Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pripomína hučanie tankov, tisíce vojakov, streľbu, únos Alexandra Dubčeka a ďalších politikov do Moskvy.
Autor TASR/TERAZ.sk
Bratislava 21. augusta (TASR/TERAZ.sk) - Okupácia Československa zabránila tomu, aby sa rozvinul sľubný potenciál Pražskej jari, počas ktorej sa ľudia nadýchli slobody, zapájali sa do spoločenského života, diskutovali o potrebných reformách, vrátane ekonomickej, oddali sa vzrušujúcej atmosfére nádeje na dôstojnejší život. Na sociálnej sieti Facebook to napísal prezident SR Andrej Kiska.
Dnes si pripomíname vpád vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa, ku ktorému došlo v noci z 20. na 21. augusta 1968. "Čo také hrozné, aký zločin spáchali obyvatelia Československa, že sa 21. augusta 1968 znenazdajky ocitli v úplne inej 'údesnej' krajine?" zamýšľa sa hlava štátu na sociálnej sieti.
Pripomína hučanie tankov, tisíce vojakov, streľbu, únos Alexandra Dubčeka a ďalších politikov do Moskvy. "Tým všetkým nás obdarovali tí, ktorí sa z noci do rána premenili zo spojencov a bratov na okupantov," poznamenal.
Kiska spomína odchod sovietskych vojsk z nášho územia v roku 1991, ako aj vstup Slovenska do Európskej únie a NATO. "V dobrých rodinách i v zdravej spoločnosti panuje zvyk pripomínať si svoju minulosť, jej svetlé stránky i tiene. Minulosť nezmeníme, no vďaka pamäti a pochopeniu toho, čo sa stalo, môžeme lepšie ovplyvniť svoju budúcnosť a nedopustiť, aby ktokoľvek siahal na našu slobodu," uzavrel Kiska.
Pred 49 rokmi vtrhli na územie Československa vojská Varšavskej zmluvy. Táto vojenská invázia bola najväčšou ozbrojenou akciou v Európe od konca druhej svetovej vojny. Okupácia Československa mala zastaviť a aj zastavila demokratizačný proces v ČSSR označovaný ako Pražská jar. Počas nej sa časť komunistických funkcionárov pokúsila o zvrat politiky smerom k demokracii, v rámci možností vtedajšej doby. Na čelo demokratizačného procesu sa postavil Alexander Dubček, od januára 1968 aj prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ).
Dnes si pripomíname vpád vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa, ku ktorému došlo v noci z 20. na 21. augusta 1968. "Čo také hrozné, aký zločin spáchali obyvatelia Československa, že sa 21. augusta 1968 znenazdajky ocitli v úplne inej 'údesnej' krajine?" zamýšľa sa hlava štátu na sociálnej sieti.
Pripomína hučanie tankov, tisíce vojakov, streľbu, únos Alexandra Dubčeka a ďalších politikov do Moskvy. "Tým všetkým nás obdarovali tí, ktorí sa z noci do rána premenili zo spojencov a bratov na okupantov," poznamenal.
Kiska spomína odchod sovietskych vojsk z nášho územia v roku 1991, ako aj vstup Slovenska do Európskej únie a NATO. "V dobrých rodinách i v zdravej spoločnosti panuje zvyk pripomínať si svoju minulosť, jej svetlé stránky i tiene. Minulosť nezmeníme, no vďaka pamäti a pochopeniu toho, čo sa stalo, môžeme lepšie ovplyvniť svoju budúcnosť a nedopustiť, aby ktokoľvek siahal na našu slobodu," uzavrel Kiska.
Pred 49 rokmi vtrhli na územie Československa vojská Varšavskej zmluvy. Táto vojenská invázia bola najväčšou ozbrojenou akciou v Európe od konca druhej svetovej vojny. Okupácia Československa mala zastaviť a aj zastavila demokratizačný proces v ČSSR označovaný ako Pražská jar. Počas nej sa časť komunistických funkcionárov pokúsila o zvrat politiky smerom k demokracii, v rámci možností vtedajšej doby. Na čelo demokratizačného procesu sa postavil Alexander Dubček, od januára 1968 aj prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ).
