Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa slov lídra KDH Jána Figeľa je príbeh, ktorý sa týka amnestií z roku 1998, o smerovaní Slovenska.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 9. marca (TASR) - Zrušením tzv. Mečiarových amnestií z roku 1998 sa cena chleba nezníži, ale treba to urobiť. Na dnešnej tlačovej konferencii to vyhlásil líder KDH Ján Figeľ, ktorého hnutie predkladá návrh na zrušenie týchto amnestií na marcovú schôdzu parlamentu.
Figeľ pripomenul, že ide o iniciatívu zo septembra 2014, pod ktorú sa podpísalo 60 poslancov. "KDH na spravodlivosti záleží. Považujeme to za trvalý a kľúčový pilier pre perspektívu Slovenska. Ľudia si zaslúžia právo a spravodlivosť," povedal šéf kresťanských demokratov. Podľa jeho slov príbeh, ktorý sa týka amnestií z roku 1998, je o smerovaní Slovenska. "Demokratická a zodpovedná krajina je charakterizovaná vymožiteľnosťou práva a účinnou spravodlivosťou," apeloval.
Odborník na ústavné právo Peter Kubina zdôraznil, že zrušenie amnestií vtedajšieho zastupujúceho prezidenta Vladimíra Mečiara nepredstavuje retroaktívne vytvorenie nových skutkových podstát trestných činov, ktoré by spätne postihovali skutky spáchané v minulosti nad rámec vtedy platného práva. "Predstavuje iba odstránenie právnej prekážky toho, aby tieto skutky mohli byť posúdené podľa práva platného v čase ich spáchania alebo platného v súčasnosti. Podľa toho, čo by bolo pre prípadných páchateľov priaznivejšie," vysvetlil.
Bývalý minister spravodlivosti Ivan Šimko (KDH) povedal, že v Mečiarových amnestiách ide aj o to, koho má právo chrániť. "A tým je tento problém aktuálny aj dnes. Či má právo chrániť mocných, aj keď páchajú kriminálnu činnosť, alebo či má chrániť všetkých," konštatoval.
Amnestie možno zrušiť len ústavným zákonom, na čo je potrebných aspoň 90 hlasov poslancov NR SR. "Je čas o tom teraz rokovať. Som presvedčený, že by mohol prevládnuť podobný prístup ako vlani pri zmene ústavy vo sfére justície, ktorá znamenala deharabinizáciu súdnictva. Niet dôvodov spochybňovať politickú zodpovednosť za stav vecí verejných," podotkol Figeľ s tým, že s premiérom Robertom Ficom (Smer-SD) o Mečiarových amnestiách naposledy hovoril na jeseň.
Zrušenie tzv. Mečiarových amnestií je dlhodobou agendou KDH. Hnutie chce ich zrušením otvoriť dvere pre dôsledné vyšetrenie, stíhanie a potrestanie tých, ktorí páchali akty štátneho zločinu alebo teroru. Zrušenie amnestií by umožnilo súdiť aktérov zavlečenia Michala Kováča mladšieho do Rakúska koncom augusta 1995. Z tohto skutku bolo podozrievané vtedajšie vedenie SIS na čele s Ivanom Lexom. S prípadom súvisí aj vražda Róberta Remiáša spred 15 rokov. Amnestie udelil Vladimír Mečiar ako zastupujúci prezident SR.
Poslanci mali túto problematiku na stole už viackrát. Opozícii však chýbala pri tejto téme podpora vládneho Smeru-SD. Jeho predseda Robert Fico síce tvrdí, že tieto amnestie sú amorálne, sú však podľa neho z právneho hľadiska nezrušiteľné.
Figeľ pripomenul, že ide o iniciatívu zo septembra 2014, pod ktorú sa podpísalo 60 poslancov. "KDH na spravodlivosti záleží. Považujeme to za trvalý a kľúčový pilier pre perspektívu Slovenska. Ľudia si zaslúžia právo a spravodlivosť," povedal šéf kresťanských demokratov. Podľa jeho slov príbeh, ktorý sa týka amnestií z roku 1998, je o smerovaní Slovenska. "Demokratická a zodpovedná krajina je charakterizovaná vymožiteľnosťou práva a účinnou spravodlivosťou," apeloval.
Odborník na ústavné právo Peter Kubina zdôraznil, že zrušenie amnestií vtedajšieho zastupujúceho prezidenta Vladimíra Mečiara nepredstavuje retroaktívne vytvorenie nových skutkových podstát trestných činov, ktoré by spätne postihovali skutky spáchané v minulosti nad rámec vtedy platného práva. "Predstavuje iba odstránenie právnej prekážky toho, aby tieto skutky mohli byť posúdené podľa práva platného v čase ich spáchania alebo platného v súčasnosti. Podľa toho, čo by bolo pre prípadných páchateľov priaznivejšie," vysvetlil.
Bývalý minister spravodlivosti Ivan Šimko (KDH) povedal, že v Mečiarových amnestiách ide aj o to, koho má právo chrániť. "A tým je tento problém aktuálny aj dnes. Či má právo chrániť mocných, aj keď páchajú kriminálnu činnosť, alebo či má chrániť všetkých," konštatoval.
Amnestie možno zrušiť len ústavným zákonom, na čo je potrebných aspoň 90 hlasov poslancov NR SR. "Je čas o tom teraz rokovať. Som presvedčený, že by mohol prevládnuť podobný prístup ako vlani pri zmene ústavy vo sfére justície, ktorá znamenala deharabinizáciu súdnictva. Niet dôvodov spochybňovať politickú zodpovednosť za stav vecí verejných," podotkol Figeľ s tým, že s premiérom Robertom Ficom (Smer-SD) o Mečiarových amnestiách naposledy hovoril na jeseň.
Zrušenie tzv. Mečiarových amnestií je dlhodobou agendou KDH. Hnutie chce ich zrušením otvoriť dvere pre dôsledné vyšetrenie, stíhanie a potrestanie tých, ktorí páchali akty štátneho zločinu alebo teroru. Zrušenie amnestií by umožnilo súdiť aktérov zavlečenia Michala Kováča mladšieho do Rakúska koncom augusta 1995. Z tohto skutku bolo podozrievané vtedajšie vedenie SIS na čele s Ivanom Lexom. S prípadom súvisí aj vražda Róberta Remiáša spred 15 rokov. Amnestie udelil Vladimír Mečiar ako zastupujúci prezident SR.
Poslanci mali túto problematiku na stole už viackrát. Opozícii však chýbala pri tejto téme podpora vládneho Smeru-SD. Jeho predseda Robert Fico síce tvrdí, že tieto amnestie sú amorálne, sú však podľa neho z právneho hľadiska nezrušiteľné.
