, avšak neúspešne.
